Krásno nad Kysucou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°23′30″S 18°50′00″V / 49.391667°S 18.833333°V / 49.391667; 18.833333
Krásno nad Kysucou
mesto
Krasno church at night.JPG
Kostol sv. Ondreja v noci
Krásno flag.gif
Vlajka
Coat of arms of Krásno nad Kysucou.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Rieka Kysuca, Bystrica
Nadmorská výška 384 m n. m.
Súradnice 49°23′30″S 18°50′00″V / 49.391667°S 18.833333°V / 49.391667; 18.833333
Rozloha 27,77 km² (2 777 ha) [1]
Obyvateľstvo 6 837 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 246,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1325
Primátor Jozef Grapa[3] (SMER-SD, HZD, SNS)
PSČ 023 02
ŠÚJ 509248
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Krásno nad Kysucou
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.mestokrasno.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Krásno nad Kysucou (do roku 1927 Krásno, Krasno) je najmladšie mesto na území Slovenskej republiky, hospodárske , kultúrne a obchodné stredisko mikroregiónu Bystrická dolina. Leží v okrese Čadca v Žilinskom kraji.

Mesto, ktoré je vo všeobecnosti na celom Slovensku považované ako "najmladšie mesto" je v skutočnosti jedna z najvýznamnejších obcí celých Kysúc. Vznikla už v roku 1325 príkazom žilinského richtára Jana Petzolda vybudovať novú usadlosť pre poddaných z okolia Žiliny. Od jej začiatku existencie sa stala najväčšou usadlosťou v celom okolí a z nej počas stáročí vznikali ďalšie obce, ktoré môžme dodnes poznať. Krásno teda písalo spolu s Kysuckým Novým Mestom históriu regiónu Kysúc. Aj keď sa nikdy nestala mestom, bola najznámejšou obcou pre mnohých mešťanov i richtárov väčších miest. Zvlášť preto, že tu mal Jánošík útočisko v roku 1712 [4] a aj ako rodisko dvoch zbojníkov bratov Šustekovcov z ktorých jeden, Mikuláš, [5]je dodnes považovaný za zradcu zodpovedného za dolapenie Jánošíka a Uhorčíka. Dlhé roky bolo Krásno najväčšou obcou v Trenčianskej župe v bývalom Uhorsku. Veľkou a dlhoročnou tradíciou dnešného mesta je spracovávanie dreva. V minulosti v obci pôsobil najväčší drevársky podnik na Strednom Slovensku - Kysucké drevárske závody, ktoré zamestnávali okolo 2000 ľudí. V meste taktiež pôsobí Stredná odborná škola drevárska, ktorá bola založená ako SOU drevárske v roku 1986.

Opis polohy[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie svätého Ondreja, SNP, 1. mája, 9. mája, Mládežnícka, Struhy, Revolučná, Hôrky, Lazná, Záhradná, MUDr. Hálka, Žilinská, kpt. Karola Pagáča, Obrancov mieru, Dielničky, Lesnícka, Paláriková, Radovka I, Radovka II, Leonarda Sojčáka, Štefana Kováča, Vlčovská cesta, Kalinovská, Bohovičov, Kuljovských, Jedličník, Pod Budínom, Staničná, Škerenčákov, Družstevná, Na Násypoch, Ing. Jozefa Horníka.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na sútoku riek Kysuca a Bystrica. Do Bystrice ústi ešte Capkov potok sprava, do Kysuce potom Vlčovský potok sprava a Drozdov potok zľava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste Krásno nad Kysucou pochádza z roku 1325 ako Krasna. Patrila žilinskému dedičnému richtárovi a potom po odstúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina, potom panstvu Strečno. Názvy mesta sa menili nasledovne: v roku 1352 Crassna, 1508 Krasno, 1808 Kysucké Krásno, 1920 Krásno nad Kysucou. Roku 1598 malo mesto 30 domov, 253 rodín a 1 420 obyvateľov.

Krásno výraznejšie svoj vzhľad začalo meniť až na konci 18. storočia, keď prišli do Krásna bratia františkáni zo Žiliny, ktorí dostali za úlohu viesť novú farnosť . Páter Arkádius Nadhoránsky v roku 1794 dal postaviť faru aj s hospodárskymi budovami. Prvý "rínok" v Krásne začal existovať práve medzi týmito hospodárskymi budovami a dreveným kostolíkom v roku 1795 . Do Krásna prišiel prvý farár až v roku 1799 - Pavol Žufa. Krásno ako nové sídlo farnosti sa začalo rozvíjať veľmi rýchlo. V roku 1828 už malo 325 domov a 2 346 obyvateľov.

V 19. storočí po veľkých snahách miestneho farára vdp. Ignáca Vornáčka sa podarilo postaviť nový, murovaný farský kostol sv. Ondreja. Námestie sv. Ondreja tak dostalo dnešný vzhľad a nové miesto pre malý trh, ktorý v obci býval každú nedeľu po bohoslužbe v kostole. Krásno bolo spojené s okolitými krajinami Košicko - bohumínskou železnicou v roku 1871, pričom dostalo i vlastnú železničnú stanicu.

Základy budúceho drevárskeho priemyslu začala budovať obecná píla v roku 1895, ktorá v tej dobe zamestnala okolo 50 ľudí. Notársky úrad bol v Krásne založený v roku 1897. Zároveň boli pripravené aj prvé plány na výstavbu Potravného družstva v roku 1899 pri ktorých sa počítalo so zrušením trhu, ktorý potrebám obyvateľstva nevyhovoval.

V 20. storočí nastáva najväčší rozmach obce. V rokoch 1903 - 1905 bol postavený drevený most cez rieku Kysucu, spájajúci historickú časť obce so železničnou stanicou, , v 60. rokoch bol však zničený po nehode a už sa neuvažovalo o jeho opätovnom postavení. Ak by stal dodnes, bol by najdlhším dreveným mostom na Slovensku.

V roku 1914 rozšírili Košicko-bohumínsku železnicu na dvojkoľajovú trať. Prvá svetová vojna negatívne ovplyvnila i občanov Krásna, kde všetci vojnopovinní občania do 37 rokov boli povinní nastúpiť na vojenskú službu. Po štyroch rokoch sa z vojny mnohí vracali už ako invalidi. Počas prvej svetovej vojne padlo 30 Krasňanov, z toho jeden z nich - Vincent Čimbora padol v Kragujevaci ako jeden zo 44 odsúdených na smrť.

Po vyhlásení Česko-slovenskej republiky začal život v obci veľmi prekvitať. V roku 1920 zriadili v Krásne žandársku stanicu, v roku 1925 vznikol Dobrovoľný hasičský zbor a Športový klub Sokol- dnešný MŠK Tatran Krásno nad Kysucou. Krásno bolo kompletne elektrifikované v roku 1928. V čase celosvetovej hospodárskej krízy malo Krásno v roku 1933 150 nezamestnaných osôb. V Krásne pôsobili obuvníci, predovšetkým mlynári ale popri nich mali najväčší zisk krčmári. Potravné družstvo vybudovali po dlhej dobe za pomoci štátu v roku 1930 a poskytlo zamestnanie niekoľkým desiatkám nezamestnaných občanov. V divadelnej sále Potravného družstva počas roku 1935 spustili prvý film, na čom nakoniec vzniklo kino Lipa, jedno z prvých na Kysuciach. V roku 1938 žilo v Krásne 3563 ľudí v 577 domoch. Po vyhlásení autonómie Slovenska sa konali v obci slávnostné bohoslužby. Nešťastné obdobie však nastalo pre tri židovské rodiny z Krásna, ktorých životy vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim. Vojna neminula ani Krásno, fašisti počas SNP obsadili budovu školy v ústredí a po celej obci rozmiestnili delá a tanky, do konca roku 1944 ešte stihli postaviť i betónové protitankové zátarasy na severnom chotári obce. Po porážke vojsk Wehrmachtu sa v obci usídlila Červená armáda. Dňa 9. mája 1945 definitívne skončila druhá svetová vojna. V Krásne zanechala veľkú biedu spred čias Rakúsko-Uhorska pričom sa naspäť do domoviny nevrátili mnohí bojovní Krasňania, ktorí sa zaslúžili o porážku nacistov. Podľa nich sú dodnes v Krásne pomenované ulice.

Po vojne už začal nový začiatok. Pri víťazstve Komunistickej strany v roku 1948 prebehli, tak ako aj v obnovenom Česko-Slovensku veľké reformy. V Krásne vznikol Miestny národný výbor, zrušená bola žandárska stanica. Začala sa hromadná výstavba rodinných domov a takmer každý dom bol už murovaný a mal vlastnú televíznu anténu. Zlepšovali sa pracovné podmienky a Krásno sa rozrastalo. Do roku 1960 bolo Krásno nad Kysucou obcou v okrese Kysucké Nové Mesto. Pre Drevinu Krásno postavili sídlisko 1. mája v rokoch 1963 - 1970. Už roku 1965 Krásno malo 5100 obyvateľov. Postavila sa nová škola pri sídliskách Struhy a 1. mája. Počas komunizmu sa v Krásne postavila Obecná kotolňa, dve sídliská pre 1500 obyvateľov, Dom smútku na cintoríne, lyžiarske vleky ako aj garáže pri Bystrici, alebo preložka štátnej cesty Žilina - Ostrava.

Nový Dom Kultúry sa začal stavať v roku 1985 a dokončený bol na začiatku 90. rokov. Nová železničná stanica bola dokončená v roku 1986. Po komunizme sa ešte otvorila nová budova Obvodného oddelenia Policajného zboru na Mládežníckej ulici- 1996. V Krásne už koncom 20. storočia žilo vyše 7 000 obyvateľov. 1. septembra 2001 získalo Krásno spolu s mestom Šaštín-Stráže štatút mesta.

Legenda Krásna nad Kysucou[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum dnešného Krásna bolo v minulosti neobývanou oblasťou močaristého charakteru. Ľudia žili v okolitých pohoriach. Jeden z nich bol aj Ján Krásno. Toho pastiera oviec, valacha, raz dávno navštívili páni z Budatínskej stolice (panstva). Spýtali sa ho, ako sa má a ako sa mu v tejto riedko osídlenej oblasti žije. Keďže obyčajný pastier oviec nevie veľmi dobre po pánsky, tak odpovedá Krásno, lebo si myslel, že chcú vedieť ako sa volá. A keďže sa tu žije krásno, tak sa vtedy málo obývaný kus zeme nazval Krásno, neskôr Crrasno, Krásno nad Kysucou, podľa rieky Kysuce. [chýba zdroj]

Kultúrna činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Krasňanská kultúra má svoje počiatky už v 17. storočí, kedy pôsobili v Krásne kapely Gajdošov a folklórne skupiny. Činnosť kultúry začala jestvovať až na konci 19. storočia, kedy boli urobené plány na výstavbu Potravného Družstva, ktoré sa postavilo o 30 rokov neskôr v roku 1930. V budove sa nachádzala aj kultúrna sála, v ktorej sa konali divadelné predstavenia. V roku 1935 založili z financií Potravného Družstva aj kino Lipa, ktoré pôsobí dodnes. Najviac premietaných filmov v starej kinosále bolo natočených v roku 1965. Rudolf Kuljovský st. – pracovník Národného podniku DREVINA š.p., neskorší redaktor Kysuckého Drevára, založil folklórny súbor Drevár v roku 1976 (pôsobí dodnes). V roku 1999 bolo sídlo Kultúry premiestnené do novopostaveného Domu Kultúry Krásno nad Kysucou. V meste pracuje občianske združenie Kultúrny prameň pri Farskom úrade, ktoré tiež rozvíja kultúrnu činnosť. Pre lepšiu činnosť kultúry zriadil Dom Kultúry Centrum voľného času, ktoré sídli medzi Mestskou Galériou a Mestskou knižnicou v priestoroch bývalej pobočky Slovenskej sporiteľne, ktorá sa premiestnila do priestorov Zdravotného strediska. Centrum voľného času ponúka pre všetky deti množstvo aktivít. V súčasnej dobe navštevuje Centrum voľného času okolo 300 detí.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Krásno nad Kysucou má 6 837 obyvateľov. Z celkového počtu je viac žien, priemerný vek je 31,3 roka. Národnostné zloženie: slovenská, česká, chorvátska a srbská. Vierovyznanie je rímskokatolícke. V meste je 20 % nezamestnaných. Za prácou do okolitých miest dochádza 50 %.[chýba zdroj]

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Krásne sa nachádzajú dve zdravotnícke zariadenia- Zdravotné stredisko na Hálkovej ulici a Veterinárna ambulancia na ulici SNP.

Zdravotné stredisko:

  • 3 zubné ambulancie
  • 2 detské ambulancie
  • 2 gynekologické ambulancie
  • ušno-nosno-krčná ambulancia
  • neurologická ambulancia
  • 2 všeobecné ambulancie

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Veža farského kostola postavená v roku 1865
Interiér farského kostola sv. Ondreja počas Vianoc 2008
Najstaršia zachovalá maľba kostola z roku 1927 od akad. maliara Jozefa Hanulu
  • Budova bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy na ulici Karola Pagáča v Krásne nad Kysucou. Dal ju postaviť krásňanský farár Ignác Vornáček približne v roku 1865. Pravdepodobne sa tu vzdelávalo v 19. storočí a navštevovalo ju 50 až 100 žiakov. Slúžila až do roku 1913, dokým sa nepostavila súčasná bývala škola Karola Pagáča (teraz má adresu na Mládežníckej ulici), jedna z budov bývalej školy je v súčasnosti Základná umelecká škola (v minulosti ľudovo nazývaná aj Hasičský dom). Budovu rímskokatolíckej ľudovej školy pri farskom kostole zbúrali z dôvodu stavby mestského Domu služieb. Od roku 1929 sa tu ešte vyučovalo.
  • Kostol Božského srdca Ježišovho v mestskej časti Kalinov: začal sa stavať v roku 1996 z milodarov veriacich. Stavba bola dokončená na konci roku 1999. Posvätený bol nitrianskym biskupom Janom Chryzostomom Korcom.
  • Budova Farského pastoračného centra svätého Benedikta z Nursie (skrátene FPC): na Námestí mieru pri kostole v meste je stavba, kde sa počas komunizmu nachádzalo obecné kino aj divadlo. Je to zachovalá stavba z konca 19. storočia. Dostavaná však bola kompletne ako súčasť Potravného družstva v roku 1930. Dnes sa tu konajú detské stretnutia, ktoré organizuje Kultúrny prameň . Ako farské pastoračné centrum bolo posvätené v roku 2001 biskupom Janom Chryzostomom Korcom.
  • Budova Kolkárne v športovom areáli: so stavbou sa začalo na podnet riaditeľa závodu Drevina Ing. Mikuláša Bíroša, práve jeho zásluhou sa v Krásne postavilo toto hospodárske zariadenie v športovom areáli. Je to dvojpodlažná budova o rozmeroch 62 × 10 metrov. V prízemí v ľavom trakte je umiestnená kaviareň s kuchyňou, v pravom trakte slúžila donedávna kolkáreň. Poschodie v prevažnej časti poskytovalo ubytovacie priestory s kapacitou 27 postelí. Okrem toho sa na poschodí nachádza miestnosť s vystavenými športovými, hlavne futbalovými trofejami. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1958.
  • Kamenný most pri Blažkov Pri vstupe do mesta po starej ceste od Žiliny sa nachádza jeden z najstarších a veľkosťou pravdepodobne najväčší funkčný celokamený most. Podľa archívnych podkladov most začali stavať v roku 1831 a bol dokončený v roku 1835 ako stoličný most . V roku 2012 bol most označený z oboch strán, umiestnená informačná tabuľa a vybudovaný prístupový chodník až na dno rokliny.
  • Železobetónový most pri Struhoch Ďalší unikátny most sa nachádza pri východe z mesta smerom na Čadcu. Je to najstarší železobetónový most na území Slovenska a pravdepodobne vtedajšieho Uhorska. Bol postavený v roku 1891 a doteraz je funkčný i pre nákladnú dopravu. Zaujímavosťou je i nefunkčný prívodný mlynský kanál v päte tohto mosta. Popod most prechádza cyklotrasa, ktorá pokračuje v trase bývalej úzkorozchodnej úvraťovej železničky až do Poľskej republiky.

Najznámejšie verejné priestranstvá v Krásne nad Kysucou[upraviť | upraviť zdroj]

Farský kostol sv. Ondreja (pohľad z Laznej triedy)
  • Násypy sú miesto, kde dlhé roky bolo najvýznamnejšie nábrežie Kysuce a kde sa podľa tradície približne v roku 1392 utopilo známe dievča Kysuca (podľa jej mena dostala aj rieka aj región meno). Tu vznikla kysucká pieseň "Kysuca, Kysuca".[chýba zdroj] Na Násypoch bol postavený súčasný futbalový štadión a malé predmestie. Dnes sa po tomto významnom mieste volá súčasná ulica "Na Násypoch". Každoročne tu chodia loviť rybári, je tu vybudovaná aj pešia zóna. Násypy začínajú pri štadióne v Krásne nad Kysucou a vedú okolo rieky Kysuce po sídlisko Struhy. Na jeho časti ma v budúcnosti začínať a prechádzať cyklotrasa do skanzenu vo Vychylovke, ktorá bude mať 25 km a napojí sa na existujúcu cyklotrasu na poľskej strane.
  • Most lásky a priateľstva- Nachádza sa v mestskej časti Kalinov a spája miestnu osadu Jedličník s mestskou časťou. Bol vybudovaný ako náhradný most po povodni, ktorá zničila predchádzajúci most v roku 2007. Otvorený bol v Júni 2010 a dodnes má na ňom uzamknutých 170 zámkov lásky a priateľstva. Medzi nimi aj jeden zámok lásky má uzamknutý pár zo Švédska. Zámky sa dajú vyrobiť v miestnej výrobe kľúčov ČEJS na ulici SNP.
  • Nové námestie bolo otvorené 19. júla 2011. Námestie je budované v tvare kruhov a v strede námestia sa z najmenšieho kruhu pri plesknutí rúk, alebo dupnutí nohou šíri ozvena po ďalších kruhov podobne ako sa šíria kruhy v neďalekej rieke Kysuca po hodení kameňa. V dolnej časti námestia je umiestnená fontána v tvare slze ako symbol šťastia, ale i smútku. Fontánu spustil do prevádzky prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a primátor mesta Jozef Grapa.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • V budove kultúrneho domu je zriadená spoločná prírodovedná expozícia Kysuckého múzea v Čadci, Oravského múzeá, Liptovského múzea a Považského múzea.
    • Stála expozícia prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska. Hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti.
    • Stála expozícia Kysuce v minulosti je venovaná prierezu histórie, etnografie a archeológie regiónu.
  • Taktiež bola v budove Domu Kultúry zriadená Mestská Galéria, kde sa nachádza Sieň Františka Hübla, slovenského maliara z Krásna nad Kysucou. V Galérii bývajú výstavy mnohých slovenských a zahraničných umelcov.

Festivaly[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gospelové Kysuce – je medzinárodný gospelový festival. Koná sa pravidelne v septembri od roku 2003. Vystupujú tu rockové skupiny, ktoré sú zamerané na Gospelovú hudbu. Začína každý prvý septembrový piatok svätou omšou vo Farskom Kostole sv. Ondreja, po svätej omši sa festival presúva do Domu Kultúry v Krásne nad Kysucou, kde vystupuje až do soboty a končí o 22:00.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Zariadenia rekreácie:

  • turistická ubytovňa v športovom areáli,
  • lyžiarsky vlek v Kalinove,
  • Kysucká cyklomagistrála,
  • turistické chodníky (cca 12 km).

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Do chránenej krajinnej oblasti Kysuce patrí územie severovýchodne od sútoku riek Bystrica a Kysuca. Územie sídla Krásno spadá do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd, Beskydy a Javorníky.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Krásňanská desiatka je beh na 10 km, ktorý sa každoročne od roku 1983 koná v Krásne nad Kysucou. Štart a cieľ sa nachádza na Krásňanskom futbalovom štadióne, beh smeruje cez historické centrum mesta až po masív kopca Skačkov, v mestskej časti Drozdov, odtiaľ sa vracajú späť do Krásna.
  • Krasňanská cyklo-dvadsiatka je cyklistický pretek na novovybudovanej cyklotrase Krásno nad Kysucou - Milówka (PL), ktorý sa koná každý rok v auguste. Jazdí sa časovka na horských bicykloch od krasňanského kultúrneho domu na štadión v Klubine a späť. Prvý ročník sa konal v roku 2013.
  • SPARROWS Krásno, hokejbalový klub hrajúci v Žilinskej lige. Založený v roku 2005.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárstvo mesta sa sústreďuje na chov oviec, výrobu syra, pestovanie zemiakov a zeleniny.

Poľnohospodársky pôvodný fond: riešené územie Krásna nad Kysucou zaberá plochy 2 777 ha, z čoho je poľnohospodárska pôda 1 219 ha lesná pôda 1 206 ha.

Štruktúra plôch: orná pôda 1 227 ha,vodné plochy 71 ha, zastavené plochy 217 ha a ostatné plochy 63 ha. Poľnohospodárske využitie územia je cca 44 %, stupeň zornenia je len 13 % a lesnatosť územia 43 %. Prevažnú časť poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území mesta obhospodaruje podielnícke družstvo Krásno nad Kysucou, ktoré hospodári na 750 ha prenajatej pôdy. Špecializuje sa hlavne na chov oviec. Ostatnú výrobu prevádzajú niektorí drobnochovatelia pre vlastné potreby. [chýba zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

  • Drevársky priemysel – v Krásne do roku 2003 zastupoval drevársky priemysel jeden z najvýznamnejších zamestnávateľov nielen v meste KYSUCKÉ DREVÁRSKE ZDRUŽENIE – TRADE, a. s. (Forest Trade Company (FTC) (do roku 1998 Kysucké drevárske závody štátny/národný podnik, do roku 1986 Drevina, národný podnik – závod Krásno nad Kysucou-Oščadnica). Závod vznikol najprv ako obecná píla v roku 1895 a v roku 1945 sa k nej pripojili viaceré drevárske spoločnosti, zamestnával viac ako 1400 pracovníkov. Podnik bol v rokoch 1951 – 1953 rekonštruovaný. V súčasnosti je podnik po likvidácií. Aj napriek tomu sa však dodnes zachovali výrobné haly, žeriavy, vstupná brána ako i železničná vlečka.
  • Strojársky priemysel – KOVOMONT KRÁSNO, so sídlom na Kysuckej ceste, Promont a. s. – fabrika na výrobu oceľových konštrukcií, KOMAD spol. s.r.o. – výroba valcovaných pozdĺžne zváraných rúrok a profilov, ťahanie drôtu, povrchová úprava kovov práškovou technológiou, odporové zváranie sietí modernou technológiou od firmy Schlatter.
  • Stavebné firmy
  • Paneláreň – pod bývalým závodom Drevina sa nachádza Paneláreň, ktorá ešte donedávna zamestnávala okolo 100 pracovníkov. Vyrábala panely pre bytové domy na sídlisku Struhy v Krásne nad Kysucou,ale hlavne prefabrikované vodojemy pre celú ČSSR. Ako spomienka ostali dodnes staré žeriavy na pozemku Panelárne, ktoré kvôli zlému stavu sa už nepoužívajú a sú pripravené na rozobratie. V administratívnej budove Panelárne je dnešný Agrožel – obchod so záhradkárskymi potrebami. V súčasnosti (2013) sú v areáli rôzne súkromné firmy.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Modernizácia železničnej stanice v Krásne nad Kysucou
žel. stanica v Krásne nad Kysucou počas rekonštrukcie v roku 2007

V preprave osôb má výrazné zastúpenie hromadná autobusová i železničná doprava a individuálna automobilová doprava. Existujúcu sieť zastávok možno považovať za primeranú ekonomickým možnostiam a danostiam terénu. Preprava nákladov cestnou dopravou je v hlavných prúdoch situovaná na cestách I/11 a II/520.

Krásnom prechádza železničná trať 127 medzi Žilinou a Čadcou. Na železničnej stanici v Krásne zastavujú osobné, zrýchlené osobné vlaky a niekedy aj rýchliky. Jej poloha excentrická, ako koncepčný zámer sa navrhuje zriadenie železničnej zastávky pre osobnú dopravu v priestore sútoku rieky Kysuce a Bystrice. Na železničnej stanici v Krásne nad Kysucou prebehla modernizácia a postavilo sa aj 2. nástupište.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné školy: ZŠ na Mládežníckej ulici 1-9 ročník, jedna z najstarších kysuckých základných škôl. Bývalá škola na ulici SNP založená v roku 1913, súčasná škola na Mládežníckej ulici stojí od roku 1966. ZŠ a MŠ Michálkov 1-4 ročník, ZŠ a MŠ Kalinov 1-4 ročník.
  • Základná umelecká škola na ulici SNP, ktorá ako samostatný právny subjekt má pôsobnosť pre mesto a spádové obce. Vyučujú sa 4 odbory: hudba, výtvarníctvo, tance, literárno-dramatický. Blízko Základnej umeleckej školy sa nachádza mestské trhovisko. Bola vystavaná v rokoch 1938-1943, mala slúžiť ako ďalšia budova Štátnej Ľudovej školy v ústredí. Obyvatelia Krásna ju ľudovo nazývali aj Hasičský dom, pretože istý čas sa v budove nachádzala aj požiarna zbrojnica, ktorá sa neskôr premiestnila na Ulicu kpt. Karola Pagáča a v roku 1994 do súčasnej budovy požiarnej zbrojnice na Ulici 1. mája. Ako Základná umelecká škola začala prevádzku v roku 1976 po premiestnení detí 1. – 3.ročníka do novopostavenej školy na Mládežníckej ulici. Riaditeľkou bola najskôr Oľga Bezačinská st. a od roku 1999 je riaditeľom ZUŠ Mgr. Alica Nadzamová.
  • Stredné školy: Stredná odborná škola drevárska má 2 študijné odbory a 6 učebných odborov, navštevuje ju viac ako 500 študentov. Založená bola v roku 1986. Nachádza sa pri skrachovanom podniku.
  • Materské školy: Materská škola Prvosienka na Lesníckej ulici - bola materskou školou patriacou pod závod Drevina, vystavali ju z financií tohto závodu v roku 1970. Slávnostné otvorenie sa konalo na sviatok Medzinárodného dňa detí v roku 1971. Materská škola pôsobí dodnes ako jediná materská škola v mestskej časti Krásno nad Kysucou (stred). Istý čas sa tu nachádzali aj jasle, ktoré v roku 1992 zanikli. Okrem toho zanikla aj materská škola pri MNV založená bola v roku 1985.
  • MŠ v ZŠ Michálkov – je to dvojtriedná materská škola, nachádzajúca sa v Základnej škole u Michálka(u Zbúna).Rovnako ako v Kalinove aj táto materská škola má poldennú prevádzku.
  • MŠ v ZŠ v Kalinove – taktiež ako u Michálka je to dvojtriedná materská škola s poldennou prevádzkou.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. http://kysuce.sme.sk/c/5864251/janosik-na-velku-noc-popijal-v-krasne.html
  5. http://jurojanosik.com/pages/Janosik/faktyJJ4.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]