Zborov nad Bystricou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zborov nad Bystricou
obec
Vlajka
Erb
Štát Vlajka Slovenska Slovensko
Kraj Žilinský
Historický región Kysuce
Okres Čadca
Nadmorská výška 419 m n. m.
Súradnice 49°22′58″S 18°52′55″V / 49.38278, 18.88194
Rozloha 18,708718 km² (1 871 ha)
Obyvateľstvo 2 291 (31. 12. 2006)
Hustota 122 /km²
Prvá písomná zmienka 1662
Starosta Ing. Jozef Čička
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 023 03
Telefónna predvoľba +421-41
Kód 509531
EČV CA
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zborovnadbystricou.sk
Freemap.sk: mapa

Zborov nad Bystricou je obec na severozápade Slovenska v okrese Čadca.

Obsah

[upraviť] História

Obec Zborov vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia. V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Ďalší dokument o Zborove je z roku 1635. Hovorí sa tu, že úradníci Trenčianskej stolice prišli na rozkaz podžupana a na naliehanie Františka Vešeléniho (majiteľa Strečnianskeho panstva ) " na miesto nazvané Zborov, kde F. Vešeléni začal budovať dedinu ". V roku 1640 sa Zborov uvádza už ako dedina (" pagus, possessio ").

Zborov bol teda majetkom strečnianskych zemepánov. Poddaný spoločne platili ročnú daň - 100 zlatých, desiatok z dobytka a brvien, časť z medu a jednu plť. Alebo na miesto nich, mohli platiť po 5 denárov. Taktiež pracovali na panskom majeri v Tepličke - žali, kosili, zbierali seno a podobne.

Strečniansky zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu za 4 985 zlatých. Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane (235 zlatých ročne ). Za čapovanie piva platili 10 zlatých. Napríklad v roku 1678 zaplatili 10 zlatých a 35 denárov. V dedine bol tiež mlyn, za ktorý mlynár platil 6 zlatých. Na chotár dohliadal hájnik. V roku 1691 na základe zmluvy, uzavretej medzi Žilinou a Pavlom Esterházim, Zborov i ostatné kysucké majetky opäť prešli do rúk strečnianskeho zemepána a stali sa trvalou súčasťou jeho majetkov.

[upraviť] Baroková kaplnka

Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce, na mieste súčasného multifunkčného domu (Centro). V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Exteriér kaplnky tvorí malý jednoloďový priestor s rovným stropom a polkruhovým uzáverom. Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, pokrytý šindľovým ihlancom a cibuľovitou lucerničkou s dvoma zvonmi vo vnútri. V interiéri kaplnky sa nachádza neskorobarokový oltár, polychrómová drevená oltárna architektúra, doplnená bočnými plastikami anjelov a ďalšie barokové plastiky, ktoré sú ľudovým dielom zo začiatku 18. storočia. Plastika Krista na kríži, ktorá pochádza z konca 18. storočia svedčí o vyzretejšom barokovom rezbárovi. Ďalšia plastika, Madona, bola zhotovená koncom 19. storočia neznámym ľudovým majstrom.

[upraviť] Kostol

Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu cca 2000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku. Unikátny štyri metre vysoký kríž a korpus Ukrižovaného z duvalumínia vyhotovil akad. sochár Alexander Trizuliak a 40 kusov nádherných okenných vitráží je od akad. maliara Vincenta Hložníka. Preto sa tomuto kostolu hovorí aj "KYSUCKÁ SIXTÍNSKA KAPLNKA". Zvony vyrobila pani Marie Dittrichová z Brodku pri Přerove. Strešnú oceľovú krytinu vyrobili Vítkovické železiarne.

Projekty na výstavbu kostola boli hotové už v roku 1969. V tých rokoch sa začala plánovať aj stavba Kysuckého múzea vo Vychylovke a ako kostolík bola vybraná kaplnka zo Zborova. To, napriek tomu, že panoval komunistický režim, podnietilo k výstavbe kostola. Na stavbu sa vtedy vyzbieralo od súkromných darcov v tej dobe vyše 2,8 milióna Kčs.

Rímskokatolický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začal stavať v marci 1969 a pri výkope základov vtedy pracovalo až 200 ľudí. No prišiel rok 1970 a stavba mala byť zastavená. Vďaka snahe a diplomacii sa miestnemu duchovnému správcovi Ľ. Balážimu podarilo stavbu udržať a v roku 1971 dostavať. Rímskokatolický kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie bol vysvätený 8. decembra 1973. Farnosť bola filiálkou Krásna až do roku 1996 kedy sa osamostatnila a prvým správcom sa stal Milan Gábriš. Z obce pochádzajú kňazi: Milan Jedinák, Anton Kubica, Zdeno Pupík a Anton Jedinák.

Centrum obce

[upraviť] Turistika

Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kôli horám plným húb a iných lesných plodov. Cez obec prechádza cyklotrasa začínajúca v Krásne nad Kysucou a končiaca v múzeu vo Vychylovke.
Z Krásna tiež vedie po hrebeni červená turist. značka cez Hájnicu, Šlapkov a Matúšov vrch až na Klubinu s peknými výhľadmi do oboch dolín (Krasňanskej i Bystrickej)
Peknými turistickými, alebo ak chcete pútnickými miestami sú kaplnky roztrúsené po celých Zborovských vrchoch. Medzi najnavštevovanejšie určite patrí Mičová jama, pekná obnovená kaplnka stojaca nad krížovou cestou. Konajú sa tu aj sv. omše, vždy cez víkend okolo sviatku sv. Anny.
Ak obľubujete krásne výhľady a nebojíte sa namáhavého výstupu, tak si môžte urobiť túru na Jaseň, vrch týčiaci sa oproti obecnému úradu. Naskytne sa vám z neho pohĺad na celú Bystrickú dolinu, križovatku v Krásne a pri dobrej viditeľnosti aj Malú Fatru na východe.

[upraviť] Vzdialenosti vzdušnou čiarou

1.2km U Hažov // 2.2km Vyšné Vane // 2.4km U Blažkov // 3.9km Klubina // 3.9km Šimaškovia // 5.6km Lodno // 3.6km Klubinský Dvor // 3.6km Krásno nad Kysucou // 3.6km U Sykory // 5.6km Oščadnica // 5.7km Na Breh // 4.1km Kormanci // 6.1km Dogabari // 5.2km Dunajov // 5.2km Faluka // 5.2km U Gavlasov // 7.5km Kubuši // 6.6km Holadeji // 7.8km Mazuria // 6.1km Horelica // 6.1km Mranov // 6.1km Stará Bystrica // 7.4km Kysucký Lieskovec // 7.4km Do Beleša // 7.4km Radôstka // 7.4km Závodie // 8.8km Povina // 8.8km Drahošanka

[upraviť] Literatúra a film

Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. V roku 2007 vyšla kniha pod názvom "Zborov nad Bystricou a jeho zázraky" od Juraja Ďurného.

[upraviť] Galéria

Múzeum kysuckej dediny Vychylovka

Múzeum kysuckej dediny Vychylovka

Múzeum kysuckej dediny Vychylovka

Múzeum kysuckej dediny Vychylovka

Kostol

Kaplnka

Kaplnka

Mičová jama

[upraviť] Zdroje

  • Obecná kronika Zborova nad Bystricou
  • Dubovický, O., Podmanický, J. - Stará Bystrica a okolie
  • Kysucké noviny
  • Gerát R. - Kysuce a kysučania, Čadca, Kysucké múzeum 2004

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy


Mestá a obce okresu Čadca (3+20) 31.12.2003

Čadca | Čierne | Dlhá nad Kysucou | Dunajov | Klokočov | Klubina | Korňa | Krásno nad Kysucou | Makov | Nová Bystrica | Olešná | Oščadnica | Podvysoká | Radôstka | Raková | Skalité | Stará Bystrica | Staškov | Svrčinovec | Turzovka | Vysoká nad Kysucou | Zákopčie | Zborov nad Bystricou
Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Zborov_nad_Bystricou“
V iných jazykoch