Ginko dvojlaločné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ginko dvojlaločné
Ginko dvojlaločné v Lučenci
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Ginkorasty ginkgophyta
Trieda (classis) Ginká Ginkgopsida
Rad (ordo) Ginkotvaré Ginkgoales
Čeľaď (familia) Ginkovité Ginkgoaceae
Rod (genus) Ginko Ginkgo
Druh (species) Ginko dvojlaločné G. biloba
Vedecký názov
Ginkgo biloba
Linnaeus
Ginkgo biloba

Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba syn. Salisburia adiantifolia, Pterophyllus salisburiensis ) je strom z čeľade ginkovité (Ginkgoaceae).

Jediný súčasný zástupca triedy gínk (niektorí autori ich považujú za samostatné oddelenie ginkorasty).Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začínajú ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe. Ide o pravdepodobne najznámejšiu tzv. živú fosíliu vo svete rastlín. Prirodzene sa nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne, inak sa s obľubou vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Jeho druhové meno odkazuje na charakteristický tvar jeho listov.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Ginko dorastá do výšky 40 metrov a môže sa dožiť až 2000 rokov.

Koruna[upraviť | upraviť zdroj]

Koruna je kužeľovitá alebo rozložitá. V súčasnosti sú vyšľachtené dekoratívne kultivary s valcovitou korunou.

Konáre[upraviť | upraviť zdroj]

Konáre a konáriky navzájom zvierajú ostrý uhol. Sú vzpriamené.

Kôra[upraviť | upraviť zdroj]

Je hnedosivá až tmavohnedá. Borka sieťovito praská. Na kmeni sa vyskytujú vyvýšeniny zmenšujúce sa smerom k vrcholu.

Listy[upraviť | upraviť zdroj]

Ginko ako jediný zástupca nahosemmených rastlín má plochú listovú čepeľ. Listy vejárovitého tvaru vyrastajú v skupinách na brachyblastoch. Sú zjari svetlozelené, v lete stmavnú a na jeseň sú maslovožlté. Listy sú dvojlaločné, mäkké a dlhostopkaté. U fosílnych druhov tohoto rodu boli listy oveľa viac delené ako u druhu recentného. Na základe vejárovitej žilnatiny listov, ktorá pripomína žilnatinu mnohých papradí môžeme predpokladať, že pôvodní zástupcovia nahosemenných rastlín sa vyvinuli práve z nich.

Kvety[upraviť | upraviť zdroj]

Samčie jahňady vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2-3 a sú vetroopelivé, kvitne v marci až apríli. Ginko je dvojdomá rastlina, teda samčia a samičie kvety sa nenachádzajú na tej istej rastline.

Plod[upraviť | upraviť zdroj]

Je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica. Plody stromu sú jedlé a po dozretí výrazne zapáchajú - využívané v orientálnej kuchyni. Vyprážané, po predchádzajúcom namočení do slaného roztoku, sa považujú za lahôdku.

Nároky na prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Ginko je odolný strom. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry. O jeho húževnatosti svedčí aj fakt, že po atómových útokoch na Japonsko bol prvým stromom, ktorému začali rásť listy.

Ginko v kultúre orientálnych národov[upraviť | upraviť zdroj]

V Japonsku, Číne a Kórei je ginko posvätné, tradične sa vysádzalo v okolí chrámov (všetky exempláre vysadené v európe pochádzajú zo stromov východoázijských kláštorných záhrad). V dobe opadu lístia chodili k stromu, klaňali sa mu a s úctou zbierali opadané listy. Koncom druhej svetovej vojny zhodili Američania na Hirošimu atómovú bombu a asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol bol po výbuchu zničený, no ginko prežilo ničivý útok bez väčšej ujmy. Po vojne sa mal kostol znovu postaviť, no stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikomu však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú a pri strome je tabula s nápisom „No more Hiroshima“.

Medicínske využitie stromu[upraviť | upraviť zdroj]

Semená a listy stromu sa používajú ako liečivo. Obsahujú asi 60 účinných látok z ktorých najdôležitejšie sú: bilobalid, ginkgolid, amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetin, kamferol, ginkgetin,kyselina 6-hydroxykynurenová a vitamín C (kyselina L-askorbová). V medicínskych preparátoch sú využívané na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.

Chránené stromy na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]