Eugene Andrew Cernan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eugene Cernan
Eugene Andrew Cernan
astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty
Stav neaktívny
Dátum narodenia 14. marec 1934 (80 rokov)
Chicago, Illinois, Spojené štáty
Iné zamestnanie stíhací pilot
Hodnosť kapitán, U. S. Navy
Čas vo vesmíre 23 dní, 14 hodín, 15 minút
Kozmonaut od 1963
Misie Gemini 9A, Apollo 10, Apollo 17
Znaky
misií
Ge09Patch orig.png Apollo-10-LOGO.png Apollo 17-insignia.png

Pozri aj Biografický portál

Eugene Andrew „Gene“ Cernan (* 14. marec 1934, Chicago, Illinois, Spojené štáty) je bývalý americký astronaut česko-slovenského pôvodu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1903 sa jeho starý otec Štefan Čerňan so svojou manželkou Annou odsťahovali z Vysokej nad Kysucou spolu s tisíckami iných vysťahovalcov do USA. Usadili sa v Chicagu a o rok neskôr sa im narodil syn Andrew. Keď vyrástol, vzal si za manželku dievča českého pôvodu Rozáliu Cihlářovú a spolu s ňou mal syna Eugena.

Pred letmi[upraviť | upraviť zdroj]

Po stredoškolských štúdiách sa dostal na Purdueovu univerzitu, ktorú s titulom inžiniera elektrotechniky ukončil v roku 1956. Vojnu prežil u námorníctva ako pilot na lietadlových lodiach a niekoľko rokov na základni Miramar v Kalifornii. V roku 1961 išiel do Monterey na vysokú školu vojenského námorníctva, kde vyštudoval postgraduál a získal druhý titul leteckého inžiniera. V roku 1964 bol prijatý do tretej skupiny kozmonautov USA. Po výcviku bol zaradený do záložnej a neskôr do hlavnej posádky letu Gemini 9.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý let z Mysu Canaveral absolvoval v júni 1966 v kozmickej lodi Gemini 9. Spolu s ním letel veliaci pilot Thomas P. Stafford. Pre poruchu na pasívnom cieľovom telese Agena (nedostala sa na obežnú dráhu) boli na náhradnom cieľovom objekte ATDA (preto je let označovaný ako 9A) uskutočnené celkom tri rôzne približovacie manévre, ale bez konečného spojenia. Kozmická loď pristála po troch dňoch letu na hladine Atlantického oceánu.

Eugene Cernan (vľavo) ako člen posádky Apolla 10

Po druhýkrát letel Cernan do vesmíru v kozmickej lodi Apollo 10 v máji 1969. V lodi s ním letel opäť Thomas P. Stafford, ktorý bol vo funkcii veliteľa a ako tretí člen posádky letel John W. Young vo funkcii pilota veliteľského modulu. Apollo 10 bolo poslednou previerkou pred pristátím ľudí na Mesiaci. Hlavným cieľom misie bolo testovanie lunárneho modulu na obežnej dráhe Mesiaca. Kozmická loď Apollo 10 uskutočnila 31 obletov okolo Mesiaca, potom návrat na Zem. Veliteľský modul s trojicou astronautov pristál na hladine Tichého oceánu po 8 dňoch letu.

Eugene Cernan na Mesiaci počas jazdy s mesačným vozidlom, misia Apollo 17, 11. december 1972

Tretí let absolvoval s Apollom 17, štart opäť z Mysu Canaveral, v šiestej expedícii spolu s ním boli Ronald E. Evans a Harrison H. Schmitt. Zatiaľ čo Evans zostal na obežnej dráhe Mesiaca, Cernan so Schmittom na Mesiaci pristáli a vystúpili na jeho povrch, Cernan ako 11., Schmitt ako 12. človek na Mesiaci. Cernan sa po ďalších výstupoch stal posledným človekom na povrchu Mesiaca. Všetci astronauti sa v poriadku vrátili na Zem, veliteľský modul pristál na hladine Tichého oceánu po 12 dňoch letu.

Na oba lety Apollo si so sebou vzal česko-slovenskú vlajku, ktorú pri svojej neoficiálnej a utajovanej návšteve Česko-Slovenska v roku 1974 odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu v Ondřejove doc. Lubošovi Perekovi.

Bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy).

Návštevy Česka a Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1974 navštívil obec svojich starých rodičov Vysokú nad Kysucou. Druhú návštevu Kysúc absolvoval v roku 1994, kde sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby vo Vysokej nad Kysucou a stal sa Čestným občanom mesta Čadce. Stála expozícia Človek na mesiaci je sprístupnená verejnosti od 15.03.2011 v Kysuckom múzeu v Čadci.

26. októbra 2001 navštívil Česko na pozvanie náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky Jiřího Šedivého. Dňa 29. októbra 2001 uskutočnil Cernan spolu s prvým česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom let vrtuľníkom Armády ČR typu Mi-8S, ktorý chceli ukončiť v Bernarticiach pri Milevsku v okrese Písek, pretože z neďalekej obce Borovany pochádzal jeho starý otec. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okrouhlá zrútil po tom, čo mu došlo palivo. Cernan našťastie nehodu prežil bez zranenia. Nebola to prvá nehoda vrtuľníka, ktorú zažil. 23. januára 1971 sa zrútil vrtuľník Bell 47 patriaci NASA so Cernanom na palube do Banana River neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral.

29. septembra 2004 Cernan navštívil Bratislavu. Okrem iného otvoril výstavu Človek na Mesiaci na Bratislavskom hrade.

V júni 2008 navštívil Prahu aj so svojou vnučkou, aj výstavu v Národnom múzeu a poskytol novinárom zaujímavé úvahy k ďalším letom na Mesiac. Potom odišiel aj s vnučkou opäť do Borovian, kde ho deti obdarovali vodou a chlebom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • E. Cernan, D. Davis: Poslední muž na Měsíci, 2003, Academia Praha

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálna stránka