Légia (staroveký Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Moderná rekonštrukcia rímskych legionárov

Rímska légia bola základná vojenská jednotka starovekej rímskej armády. Rímska armáda mala 25 až 35 légií, ich počet sa časom menil.

Rímska armáda bola v počiatkoch republiky jednoducho organizovaná. Vojaci boli rozdelení do skupín nazývaných centúrie /100 mužov/. Neskôr, po rozšírení armády sa začali vojaci deliť do väčších skupín – légii (asi 4 800 mužov). V tom čase sa každá légia delila na menšie skupiny nazvané manipuly (120 mužov).

Svoj vrchol dosiahla organizácia armády až v období cisárstva, kde každá légia bola organizovaná do menších skupín, ktoré sa vyznačovali vysokou disciplinovanosťou.

Organizačná štruktúra [upraviť]

  • Kontubernium – 8 mužov, ktorí sa pri táborení delili o jeden stan, alebo jednu izbu vo vojenskej pevnosti.
  • Centúria – 80 mužov, menšia centúria sa lepšie ovládala a bola účinnejšia, veliteľ bol centurio – stotník.
  • Kohorta – 480 mužov – 6 centúrií (prvé kohorty mali až 10 centúrií), nakoľko niektorí muži pôsobili ako kuchári, úradníci a podobne.
  • Légia – 6 000 mužov, skladala sa z desiatich kohort, pričom jednu tvorilo 800 mužov, ostatné mali zvyčajný počet mužov. Každá légia mala aj svojich jazdcov, lekárov, staviteľov aj výrobcov katapultov.

Legionármi sa mohli stať len občania Ríma. V rímskej armáde však bojovali aj cudzí bojovníci, ktorí tvorili pomocné (auxiliárne) oddiely. Zvyčajne mali tieto oddiely špeciálne skúsenosti. Po skončení služby získavali títo bojovníci za vernosť a statočnosť občianske práva.

Iné projekty [upraviť]