Zborov nad Bystricou
| Zborov nad Bystricou | |||
| obec | |||
|
|||
| Štát | |||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský | ||
| Okres | Čadca | ||
| Historický región | Kysuce | ||
| Nadmorská výška | 419 m n. m. | ||
| Súradnice | |||
| Rozloha | 18,708718 km² (1 871 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 2 291 (31. 12. 2006) | ||
| Hustota | 122,46 obyv./km² | ||
| Prvá písomná zmienka | 1662 | ||
| Starosta | Juraj Hlavatý[1] (KDH, ĽS-HZDS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 023 03 | ||
| Telefónna predvoľba | +421-41 | ||
| Kód | 509531 | ||
| EČV | CA | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | |||
| Webová stránka: www.zborovnadbystricou.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
Zborov nad Bystricou je obec na severozápade Slovenska v okrese Čadca.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
Obec Zborov vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia. V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší dokument o Zborove je z roku 1635. Hovorí sa tu, že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana, a na naliehanie Františka Vešeléniho (majiteľa Strečnianskeho panstva) " na miesto nazvané Zborov, kde F. Vešeléni začal budovať dedinu ". V roku 1640 sa Zborov uvádza už ako dedina (" pagus, possessio").
Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Poddaní spoločne platili ročnú daň – 100 zlatých, desiatok z dobytka a brvien, časť z medu a jednu plť. Miesto nich mohli platiť po 5 denárov. Taktiež pracovali na panskom majeri v Tepličke – žali, kosili, zbierali seno a podobne.
Strečnianski zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu za 4 985 zlatých. Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane (235 zlatých ročne). Za čapovanie piva platili 10 zlatých. Napríklad v roku 1678 zaplatili 10 zlatých a 35 denárov. V dedine bol tiež mlyn, za ktorý mlynár platil 6 zlatých. Na chotár dohliadal hájnik. V roku 1691 na základe zmluvy, uzavretej medzi Žilinou a Pavlom Esterházim, Zborov i ostatné kysucké majetky opäť prešli do rúk strečnianskeho zemepána a stali sa trvalou súčasťou jeho majetkov.
[upraviť] Baroková kaplnka
Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce, na mieste súčasného multifunkčného domu (Centro). V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Exteriér kaplnky tvorí malý jednoloďový priestor s rovným stropom a polkruhovým uzáverom. Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, pokrytý šindľovým ihlancom a cibuľovitou lucerničkou s dvoma zvonmi vo vnútri. V interiéri kaplnky sa nachádza neskorobarokový oltár, polychrómová drevená oltárna architektúra, doplnená bočnými plastikami anjelov a ďalšie barokové plastiky, ktoré sú ľudovým dielom zo začiatku 18. storočia. Plastika Krista na kríži, ktorá pochádza z konca 18. storočia svedčí o vyzretejšom barokovom rezbárovi. Ďalšia plastika, Madona, bola zhotovená koncom 19. storočia neznámym ľudovým majstrom.
[upraviť] Kostol
Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu cca. 2 000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku. Unikátny štyri metre vysoký kríž a korpus Ukrižovaného z duvalumínia vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuliak a 40 kusov nádherných okenných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj "KYSUCKÁ SIXTÍNSKA KAPLNKA". Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove. Strešnú oceľovú krytinu vyrobili Vítkovické železiarne.
Projekty na výstavbu kostola boli hotové už v roku 1969. V tých rokoch sa začala plánovať aj stavba Kysuckého múzea vo Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka zo Zborova. To, napriek tomu, že panoval komunistický režim, podnietilo k výstavbe kostola. Na stavbu sa vtedy vyzbieralo od súkromných darcov vyše 2,8 milióna Kčs.
Rímskokatolický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal stavať v marci 1969 a pri výkope základov vtedy pracovalo až 200 ľudí. No prišiel rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Vďaka snahe a diplomacii sa miestnemu duchovnému správcovi Ľ. Balážimu podarilo stavbu udržať a v roku 1971 dostavať. Rímskokatolický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973. Farnosť bola filiálkou Krásna až do roku 1996 kedy sa osamostatnila a prvým správcom sa stal Milan Gábriš. Z obce pochádzajú kňazi: Milan Jedinák, Anton Kubica, Zdeno Pupík a Anton Jedinák.
[upraviť] Školstvo
V obci sa nachádza základná škola spojená s materskou. Prvá škola v Zborove bola jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola u Fojtov, postavená v roku 1850. Nová budova sa začala stavať v roku 1959, dokončená bola v 1960, no výučba prebiehala až do roku 1970 v oboch budovách.
V súčasnosti navštevuje školu cez 300 žiakov a škôlku 80. Škola má 16 tried (10 na prvom a 6 na druhom stupni). Pedagogický zbor tvorí 25 učiteľov na ZŠ a 6 učiteľov v MŠ.
[upraviť] Turistika
Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kvôli horám plným húb a iných lesných plodov. Cez obec prechádza cyklotrasa začínajúca v Krásne nad Kysucou a končiaca v múzeu vo Vychylovke. Z Krásna tiež vedie po hrebeni červená turistická značka cez Hájnicu, Šlapkov a Matúšov vrch až na Klubinu s peknými výhľadmi do oboch dolín (Krasňanskej i Bystrickej).
[upraviť] Vzdialenosti vzdušnou čiarou
1,2 km U Hažov // 2,2 km Vyšné Vane // 2,4 km U Blažkov // 3,9 km Klubina // 3,9 km Šimaškovia // 5,6 km Lodno // 3,6 km Klubinský Dvor // 3,6 km Krásno nad Kysucou // 3,6 km U Sykory // 5,6 km Oščadnica // 5,7 km Na Breh // 4,1 km Kormanci // 6,1 km Dogabari // 5,2 km Dunajov // 5,2 km Faluka // 5,2 km U Gavlasov // 7,5 km Kubuši // 6,6 km Holadeji // 7,8 km Mazuria // 6,1 km Horelica // 6,1 km Mranov // 6,1 km Stará Bystrica // 7,4 km Kysucký Lieskovec // 7,4 km Do Beleša // 7,4 km Radôstka // 7,4 km Závodie // 8,8 km Povina // 8,8 km Drahošanka
[upraviť] Literatúra a film
Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. V roku 2007 vyšla kniha pod názvom "Zborov nad Bystricou a jeho zázraky" od Juraja Ďurného.
[upraviť] Galéria
-
Múzeum kysuckej dediny Vychylovka
-
Múzeum kysuckej dediny Vychylovka
-
Múzeum kysuckej dediny Vychylovka
-
Múzeum kysuckej dediny Vychylovka
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Juraj Hlavatý je v zozname. Dostupné online.
[upraviť] Zdroje
- Obecná kronika Zborova nad Bystricou
- Dubovický, O., Podmanický, J. – Stará Bystrica a okolie
- Kysucké noviny
- Gerát R. – Kysuce a kysučania, Čadca, Kysucké múzeum 2004
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zborov nad Bystricou
[upraviť] Externé odkazy
- Mapy a letecké fotografie Súradnice: 49° 22' 58" s.š. 18° 52' 55" v.d.
- Google maps
- MSN World Atlas
- Družicové fotografie z WikiMapia alebo Google
- Mapa z Multimap alebo GlobalGuide
- Letecké fotografie z TerraServer
- http://zborov.euweb.cz
- http://www.zborovnadbystricou.webs.com/
|
||||||||