Partizánske

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′31″S 18°22′21″V / 48.625278°S 18.372500°V / 48.625278; 18.372500
Partizánske
mesto
Partizanske4.jpg
Letecký pohľad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Ponitrie
Nadmorská výška 195 m n. m.
Súradnice 48°37′31″S 18°22′21″V / 48.625278°S 18.372500°V / 48.625278; 18.372500
Rozloha 22,31 km² (2 231 ha) [1]
Obyvateľstvo 23 709 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 1 062,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1260
Primátor PaedDr. Jozef Božik, PhD.[3] (ĽS-HZDS, S.O.S., SDĽ)
PSČ 958 01
ŠÚJ 505315
EČV PE
Tel. predvoľba +421-38
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Partizánske
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.partizanske.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Partizánske (predtým Baťovany) je okresné mesto ležiace na juhu Trenčianskeho kraja. Do 1960 sídlo okresu. Medzi rokmi 1960 – 1995 okres Topoľčany a od 1996 znova sídlo rovnomenného okresu.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Partizánske leží v južnej časti Trenčianskeho kraja na mieste sútoku riek Nitry a Nitrice. Kataster mesta Partizánske je súčasťou severného výbežku Podunajskej pahorkatiny, pričom mierne zvlnený reliéf prechádza na juhovýchode k pohoriu Tribeč.

Klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Územie mesta patrí do teplej klimatickej oblasti, v ktorej je letných dní v roku viac ako 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac. Podľa nameraných hodnôt zo zrážkomernej stanice Veľké Uherce dosahovali priemerné zrážky 632 mm/rok.

Hydrologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným vodným tokom v meste je rieka Nitra, ktorá tečie v smere od východu na západ južným okrajom mesta. Súčasťou katastrálneho územia sú vodné toky Nitrica, Kršteniansky potok a Žabokrecký potok. Z vodných plôch na území mesta leží vodná nádrž Báger a zamokrená lokalita Bahná, ktorá je navrhnutá za Chránený areál. Mesto Partizánske je bohaté na podzemné vody, čo potvrdzuje niekoľko vrtov. Na celom území mesta vyvierajú minerálne vody v 3 samostatných prameňoch.

Pedologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zrnitosti prevláda na území mesta hlinitá pôda a pôdny typ nivných pôd.

Biologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je takmer celé územie mesta odlesnené okrem južného výbežku pohoria Tribeč, kde dominujú dubo-hrabiny.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Partizánske je členené na 4 mestské časti:[4]

  • Partizánske
  • Veľké Bielice
  • Malé Bielice
  • Návojovce

Partizánske (mestská časť)[upraviť | upraviť zdroj]

Mestskú časť Partizánske tvorí šesť častí:

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Obchodná časť mesta, v centre sa nachádza hotel, panoramatické kino Partizán, obchodný dom Prior, Mestské kultúrne stredisko Partizánske, okresný úrad, námestie.
Ulice: Hurbanova, Kpt. Nálepku, Nám. SNP, Skolska, Rooseweltova, Štúrova, Riečna, 1. mája, Červená, Hrnčírikova, Hviezdoslavova, Jesenského, Komenského, Krátka, Nábrežná, Nám. SNP, Októbrová, Pod Salašom, Slovanská Komenského Nám. SNP Rudolfa Jašíka Sokolská Strojárenská Školská, Škultétyho, Februárová, Makarenkova, Rudolfa Jašíka, Družstevná, Gen. Svobodu, Nádražná
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 4 311

Luhy[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie a väčšie sídlisko z panelových domov.
Ulice: Nádražná, Gen. Svobodu, Malá okružná (okrem č.d.987,1014)
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 4 060

Luhy II[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice: Malá okružná (č.d. 987, 1014), Veľká okružná
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 3 350

Štrkovec[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia časť mesta, bola postavená vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý založil továreň na výrobu obuvy (po znárodnení premenovaná na Závody 29. augusta – ZDA). Pozostáva hlavne z rodinných domov v štýle tehlových dvojdomov, tzv. "baťová architektúra".
Ulice: Albína Grznára, B. Němcovej, Bernolákova, Dukelská, Fraňa Kráľa, Gorkého, Jána Švermu, Kukučína, Nám. Mieru, Riečna, Sládkovičova, Slobody, T. Vansovej, Lomonosovova, Lesná, Októbrová, 29. augusta, Gumárenská, Lesná, Moyzesova, Obuvnícka, Pribinova
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 1 786

Šimonovany[upraviť | upraviť zdroj]

Historická časť mesta, pôvodne samostatná obec, na jej katastri bolo mesto Partizánske vybudované. Nachádza sa v nej tehelňa a kaštieľ rodu Šimoniovcov, sýpka.
Ulice: Cintorínska, Dolná Horná, Jilemnického, Južná, Majerská, Slnečná, Stredná, Šimonovianska, Nemocničná cesta, 9. mája, Bezručová, Brezová, Dlhá, Domovina, Jána Bottu, Nitrianska, Pekárenska, Puškinova, Tajovského, Tehelná, Záhradnícka, Zahumnie, Podjavorinskej
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 1 576

Šípok[upraviť | upraviť zdroj]

Mladšie z dvojice sídlisk, postavené pozdĺž toku rieky Nitry. Vybudované bolo na sklonku socializmu v 80-tych rokoch.
Ulice: Janka Kráľa, Malinovského, Pod Šípkom, Horská
Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 6 009 V lokalite ulica Horská, pri výstavbe nájdené pozostatky osídlenia Lužickej kultúry.

Veľké Bielice[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť Veľké Bielice bol pôvodne samostatná obec na rieke Nitrica. Veľké Bielice plynule nadväzujú na Malé Bielice a Partizánske. Prechádza nimi cesta do Topoľčian a Hradišťa. Mestská časť Veľké Bielice je plochou a aj počtom obyvateľov najväčšou pričlenenou obcou.

Ulice: Agátová, Bielická, Dolinky, Hlavná, Hôrka, Lipová, Mostová, Nová, Športovcov, Topoľová, Budovateľská, Javorová, Lány, Mostová, Nábrežie Belanky, Priečna, Víťazná, Za vodou, Železničná

Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 2 184

Malé Bielice[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť Malé Bielice bola pôvodne samostatná obec. Leží na začiatku mesta v smere od obce Žabokreky nad Nitrou.

Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 470

Návojovce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská časť Návojovce má charakter obce v smere na Hradište. Nachádza sa tu záhradkárska osada, kde sa podarilo vďaka rádio anténam zachytiť SOS signál námornej lode. Posádka bola zachránená.

Počet obyvateľov k 7. marcu 2007: 437

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto založil 8. augusta 1938 podnikateľ Jan Baťa.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci – 97,62 %
Česi – 0,69 %
Rómovia – 1,32 %
Maďari – 0,28 %
Poliaci – 0,06 %
Nemci – 0,03 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

rímskokatolíci – 73,88 %
bez vyznania – 18,07 %
evanjelici a. v. – 2,95 %
gréckokatolíci – 0,18 %
pravoslávni – 0,06 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 90 roky: Skupiny Filip Scandal, Hooligans, Sepsa, Dr.Pako, The Crotch, Velpabez, Mortuary,

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný hrad – Kaštieľ Vodný hrad je jedným z najstarších zachovaných goticko-renesančných sídiel. Nachádza sa v najstaršej časti mesta v Šimonovanoch. Pôvod kaštieľa sa odhaduje na 14. – 15. storočie, kedy Vodný hrad ležal na "ostrove" v strede slučky meandra rieky Nitry, z čoho vyplynul i názov. Kaštieľ predstavuje dvojpodlažnú budovu. Kostol Božského Srdca Ježišovho – Rímskokatolícky kostol je situovaný v osi hlavného námestia. Bol postavený v roku 1949 pod vedením Ing. Arch. Vladimíra Karfíka a lokalizovaný tak, aby mal na rovinnej krajine dominantné postavenie. Kostol s typickou zjednodušenosťou umožňuje v interiéri vyniknúť mohutnému mramorovému krížu so sochou Krista s rozopätými rukami od akademického sochára Tibora Bártfaya. V roku 1995 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Kostol sv. Tomáša – Kostol sv. Tomáša je najmladším kostolom mesta. Bol postavený na sídlisku Šípok v roku 1999. Jeho súčasťou je aj pastoračné centrum.

Kostol Panny Márie – Najstarší rímskokatolícky kostol na území mesta pochádza z 13. storočia. Stavba bola postavená v neskororománskom slohu, ale neskôr upravená v barokovom slohu. Kostol je centrálnou súčasťou námestia v časti Šimonovany.

Kaplnka Panny Márie – Božia muka v podobe kaplnky zasvätenej Panne Márii sa nachádza v časti Šimonovany popri ceste vedúcej do obce Skačany.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej – Rímskokatolícky kostol sa začal stavať pravdepodobne v rokoch 1723 – 1759, ale je tu predpoklad, že bol postavený na inom mieste už v 14. storočí. Dnešný kostol leží na pahorkatine v severnej časti intravilánu miestnej časti Veľké Bielice v areáli cintorína.

Námestie Slovenského národného povstania – Námestie SNP bolo zrekonštruované do dnešnej podoby v roku 1998, čoho pamiatkou je kameň vložený do dlažby námestia. Od roku 1964 je súčasťou námestia fontána.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Tomáša Baťu – zakladateľa Baťových závodov Tomáša Baťu, ktorá bola slávnostne odhalená jeho synom 14. októbra 1995. Socha je piatym odliatkom originálu z ateliéru Romana Hvězdu z Tečovíc u Zlína. Vysoká je 2 m a váži 330 kg. Podobné sochy stoja aj v iných „ Baťových mestách“.

Pomník padlým hrdinom SNP – Súsošie piatich partizánov zahalených do plášťov symbolizuje hrdinské a ťažké boje proti fašizmu. Socha od akademického sochára Jozefa Kostku je dominantou na Námestí SNP od roku 1950.

Pomník padlým 1. sv. vojny – O statočnosti občanov Veľkých Bielic svedčí Pomník padlým z 1. svetovej vojny, ktorý bol postavený na križovatke ciest uprostred obce. Počas štyroch rokov vojny padlo na európskych bojiskách 40 občanov obce.

Pomník padlým SNP – nachádza sa popri ceste v mestskej časti v Malých Bieliciach.

Pamätná tabuľa Janovi Baťovi – ako významnému budovateľovi mesta, bola odhalená počas osláv 70. výročia založenia mesta v 2008.[5]

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou námestia je rozsiahly park pred kostolom Božského Srdca Ježišovho.

Relax[upraviť | upraviť zdroj]

Hvezdáreň v Partizánskom – Ojedinelé a významné kultúrno-výchovné zariadenie v oblasti astronómie a kozmonaustiky je sprevádzkované od roku 1988. Dominantou hvezdárne je kupola o priemere 5 m, v ktorej je umiestnený šošovkový ďalekohľad. Hvezdáreň poskytuje možnosti pre denné i nočné pozorovania oblohy, organizovanie prednášok, premietanie filmov a vlastných audiovizuálnych programov. Vďaka hvezdárni bola pomenovaná ja planétka (25384) Partizánske.

Kúpalisko Dúha – Kúpalisko Dúha bolo po prvýkrát otvorené v roku 2000 a v roku 2004 bolo vyhlásené za najlepšie regionálne kúpalisko Slovenskej republiky. Celoročne je v ponuke: parná sauna, perličková vaňa, teplý a studený bazén, posedenie v bare. V lete sú v prevádzke: 4 bazény – Veľký plavecký, bazén s toboganom, bazén s vodným dáždnikom alias Vodná fajka, detský bazén, pieskovisko, plážové volejbalové ihrisko, masérske služby.Vstupné je pre deti 50 sk dospelí 100 sk a po 17 00 pre dospelích tiež len 50 sk.Je otvorené denne po-pia od 10 00 do 19 00 hod. a cez víkend od 10 00 do 20 00 hod.

Letisko Malé Bielice – prevádzkovateľom je Aeroklub, ktorý poskytujú vyhliadkové lety a kurzy.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto žije bohatým kultúrnym životom po celý rok. Kultúrny program zabezpečuje mestská organizácia ArtPcentrum. K pravidelným podujatiam patrí Zlatá črievička a Dievča roka.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Autobusová stanica v Partizánskom

Mesto má dobré dopravné spojenie, keďže ním prechádza cesta I/64 v smere do miest Nitra a Prievidza a železničná trať Nitra - Prievidza, spájajúca oblasť Hornej a Dolnej Nitry.

Pred kruhovým objazdom sa často tvorili kolóny, toto sa zlepšilo v októbri 2012 vybudovaním odbočovacieho pruhu.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné mesto Partizánske charakterizuje nástup neobuvníckych odvetví výroby a činnosť zahraničných firiem. Naďalej však pretrváva zameranie na obuvnícky priemysel. K 1. marcu 2007 bolo v meste zaregistrovaných 503 podnikov (Obchodný register SR, 2007).

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo je v meste zastúpené siedmimi základnými školami, šiestimi materskými školami, Gymnáziom, Spojenou školou s organizačnými zložkami Stredné odborné učilište, Stredná priemyselná škola, Obchodná akadémia v Partizánskom.

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Základná škola Malinovského, Partizánske

Medzi základné školy patrí aj najmladšia škola na najmladšom sídlisku Šípok. Kedysi mala názov V. ZŠ, teraz sa volá Základná škola, Malinovského.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jan Baťa – podnikateľ, pôsobil v meste ako vlastník miestnych obuvníckych závodov.[5]
  • Rudolf Jašík – spisovateľ, politický funkcionár, v meste pochovaný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. PaedDr. Jozef Božik, PhD. je v zozname. Dostupné online.
  4. Mesto : Profil mesta : Mestské časti. partizanske.sk. prístup: 26.1.2010.
  5. a b Pokračujú oslavy 70. výročia založenia mesta Partizánske. sme.sk: (13. 9. 2008). prístup: 26.1.2010.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]