Zlaté Moravce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°22′42″S 18°23′48″V / 48.378333°S 18.396667°V / 48.378333; 18.396667
Zlaté Moravce
mesto
Zlate Moravce.jpg
Budova banky, postavená v r. 1897
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Zlaté Moravce
Región Tekov
Nadmorská výška 196 m n. m.
Súradnice 48°22′42″S 18°23′48″V / 48.378333°S 18.396667°V / 48.378333; 18.396667
Rozloha 27,15 km² (2 715 ha) [1]
Obyvateľstvo 12 007 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 442,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor Serafína Ostrihoňová[3] (nezávislá)
PSČ 953 01
ŠÚJ 500968
EČV ZM
Tel. predvoľba +421-37
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Zlaté Moravce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zlatemoravce.eu
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zlaté Moravce (nem. Goldmorawitz; maď. Aranyosmarót) sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mesto sa rozprestiera 29 km východne od Nitry v nadmorskej výške 196 m.
  • Priemerná ročná teplota: + 9,46 °C
  • Priemerné ročné zrážky: 582 mm

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské časti:

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Žitava a v jeho dolnej časti Hostiansky potok. Od sútoku s Levešom v Topoľčiankach nosí tento zlatonosný potok aj názov Zlatnianka alebo tiež Zlatňanka.[4]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska celoštátneho bolo v minulosti mesto za Rakúsko-Uhorska samostatným volebným obvodom, ale vzhľadom na vtedajšie obmedzenia a neuznané všeobecné volebné právo volili sprvu najskôr len z prostredia župnej samosprávy a neskôr. Začiatkom 20.-teho storočia sa volilo vo voľbách verejne na dnešnom námestí A.Hlinku. Za prvej republiky sa v okolí angažovali mnohé strany, z ktorých najväčší súboj bol medzi HSĽS a Agrárnou stranou. Po roku 1989 sa v meste opäť začala rozvíjať politická aktivita. V 90.tych rokoch sa stalo "baštou" HZDS, čo dokazovali volebné výsledky ale aj široká verejná podpora hnutia pred parlamentnými voľbami v roku 1998, kedy sa na ich mítingu zúčastnilo údajne až 5000 ľudí. Prvé desaťročie 21.-ho storočia sa nieslo -tak ako na celom Slovensku- v znamení poklesu podpory HZDS a preskupení značnej časti voličstva ku strane SMER-SD. Táto strana sa v meste aktivizuje a často organizuje rôzne spoločenské podujatia. Vo volebnom období 2006 – 2010 boli Moravce zastúpené aj v NRSR poslankyňou Martou Damborskou.

Štatút okresného mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Zlaté Moravce boli od 18.-teho storočia sídlom Tekovskej Župy, patrili však k počtom obyvateľov medzi najmenšie centrá žúp a tak sa hlavný rozvoj sústredil do iných miest. Napriek tomu si udržali význam aj za prvej ČSR a v roku 1924 sa stali sídlom okresu a to potrvalo až do roku 1960, kedy boli pričlenené ku okresu Nitra. Mnohí obyvatelia to vnímali ako krivdu a tiež snahu o zabrzdenie rozvoja mesta. V roku 1975 bola ku mestu pričlenená pôvodne samostatná obec Žitavany a stala sa mestskou časťou. Sídlom okresu sa stali opäť v roku 1996. Tento štatút však v súčasnosti nemá taký značný význam, keďže sa po reforme štátnej správy v roku 2001 uvoľnili kompetencie samosprávy miest a krajov. Napokon bol v roku 2002 zrušený okresný úrad a jeho kompetencie prenesené na MsÚ a iné úrady. V tom istom roku sa odtrhli aj Žitavany na základe slobodného rozhodnutia obyvateľov tejto obce v referende.

Mestské zastupiteľstvo a samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

V meste fungovala vedľa Župnej administratívy aj miestna samospráva na čele s richtárom.Po roku 1918 sa premenovala na starostu a bola už volená, neskôr, v rokoch 1938 – 45 vládny komisár a v období 1948 – 89 predseda Národného výboru. Po roku 1989 sa začal označovať ako primátor. Volí sa na štyri roky spolu s 19-členným Mestským zastupiteľstvom, ktoré je volené z piatich obvodov, v ktorých sú zahrnuté aj Prílepy a Chyzerovce. Silné zastúpenie v ňom má po roku 2010 koalícia Smer-HZDS-KDH a tiež nezávislí. Mesto má tiež vlastnú políciu pozostávajúcu z dvanástich príslušníkov.

Primátori mesta od r.1991[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ing. Peter Orban 1991 – 1998
  • Ing. Milan Skyva 1998 – 2002
  • Ing. Serafína Ostrihoňová 2002 – 2010
  • Ing. Peter Lednár, CSc. 2011 – 2014
  • Ing. Serafína Ostrihoňová 2014 – 

Po komunálnych voľbách v roku 2006 bola primátorkou mesta opätovne zvolená Ing. Serafína Ostrihoňová ako nezávislá kandidátka. Za 2 funkčné obdobia sa stala známou prakticky po celom Slovensku a s ňou aj Zlaté Moravce. Mesto sa zviditeľnilo najmä stálymi spormi medzi primátorkou a poslancami, ktoré sa často zvrhli do osobných útokov a invektív. Na zastupiteľstvách mnohokrát čelila kritike, že ich vedie "diktátorsky", čo však odmietala. Argumentovala tým, že sa snaží chrániť mestské podniky, ktorých je niekoľko, pred vytunelovaním. Mediálnu pozornosť si vyslúžila aj držaním 4-dňovej protestnej hladovky v stane pred Úradom vlády SR v máji 2006, kedy žiadala urýchlené dobudovanie rýchlostnej cesty R1, ktorá mala byť riešením na často nehodový úsek I/65 medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, ktorý je súčasťou hlavného ťahu na Banskú Bystricu. Po stretnutí s premiérom Dzurindom dostala prísľub, že cesta sa začne stavať v roku 2007. V tomto období mesto nemalo hlavného kontrolóra a posledné dva roky ani riadne schválený rozpočet.

Po vyostrenej kampani v roku 2010 v komunálnych voľbách skončila na druhom mieste s vyše 1600 hlasmi. Napriek rozdielnym názorom na jej funkčné obdobia sa obyvatelia mesta zhodujú, že Serafína Ostrihoňová sa vďaka svojej kontroverznosti zapísala do histórie mesta. V spomínaných komunálnych voľbách v roku 2010 bol za primátora mesta zvolený Ing. Peter Lednár, CSc. ako kandidát koalície Smer-SD, KDH, HZDS.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov k 8. septembru 2006 bol 13 409 obyvateľov.[5] Prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania.

Z hľadiska národnostného zloženia možno považovať mesto za etnograficky homogénne, nakoľko podiel slovenskej národnosti tvorí 97,9 %. Obyvateľstvo maďarskej národnosti predstavuje 0,3 %, českej národnosti 0,8 % a rómskej národnosti 0,5%. Počet Rómov sa však odhaduje na vyše 300, ale mnohí z nich sa hlásia ku slovenskej národnosti.[6] Až po začiatok holokaustu tu aktívne pôsobila komunita Židov, ktorých v r. 1942 predstavovalo vyše 12 % z celkového vtedajšieho obyvateľstva mesta.[7]

Zamestnanosť prevažne v poľnohospodárstve, strojárstve, priemysle a službách. Nezamestnanosť v okrese je približne 10%.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a ekonomika mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Za čias Rakúsko-Uhorska sa ekonomická aktivita sústredila medzi statkárov, drobných remeselníkov a šlachtu. Boli tu zriadené viaceré hospodársky užitočné budovy, ako napríklad parný mlyn, cukrovar a pod. V roku 1859 bol pre potreby miestnych statkárov zriadený Tekovský hospodársky spolok. Koncom 19.-teho storočia sa začalo rozvíjať bankovníctvo. Napriek tomu malo mesto ešte pred druhou svetovou vojnou stále prevažne agrárny charakter. V meste sa ekonomicky činili Židia, ktorí prevádzkovali menšie rodinné živnosti a obchody. Väčšími priemyselnými podnikmi boli najmä tehelne Arthura Petöa a tiež drevené píly. Pôsobili tu, ako aj v okolitých dedinách viaceré sklárske hute, výrobne majoliky a pod. – z nich získala ocenenie napríklad firma Bradsch (diplom je vystavený priamo v múzeu). Po roku 1942 sa začal arizačný proces a väčšina obchodov a firiem bola buď zabavená alebo zlikvidovaná.

Calex a socialistický priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Širší rozvoj priemyslu nastal až po druhej svetovej vojne. Základný kameň nového podniku Calex n.p. bol položený v roku 1949 v severnej časti mesta. Pôvodne sa mal orientovať na výrobu obuvníckych strojov, ale od 50-tych rokov sa tu začala výroba chladničiek. Továreň sa postupne stala hlavným výrobcom chladiarenských zariadení pre celú ČSSR a bola hlavným zamestnávateľom v regióne. Do roku 1989 zamestnávala vyše 5400 ľudí. Okrem toho tu v období socializmu pôsobili podniky na výrobu obuvi (Závody 29. Augusta Partizánske) či KOVOPLAST, ktorý užíval priestory historického Župného domu priamo v centre mesta. Tiež sa rozšírila tehelňa. Po prestupe na trhovú ekonomiku sa Calex musel prispôsobiť konkurenčnému prostrediu, novým pravidlám používania nebezpečných freónov a z tohoto dôvodu od roku 1991 založil spoločný podnik s firmou SAMSUNG, kde sa orientovali na výrobu ekologických kompresorov a súbežne s tým pokračoval aj Calex a. s. Firmu však neskôr zasiahli v časoch divokej privatizácie problémy a skrachovala. Oživenie areálu nastalo až po roku 2000, kedy areály začal využívať dánsky investor, ktorý vyrába chladiacu techniku a kompresory. Značka Calex sa však stala známou a dodnes mesto niektorý prezývajú ako "CALEX city".

Súčasný stav priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými spoločnosťami sú firmy vyrábajúce káble, tehly, iné drobné komponenty a spomínaná dánska spoločnosť. Zo stavebných spoločností má silné zastúpenie spoločnosť ViOn, ktorá má rozsiahlu stavebnú činnosť po celom Slovensku

Obchod[upraviť | upraviť zdroj]

Po revolúcii sa začína v meste opäť rozvíjať súkromné podnikanie. V priebehu 90.-tych rokov sa otvorilo množstvo prevádzok, obchodov a živností. Ľudia nakupovali potraviny hlavne v menších obchodoch, zelovococh alebo až v Nitre. Hlavné zastúpenie v meste mala sieť IMA-invest, Nitrazdroj, AD-Spectrum, Diskont Jednota a ďalšie. Hlavným centrom nákupov sa stal OD Tekov. Rok 2001 však môžeme považovať za zlomový z hľadiska nakupovania v meste. Po otvorení supermarketu COOP Jednota (priamo v centre), nasledovali Billa (je umiestnená medzi autobusovou stanicou a riekou Žitava) a Lidl (v OD Tekov). Otvoril sa tiež nový obchodný dom nábytku DREVONA. Tieto miesta sa stali vyhľadávanými nielen obyvateľmi mesta ale aj širokého okolia. Svoju tradíciu aj obsadenosť si však zachoval aj priestor medzi miestnymi známi ako "mexikoplatz" (situovaný pri Župnej ulici a autobusovou stanicou), kde sa nachádza tržnica ako aj predajcovia lacného oblečenia. V súčasnosti prebieha (z dôvodu problémov s pozemkami dlho odkladaná) výstavba Supermarketu TESCO na druhej strane Žitavy vedľa Billy. Z hľadiska jednorázových predajných akcií sa v meste koná už 20 rokov tradičný Zlatomoravský jarmok v čase na začiatku septembra.

Infraštruktúra a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravná poloha Zlatých Moraviec je voči hlavným ťahom excentrická. Práve preto mesto Zlaté Moravce zohráva dôležitú a náročnú úlohu uzla vo vnútroregionálnej doprave horného Požitavia, ale aj prepojenie regiónu s celým Slovenskom.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola konská doprava realizovaná cez poľné cesty dvoma hlavnými smermi – na juh popri Žitave a smerom na Nitru povedľa Tribeča. Snaha o ďalší rozvoj sa podpísala pod výstavbu Požitavskej železnice, ktorá bola vedená až do Šurian a bola daná do prevádzky v roku 1894. Má 44 km a 643 m a v roku 1895 bola predĺžená až do Topoľčianok. Využívala sa najmä na prepravu dreva.

V roku 1912 sa vybudovala trať Zlaté Moravce – Kozárovce, ktorá mala zastávku pri tehelniach. Zaujímavosťou tejto trate je najmä pri výjazde z Moraviec jej kľukatosť a mnohé oblúky aj na inak rovných miestach. Miestni železničiari tvrdia, že počas stavby boli robotníci platení na dĺžku kilometrov, a tak sa ju snažili čo najviac predĺžiť. Posledná trať vedie do Lužianok po severných svahoch Tribeča. Dokončená bola v roku 1938. Jej umiestnenie bolo najmä zo strategických dôvodov a jej význam vzrástol po Viedenskej arbitráži, kedy boli odtrhnuté južné územia a tak de facto viedla priamo popri hranici s Maďarskom a bola jediným železničným spojením so stredným Slovenskom.

V súčasnosti význam železníc v regióne upadá a postupne sa redukuje intenzita prepravy. Cez mesto už jazdia len regionálne linky, ktoré sú však pomerne slabo vyťažené.[8]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cesty

Je najrozšírenejšou formou prepravy v okolí mesta v dnešnom období. Popri meste vedie cesta prvej triedy 1/65, ktorá je zároveň hlavným ťahom na stredné Slovensko. Ku Zlatým Moravciam vedú dve odbočky, ktoré boli v roku 2011 prestavané na široké križovatky. Pri prvom vjazde sa nachádza veľký kríž ako pomník obetiam tejto cesty, lebo je považovaná za nehodový úsek a vyslúžila si označenie ako "cesta smrti". Vyriešiť situáciu by malo dokončenie rýchlostnej cesty R1 v smere na Banskú Bystricu koncom roka 2011. Pri Moravciach bude prechádzať úsek Beladice-Tekovské Nemce, na ktorom bude mimoúrovňová odbočka ku Zlatým Moravciam. Všetky tieto ťahy sú využívané osobnou aj nákladnou dopravou.

  • Cesty – mesto

V Zlatých Moravciach je sieť dôležitých ciest. Sú to najmä cesty na vjazdoch do mesta pri Prílepskej ceste, ulici SNP, Prvého mája. Najkritickejším miestom je práve križovatka Prílepská – Sládkovičova – Bernolákova – 1. mája pri Mestskom úrade, kde sa stávajú dopravné nehody, medzi nimi aj jedna tragická. V budúcnosti sa uvažuje ako o jednom z riešení vybudovanie kruhového objazdu. Veľkou križovatkou je tiež križovatka pri OD Tekov (ulíc Hviezdoslavova – Továrenská – Duklianska) riadená semafórmi. Dôležitou hlavnou cestou je Župná ulica, ktorá je vydláždená ešte pôvodnou kamennou dlažbou z roku 1928. Jej stav je však prekvapujúco dobrý. Rovnako je vydláždená aj Bernolákova ulica, ale je už značne poškodená. Vo všeobecnosti je stav ciest vyhovujúci, ale sú ulice, ktoré ešte aj dnes pripomínajú mínové pole. Patrí tam najmä ulica Janka Kráľa priamo v centre mesta a tiež niektoré okrajové cesty v obytných štvrtiach. Posledným dôležitým úsekom je rýchlo stúpajúci výjazd za železničnou stanicou, tzv. Martinský kopec, ktorému hrozilo zosunutie ale po kompletnej rekonštrukcii zo zdrojov NSK je už bezpečná.

  • Autobusová doprava

Po konci druhej svetovej vojny zabezpečovali autobusovú dopravu Autosprávy a súkromný dopravcovia, ale situácia v doprave bola pomerne chaotická. Po zjednotení a zoštátnení autobusovej dopravy začal pôsobiť pod podnikom ČSAD Nitra ako závod SAD v Zlatých Moravciach. Hlavná autobusová stanica bola spočiatku na dnešnom námestí Andreja Hlinku a neskôr presunutá do areálu pri rieku Žitava. Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 začala pôsobiť ako závod pod SAD Bratislava, odštepný závod Nitra š. p., následne pod SAD Nitra. Od roku 2000 sa zlúčili podniky SAD Nitra a Zlaté Moravce a následne bola spoločnosť sprivatizovaná. V súčasnosti dopravu prevádzkuje súkromná dopravná spoločnosť Veolia Transport Nitra, a. s. Spoločnosť v meste sídli na autobusovej stanici pri Bille. Prevádzkuje prímestské, diaľkové linky a okrem toho aj málo využívanú Mestskú autobusovú dopravu. Vyťaženosť liniek je pomerne vysoká, ale s nárastom individuálnej autobusovej dopravy klesá. Vozový park sa postupne obnovuje, a okrem značiek Karosa vlastní spoločnosť vozidlá značiek SOR, Iveco-IRISBUS a ďalšie.

Investičná výstavba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmeny v charaktere mesta nastali v 19.-tom storočí, kedy sa pôvodné domy dedinského typu menili na obydlia mestského typu z pálenej tehly, pevnej krytiny. Väčšina obydlí mala veľkú bránu orientovanú do ulice, za ktorou bol hospodársky dvor. Koncom 19.-teho storočia sa začali stavať aj prvé vily. Výstavbu riadila komisia a Okrášľovací spolok založený V.Migazzim v roku 1890. V tomto roku sa začala aj prestavba námestia pod vedením staviteľa Guttmana. V čase prvej republiky nastalo rozparcelovanie veľkej časti mestského parku a pozemky boli určené na výstavbu domov. Modernú architektúru tridsiatych rokov možno vidieť na stavbách Imricha(Adolfa?) Drexlera. Medzi jeho diela patrí Lukáčova vila, Objekt pri MsKs ako aj nájomný dom oproti pošte. Socializmus, bol tak, ako na celom území Československa poznačený výstavbou sídlisk, ale aj iných štátnych stavieb. Na začiatku 50-tych rokov sa dokončili stavby ZŠ na dnešnej Pribinovej ulici, polikliniky, a viacerých bytových domov postavených v "stalinistickom" štýle, lemujúcich ulicu 1. mája. Ďalšími sídliskami v 70.-tych a 80.-tych rokov boli Žitava I. a II. Sú situované za rovnomennou riekou. Súbežne s tým pokračovala aj stavba vlastných rodinných domov vo štvrtiach Ďatelinisko, tiež na parcelách bývalého parku a v častiach nad Sládkovičovou ulicou. V poslednom období výstavba bytov stagnuje, poslednou veľkou investíciou bola tzv.v. Tekovská bytovka, ktorá bola postavená zo štátneho fondu rozvoja bývania ale pre komplikácie a problémy musela byť vrátená.

Inžinierske siete a pripojenia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá telefónna linka bola v Zlatých Moravciach zavedená v roku 1902. Najintenzívnejší rozvoj inžinierskych sietí nastal po druhej svetovej vojne a začiatku budovania nových štvrtí. Intenzívna plynofykácia pokračovala po roku 1989. Televízne pripojenie je v regióne zabezpečené digitálne.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Janka Kráľa
  • Obchodná akadémia
  • Stredná odborná škola technická (bývalé učilište Calexu)
  • Stredné odborné učilište pri Reedukačnom domove pre mládež (RDM)
  • Učilište poľnohospodárske
  • Stredná Odborná Škola Polytechnická
  • Odborná stredná škola obchodu a služieb

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZŠ sv. Don Bosca
  • ZŠ Mojmírová
  • ZŠ Pribinova
  • ZŠ Robotnícka
  • Základná umelecká škola

Špeciálne základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola pri Rodinnom detskom domove (RDD)
  • Špeciálna ZŠ

Umelecké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná umelecká škola
  • Základná umelecká škola

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské múzeum sídli v Migazziovskom kaštieli. Bolo založené 12. mája 1896 miestnou šľachtou pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku. Jeho hlavnou úlohou bolo zbierať a zachovávať informácie o histórii tekovskej župy. Neskôr boli v roku 1924 prenesené zbierky spolu s knižnicou do Nitry a tie sa preniesli v roku 1951 do Bojníc. Vlastivedné múzeum vzniklo v roku 1947 a svoju prvú expozíciu otvorilo v roku 1955. Veľká zásluha za jeho rozvoj patrí Dr.Štefanovi Rakovskému, ktorý je aj autorom prvej komplexnej knihy o Zlatých Moravciach z roku 1969. V súčasnosti funguje ako pobočka Ponitrianskeho múzea a je orientované na horné Požitavie. Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogickej zbierky, ktorá je zostavená zo zberov v hornom Požitaví a darov z iných oblastí. Patria tam napríklad drobné zrnká vyryžovaného zlata alebo údajný meteorit, ktorého pravosť však expertíza nepotvrdila. Spoločenskovednú expozíciu tvoria archeologické, historické, numizmatické, etnografické a umelecké predmety, ktoré pochádzajú z Požitavia aj z iných regiónov a krajín. Medzi najvzácnejší exponát patrí aj unikátna hracia skrinka, ktorá bola pôvodne umiestnená v zájazdovom hostinci a dodnes je funkčná. Po roku 2001 sem bol prenesený aj mobiliár pamätnej izby Janka Kráľa.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Farský kostol sv.Michala Archanjela
Kaštieľ Migazziovcov – dnes MsKS

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník Janka Kráľa – postavený z bieleho bulharského mramoru akademickým sochárom Jánom Kulichom, sa nachádza na nádvorí kaštieľa rodiny Migazzi
  • Pomník Migazziovcov v Lipiparku
  • Pomníky padlých v 1. a 2. svetovej vojne
  • Pôvodný rozhlasový stĺp umiestnený pred kostolom sv. Michala, na ktorom boli Nemcami v januári 1945 po predchádzajúcom mučení obesení viacerí partizáni.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Obľúbená oddychová zóna – námestie s fontánou
  • Mestský park – pôvodne s veľkou rozlohou (cca 40 ha) a s piatimi okrasných aj úžitkových jazerami, bol park počiatkom v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia rozparcelovaný; je v ňom vysadený vyše 150-ročný platan javorlistý.
  • Lipipark –  okolo mauzólea rodiny Migazzi smútočná alej unikátnych presvisnutých smrekov (lat. Picea abies inversa), ktoré podľa údajov Mestského úradu Zlaté Moravce[11] doviezol zlatomoravský gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupimi
  • Park Janka Kráľa – Nachádza sa za kaštieľom Migazziovcov, pôvodne bol súčasťou mestského parku

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Horolezecký klub Zlaté Moravce

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Hokej[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský hokejový klub – HC Zlaté Moravce

Hokejbal[upraviť | upraviť zdroj]

Volejbal[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestský volejbalový klub – VKM Zlaté Moravce

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Emil Ágoston (1858 – 1921) – pôvodne Emil Adler, secesný architekt.
  • Elvíra Antalová (1924) – slovenská maliarka, tvorkyňa gobelínov.
  • Milan Belica – Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja od roku 2001.
  • Ing. Miloslav Kóňa (1951)– poslanec NRSR v rokoch 2003 - 2004 a predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, v rokoch 1993 - 1994 prednosta Mestského úradu v Nitre, v rokoch 1995 - 1997 prednosta Obvodného úradu v Nitre.
  • Ján Dudek (1858 – 1916) – od roku 1906 univerzitný profesor v Budapešti, v rokoch 1908 – 1909 dekan teologickej fakulty, náboženský spisovateľ.
  • Jozef Dvonč  – Primátor mesta Nitra.
  • Imrich Drexler (1904 – 1993), architekt. autor troch moderných budov v meste
  • Marián Filadelfi (1947 – 2006) – slovenský filmový herec a rekvizitár.
  • Róbert Gragger (1887 – 1926) – univerzitný profesor pre hungarológiu a literárnu vedu v Berlíne, zakladateľ berlínskeho Collegia Hungarica.
  • Imrich Chlamtac (1949) – Prezident CREATE-NET, Európskeho výskumného konzorcia.
  • Július Jarábek (1953) – slovenský filmový režisér.
  • Erika Juríková (1974) – slovenská klasická filologička a historička, vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite
  • Gejza Kauzál (1906 – 1964) – lekár, od roku 1960 vedúci chirurgickej ambulancie UÚNZ v Žiline, neskôr v Žiari nad Hronom a v Čadci, autor 18 článkov prevažne z brušnej chirurgie.
  • Ján Kocian (1958) – pôvodom z Topoľčianok sa narodil v zlatomoravecskej pôrodnici, slovenský futbalový reprezentant (obranca), tréner.
  • Štefan Lipovnický (1814 – 1885) – od roku 1868 biskup vo Veľkom Varadíne v Rumunsku, náboženský spisovateľ, autor veľkého počtu cirkevných a teologických dizertácií a arcipastierskych obežníkov.
  • Jozef Lohyňa (1963) – bývalý československý zápasník, bronzový medailista z olympijských hier 1988.
  • Zoltán Nagyiványi (1879 – 1951) – právnik a maďarský spisovateľ.
  • Adolf Nemčan (1702 – 1757) – piarista, pedagóg, básnik, náboženský spisovateľ.
  • Adolf Samassa (1867 – 1929) – maďarský politik, v auguste 1919 na pár dní minister vnútra.
  • Jozef Samaša (1828 – 1912) – náboženský spisovateľ, pedagóg. Profesor biblistiky, od roku 1871 spišský biskup, od roku 1873 jágerský arcibiskup a od 2. decembra 1905 kardinál vymenovaný Piom X.
  • Ján Tužinský (1951) – slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež.
  • Boris Zala – politológ, poslanec NRSR.
  • doc. JUDr. Ján Cirák, CSc. – Vedúci ústavu súkromného práva a Vedúci oddelenia občianskeho práva PEVŠ.
  • Ing. Ernest Ivanovič (1920 – 2007) – najstarší zlatokop Slovenska, zaslúžil sa o zmapovanie existencie zlata v pohorí Tribeč a širokého okolia Zlatých Moraviec,
  • otec Adolf Nemčan (1702) – významný rodák, piarista, pedagóg, básnik a náboženský spisovateľ,
  • Valerián Stražovec, Dipl. Arch - svetoznámy umelec, autorom scénického konceptu otváracej a záverečnej ceremónie pre Olympijské hry v Calgary[13]
  • Gabriela Pittnerová – svetoznáma operná speváčka
  • Magdalena Sadlonová – herečka i umelecká prekladateľka, spisovateľka, laureátka literárnej Ceny Adelberta von Chamissaudelia za jej v nemčine napísané romány Die wunderbaren Wege (Nádherné cesty, 1999) a Solange es schön ist (Kým je pekne, 2006)
  • Ján Richter (1956)- poslanec NRSR za SMER-SD, od roku 2012 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
  • Branislav „Vec“ Kováč (1976) - slovenský reper, DJ a producent
  • Jozef Levický (1942)- bývalý československý reprezentant vo futbale, hráč Interu Bratislava, Slovana Viedeň a Calexu Zlaté Moravce [14]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1876 býval básnik štúrovskej generácie Janko Kráľ. V meste sa nachádza po ňom pomenovaný park, pomník, gymnázium a má tu aj múzeum a pamätnú izbu.
  • Krištof Bartolomej Anton Migazzi (nem. Christoph Bartholomäus Anton Graf Migazzi) (1714 – 1803) – viedenský arcibiskup, pochovaný v Dóme sv. Štefana vo Viedni, dal v meste roku 1785 postaviť kostol sv. Michala Archanjela.
  • Andrej Ľudovít Radlinský (1817 – 1879) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej, ako kňaz tu pôsobil v 40-tych. rokoch 19.-teho storočia. V roku 1994 bola na priečelie farského kostola sv. Michala umiestnená tabuľa pripomínajúca jeho pôsobenie v Moravciach.
  • Miloslav Kóňa (1924 – 2007)- legenda zlatomoraveckého futbalu v rokoch 1951 - 1989, dlhoročný predseda TJ Calex a úspešný činovník telovýchovného diania v meste - Grand Prix CALEX, ľahkoatletické mítingy AX -PS-CX usporadúvané na TJ Stavbár v Nitre, od roku 1951 jeden z prvých zamestnancov Továrne na chladničky, n.p. - hlavný účtovník, do roku 1986 ekonomický námestník v Calexe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. Illášová, Ľ. a Ivanovič, E. (2000): Zlatonosný potok Zlatnianka. – Mineralia Slovaca, 32, Bratislava, 69 – 72.
  5. Zverejnenie počtu obyvateľov mesta Zlaté Moravce k voľbám do orgánov samosprávy obcí v súlade s § 16 ods. 9 zákona č. 346/1990 Z. z.
  6. údaje z roku 1991
  7. http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=233
  8. podrobnejšie pozri Šabo, Dominik: Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne so zreteľom na staničné kroniky Zlatých Moraviec a Topoľčianok do roku 1938. Dostupné online
  9. Historia farnosti sv. Michala Archanjela, Zlaté Moravce
  10. Archív tlačeného vydania denníka SME zo 16.2.2007, Regióny, Župný dom je v zlom stave (bej)
  11. O meste Zlaté Moravce – Pamätihodnosti
  12. O histórii zlatomoravského futbalu pozri: http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/zaciatky-futbalu-v-zlatych-moravciach.html
  13. [1]
  14. [2]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]