Raková (okres Čadca)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°26′35″S 18°44′04″V / 49.4430°S 18.7345°V / 49.4430; 18.7345
Raková
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Nadmorská výška 427 m n. m.
Súradnice 49°26′35″S 18°44′04″V / 49.4430°S 18.7345°V / 49.4430; 18.7345
Rozloha 41,52 km² (4 152 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 395 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 129,94 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1658[1]/1776[2]
Starosta Anton Heglas[3] (KDH, SMER, SNS)
PSČ 023 51
ŠÚJ 509400
EČV CA
Tel. predvoľba +421-41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad 140
02351 Raková
E-mailová adresa rakova@rakova.sk
Telefón 041/434 10 55
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.rakova.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Raková je obec na Slovensku v okrese Čadca.

Obec sa nachádza v stredozápadných Kysuciach (Raková, Staškov, Zákopčie), leží na rozhraní Javorníkov a Turzovskej vrchoviny v doline Horných Kysúc. Obcou preteká rieka Kysuca, potoky Raková (Rakovka) a Trstená (Trsteniarka). Najvyšším vrcholom katastrálneho územia obce je Veľký Polom (1 067 m n. m.). Obec má rozlohu 4 150 ha, nadmorskú výšku 415 – 1 067 m n. m.

V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1874. Ďalšími cirkevnými stavbami sú kostol sv. Cyrila a Metoda v časti Raková-Korcháň z roku 1991, kaplnka v miestnej časti U Blažička z roku 2002 a kaplnka u Matúška.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Usadlosť z prvej polovice 17. storočia patrila panstvám Budatín a Strečno. Prvá zmienka o existencii obce pochádza z roku 1658 v roku 1720 sa uvádza s menom Raková. Prvá pečať obce sa datuje do roku 1776

V roku 1784 žilo v obci 2159 obyvateľov v 325 domoch. V 1828 2916 obyvateľov v 386 domoch. Obyvateľlia sa zaoberali prevažne chovom zvierat, rybolovom, včelárstvom, a výrovou drevených výrobkov a drotárstvom. ženy tkali. Veľká väčšina obyvateľov boli rímski katolíci, ktorí do roku 1788 chodili do kostola v Čadci. Roku 1789, bol v dedine postavný drevený kostolík, ktorý bol postavený na mieste starého dreveného kostolíka. Nový kamenný kostol bol postavený v rokoch 1870 a 1874.


Podľa Andrása Vályi-ho "RAKOVA. Slovenská obec v Trenčianskej župe spadala do panstva zemepána princa Esterházy-ho. obyvatelia katolíci, nedaleko od Čadce, pri Kysuci, v okolí sú pasienky, veľa stromov, ale pretože zem je málo úrodná, spadá do tretej akostnej triedy." [4]

Podľa Elek-a Fényes-a "Rakova, slovenská obec v Trenčianskej župe, asi hodinu jazdy na sever od Čadce 2123 katolíkov, 18 židov, lesy, veľa pasienkov ale pôda je veľmi neúrodná. Vzduch je studený a zdravý. katolícky farský kostol, panstvo zemepána princa Esterhazy-ho. "[5]

V roku 1910 3376 obyvateľov prevažne slovenských obyvateľov.

V roku 2001 4939 obyvateľov, 4885 Slovákov.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Anton Heglas je v zozname. Dostupné online.
  4. VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása [online]. Budín : 1796, [cit. 2012-10-30]. Osoba je v zozname. Dostupné online.
  5. FÉNYES, Elek. Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik [online]. Pešť : 1851, [cit. 2012-10-30]. Osoba je v zozname. Dostupné online.