Korňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′51″S 18°33′08″V / 49.414167°S 18.552222°V / 49.414167; 18.552222
Korňa
obec
Korna old church 1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Nadmorská výška 565 m n. m.
Súradnice 49°24′51″S 18°33′08″V / 49.414167°S 18.552222°V / 49.414167; 18.552222
Rozloha 25,33 km² (2 533 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 090 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 82,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1954
Starosta Štefan Belko[3] (nezávislý)
PSČ 023 21
ŠÚJ 509230
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Korňa
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.korna.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Korňa je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Malebná dedina je situovaná v Beskydách, v geomorfologickom celku Turzovská vrchovina. Nachádza sa severozápadne od mesta Turzovka na súradniciach 18°32'10" východnej dĺžky, 48°24'42" severnej šírky, v nadmorskej výške 559 m n. m. (stred obce). Leží v blízkosti hraníc s Českom a Poľskom. Obcou preteká potok Kornianka, do ktorého sa postupne vlievajú potoky Marcovský potok sprava, Sobčákov potok a Dáždený potok zľava. Najbližšia okolitá obec je Klokočov.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Je typické pre tento kraj - relatívne chladné so značným ročným úhrnom zrážok. Občanom Slovenska obec zostala v pamäti počas zimy 2005/2006 pre extrémne vysokú snehovú nádielku, keď armáda ťažkou technikou uvoľňovala cesty.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Korňa sa administratívne rozdeľuje na tri časti - Korňa I, II a III. Jemnejšie členenie jednotlivých častí je zvykové alebo pomenované podľa pôvodných majiteľov/ osadníkov danej usadlosti/ osady - napr. U Šopčoka, Zlámaná, U Jendriskov, U Gajdoší, U Ďurkáči, U Zelenkov, Hrtúsov, Dubačí, Sobčákov, Marcov, Majtánov a pod. Centrum obce je na osi Obecný úrad - Kostol, kde sa súčasne nachádzajú aj predajne, penzióny a pod.

Reč, ľudia, zvyklosti[upraviť | upraviť zdroj]

Nárečie tunajších občanov tvorí zmes výrazov zo slovenčiny, češtiny, poľštiny a sčasti aj reči drotárov - tzv. krpoštiny. Tak je možno nájsť v hovorovej reči introdukované výrazy ako kapka (cukrík) a iné. Prízvuk je takisto ojedinelý - vplyv už spomenutých jazykov okolitých národov. Ľudia sú dobrosrdeční a pohostinní. V kultúre je taktiež bohatá.

Stavby, architektúra, zaujímavosti, turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Za povšimnutie stoja oba kostoly - pôvodný drevený, ako aj veľmi moderný nový kostol z roku 1994; drevený kostol dnes slúži ako pastoračné centrum. Originálne obydlia tvorili drevenice, ktoré v súčasnosti sú už na ústupe. Pôvodnú drevenú krčmu rozobrali a umiestnili v skanzene vo Vychylovke, kde naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu.

Miestnou prírodnou zaujímavosťou je isto aj Korniansky ropný prameň[4], najvyššie položeným stredoeurópskym samovoľným výtokom ropy zo zeme. Občania používali vytečenú ropu na svietenie, jeden muž si údajne náterom z nej zakonzervoval svoju drevenicu; nikdy mu nezhnila, ale zato zhorela. Korňa sa stala známou aj vďaka pútnickému miestu zvanému Živčák[5] (niektorí to volajú aj Živčáková), kde došlo v minulom storočí k zjaveniu Panny Márie. Ročne tam putujú tisíce ľudí, podľa povery má aj voda – vyvierajúca na onom, predtým inak suchom mieste – pozoruhodné účinky; púte sú organizované miestnymi farníkmi, v kaplnke na Hore Živčáková (GPS 49°23'40.02"S, 18°34'35.82"V) sú konané sväté omše. V súčasnosti sa približne 500 m (GPS: 49°23'51.60"S, 18°34'11.85"V) od pôvodnej kaplnky stavia nový chrám pre tritisíc veriacich, súčasťou bude aj exercično-rekreačné zariadenia pre kňazov i veriacich[6].

Jedna z prístupových ciest na Živčák vedie práve cez Korňu, povedľa nového kostola a cintorína; výstup na horu je lemovaný krížovou cestou. Korňa vzhľadom na obkolesenie obce horami zo všetkých strán je vyhľadávanou destináciou pre turistov, rajom hubárov a taktiež zberačov lesných plodov, mnoho razy nemilosrdne drancujúcich miestne lesy. Obec má veľmi sľubnú perspektívu ďalšieho rozvoja agroturizmu. Teší sa obľube ľudí z okolitých aj vzdialenejších miest a štátov, ktorí investujú v tejto lokalite do chát, chalúp a domov.

Sedem divov Korne[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa knihy Javorníky - Moravsko-sliezske Beskydy od vydavateľstva DAJAMA má Korňa svojich sedem divov:

  1. Kaplnka Panny Márie Kráľovnej Pokoja na Živčákovej
  2. 3 upravené pramene
  3. Krížová cesta na Živčákovú
  4. Nový kostol
  5. Veterný mlyn[7]
  6. Lipa na Vígľaši
  7. Korniansky ropný prameň

Hospodárstvo a zamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti chudobný kraj, mnoho občanov využilo rôzne príležitosti a odsťahovali sa trvalo alebo dočasne do cudziny. Bolo to tak napr. v dvadsiatych rokoch minulého storočia do USA, alebo po II. svetovej vojne do oblasti Sudet, Krnov a pod. Predchádzajúci režim tiež neprial tomuto regiónu v akomkoľvek rozvoji, zámerne nevytváral pracovné miesta v obci ani širšom okolí. Dôvod bol celkom jednoduchý - ľudia tvorili personálnu/ pracovnú rezervu hlavne pre priemyselnú severnú Moravu, menej pre Žilinu. Ľudia preto sú zvyknutí odchádzať za prácou ďalej z domu. Významní podnikatelia zamestnávajúci výrazný počet pracujúcich (ovplyvniteľný súčasnú úroveň nezamestnanosti) sa tu zatiaľ nenachádzajú. Rozvíja sa agroturistika, možno tu nájsť čoraz viacej turistických ubytovní, penziónov, a podobne.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na členitosť terénu je obec dostupná len pre cestnú dopravu; prístupná je od spojnice Turzovka - Klokočov. Smerom od Makova je možný prístup cez obec Kelčov, avšak malá časť cesty (rádovo stovky metrov) je zjazdná len terénnym automobilom s vyššou svetlou výškou podvozku. Do obce chodí autobusový spoj z Turzovky s napojením na železničnú spojnicu, trať Turzovka - Čadca - Žilina.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1954 bola súčasťou Turzovky, ktorá pred získaním štatútu mesta bola najväčšou obcou v bývalom Československu. Súčasná Korňa vznikla spojením osád Nižná a Vyšná Korňa.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. SAŽP. Korňa v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.
  5. Pútnické miesto - Hora Živčák [online]. E- Kysuce, [cit. 2011-09-27]. Dostupné online.
  6. HAŽÍKOVÁ, Iveta. Výstavbu chrámu na Živčákovej môžu spomaliť peniaze [online]. sme.sk, 21.5.2010, [cit. 2011-09-27]. Dostupné online.
  7. Fotografia mlyna [online]. . Dostupné online.