Apollo 11

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 11
Znak misie
Apollo 11 insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo 11
Veliteľský modul: CM-107
Servisný modul: SM-107
Lunárny modul: LM-5
Nosná raketa: Saturn V SA-506
Volací znak: veliteľský modul: Columbia
lunárny modul:Eagle
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 16. júl 1969, 13:32:00 UTC
Pristátie na Mesiaci: 20. júl 1969, 20:17:40 UTC More Pokoja
0°40′26.69″S 23°28′22.69″V / 0.6740806°S 23.4729694°V / 0.6740806; 23.4729694 (Miesto pristátia Apolla 11)Súradnice: 0°40′26.69″S 23°28′22.69″V / 0.6740806°S 23.4729694°V / 0.6740806; 23.4729694 (Miesto pristátia Apolla 11)
Dlžka výstupu na povrch: 2 h 31 min 40 s
Čas na povrchu: 21 h 36 min 20 s
Hmotnosť vzoriek: 21,55 kg
Pristátie: 24. júl 1969, 16:50:35 UTC, severná oblasť Tichého
oceánu 13°19′J 169°9′Z / 13.317°J 169.150°Z / -13.317; -169.150 (Miesto pristátia Apolla 11)
Trvanie: 195 h 18 min 35 s
Počet obehov Mesiaca: 30
Čas na orbite Mesiaca: 59 h 30 min 25,79 s
Hmotnosť: pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Armstrong, Collins a Aldrin
Zľava doprava: Armstrong, Collins a Aldrin
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo-10-LOGO.png Apollo 10 AP12goodship.png Apollo 12

Pozri aj Kozmonautický portál

Let Apollo 11 bol piatym pilotovaným letom programu Apollo a prvým, ktorého posádka pristála na Mesiaci. Podľa odhadu viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete sledovalo tento historický let. Bolo to po prvýkrát, keď sa človek dostal na iné prirodzené kozmické teleso ako na Zem.
Prehrať orig. „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“ -Neil Armstrong

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Let uskutočnila trojčlenná posádka

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Misia[upraviť | upraviť zdroj]

Buzz Aldrin pri lunárnom module

Prvé miesto pristátia pre lunárny modul programu Apollo, v južnej časti Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) okolo 20 km juhozápadne od krátera Sabine D, bolo vybrané sčasti preto, lebo bolo automatickými pristávacími sondami Ranger 8 a Surveyor 5 ako aj orbitálnou mapovacou sondou Lunar Orbiter charakterizované ako relatívne ploché a hladké a tým pádom si nevyžadovalo nejaké namáhavé povrchové aktivity posádky. Armstrong ho pohotovo hneď po pristátí nazval „Tranquillity Base“ (Základňa Tranquility/Základňa pokoja).

Misia Apolla 11 odštartovala z Kennedyho vesmírneho strediska 16. júla 1969. Po jeden a pol oblete Zeme sa veliteľský a servisný modul oddelený od posledného stupňa nosnej rakety Saturn V úspešne spojil s lunárnym modulom čakajúcim na orbite a spolu sa vydali na cestu k Mesiacu. 20. júla nad odvrátenou stranou Mesiaca Michael Collins z veliteľského modulu Columbia dôkladne skontroloval lunárny modul Eagle, ktorý sa len krátko predtým oddelil a otáčal sa pred veliteľským modulom. Zanedlho Armstrong a Aldrin zažali motory lunárneho modulu a začali svoj zostup na povrch. Skoro však spozorovali, že motory boli v činnosti dlhšie a Eagle bol o štyri sekundy pred plánovanou trasou a pristával na kilometre vzdialený od pôvodne plánovaného miesta. Navigačný a riadiaci počítač hlásili hneď niekoľko alarmov zapríčinených vychýlením sa z plánovanej trasy a to prinútilo posádku sústrediť sa na riadenie modulu. V riadiacom stredisku NASA mladý operátor Steve Bales však oznámil riaditeľovi letu, že napriek alarmom je bezpečné pokračovať v zostupe. Hneď ako posádka mohla obrátiť svoju pozornosť naspäť k výhľadu von, astronauti videli, že počítač ich vedie priamo na miesto plné veľkých kameňov v okolí veľkého krátera. Armstrong prevzal manuálnu kontrolu nad lunárnym modulom a naviedol ho na pristátie o 16:17 Eastern Daylight Time s menej ako 30 sekundovou palivovou rezervou. Za prvé slová z povrchu Mesiaca sa všeobecne považujú slová Neila Armstronga „Houston, tu je zakládňa Tranquility. Orol pristál!“, hoci fakticky to boli Aldrinove slová „Hladké pristátie“ (ang. „Contact Light“), ktoré vyslovil po tom, ako sa nohy lunárneho modulu dotkli povrchu Mesiaca.

Alarmy, ktoré generoval program lunárneho modulu signalizovali, že počítač nie je schopný dokončiť svoje výpočty vo vyhradenom čase („executive overflows“). Ako sa neskoršie zistilo, príčinou bolo, že počítač strávil neplánovaný čas obsluhou stretávacieho radaru, ktorý sa počas zostupu nepoužíval. Steve Bales, za svoje „pokračujeme“ v napätej chvíli zostupu, obdržal Medailu slobody (Medal of Freedom).

21. júla o 2:56 UTC, šesť a pol hodiny po pristátí, Armstrong uskutočnil svoj zostup na povrch Mesiaca a predniesol pamätnú vetu „…veľký skok pre ľudstvo“. Aldrin sa k nemu neskôr pridal a obaja strávili dve a pol hodiny navŕtavaním mesačného povrchu, fotografovaním všetkého, čo videli, a zbieraním kameňov a iných vzoriek.

Počas pobytu v lunárnom module cez dvojicu trojuholníkových okien vyberali miesto pre Early Apollo Scientific Experiment Package (EASEP) (doslova Včasný súbor vedeckých experimentov programu Apollo) a pre zástavu Spojených štátov. Z okien mali 60° výhľad. Príprava trvala dlhšie ako plánované dve hodiny. Armstrong mal spočiatku ťažkosti prejsť prielezom so svojím PLSS (Primary Life Support Subsystem – primárny podsystém pre podporu života). Podľa veterána letov Apollo Johna Younga prispôsobenie lunárneho modulu menšiemu prielezu nebolo zohľadnené pri návrhu batoha s PLSS, takže najvyšší pulz astronautov bol zaznamenaný počas vstupov a výstupov z lunárneho modulu.

Prvé kroky Buzza Aldrina na mesiaci, v pozadí prichádza Neil Armstrong po dokončení pamätnej fotografie Aldrina vystupujúceho z modulu

Kvôli ovládaniu diaľkovej riadiacej jednotky, ktorú mal pripnutú na hrudi, si Armstrong nevidel na nohy. Počas zostupu po deväťstupňovom rebríku Armstrong potiahol D ovládač, aby rozbalil Modular Equipment Stowage Assembly (MESA) zložený na boku lunárneho modulu a aktivoval TV kameru. Prvé obrázky boli nasnímané systémom Slow-scan television a boli zachytené observatóriom Goldstone v USA a vo vyššej kvalite v austrálskom Honeysuckle Creek. O niekoľko minút neskôr bolo televízne vysielanie prepnuté do normálu a signál bol presmerovaný na citlivejšie rádioteleskopy do austrálskeho Parkes Observatory. Napriek niektorým technickým a poveternostným ťažkostiam, bol rozostrený čierno-biely obraz prvej prechádzky po povrchu Mesiaca zachytený a ihneď vysielaný pre najmenej 600 miliónov ľudí na Zemi.

Po opise povrchu („veľmi jemné zrnká… skoro ako púder“), Armstrong opustil priestor pristátia lunárneho modulu a ako prvý človek v histórii vkročil do iného sveta. Pohyb pri mesačnej gravitácii, šestinovej oproti gravitácii na Zemi, opísal ako „možno ešte ľahší ako počas simulácií“.

Okrem splnenia primárneho cieľa vysloveného prezidentom Kennedym, a to pristáť na Mesiaci s ľudskou posádkou do konca 60-tych rokov, bolo Apollo 11 zároveň testom všetkých systémov Apollo, preto Armstrong odfotografoval lunárny modul, aby konštruktéri boli schopní posúdiť stav modulu po pristáti. Potom do vrecúška na palici odobral vzorky pôdy. Vrecúško poskladal a vložil ho do pravého vrecka na stehne. Odmontoval televíznu kameru z MESA, urobil panoramatický záber a pripevnil ju na 12 metrový stojan lunárneho modulu. Kábel od kamery zostal trocha zašpinený a predstavoval potenciálne riziko počas celého výstupu.

Armstrong spolu s Aldrinom, ktorý sa k nemu pridal, testovali rôzne možnosti pohybu po mesačnom povrchu, vrátane dvojnohých kengurích skokov. Batoh s PLSS mal tendenciu ich prevažovať dozadu, ale ani jeden z astronautov nemal vážne problémy s udržaním stability. Preferovaným spôsobom pohybu sa stal „cval“. Astronauti hlásili, že si potrebujú naplánovať pohyby na šesť až sedem krokov dopredu. Jemná pôda bola celkom šmykľavá. Aldrin poznamenal, že aj keď pri presune zo Slnkom osvetleného miesta do tieňa Eagla sa teplota vo vnútri skafandra nezmenila a keďže na slnku bola helma viac ohrievaná, v tieni sa cítil chladnejšie.

Astronauti spolu vztýčili vlajku Spojených štátov – zem bola veľmi tvrdá a tak sa im podarilo ju zasunúť nie viac ako 20 cm. Potom prijali telefonát od prezidenta Richarda Nixona. Po telefonáte nainštalovali EASEP, ktorý obsahoval pasívny seizmometer a laserový retroreflektor. Potom Armstrong „odcválal“ asi na 120 m od lunárneho modulu, aby urobil fotografie z okraja Východného krátera, kým Aldrin zbieral vzorky. Použil na to geologické kladivo – bolo to jediné použitie tohto nástroja počas celej misie. Astronauti potom do nádob pomocou predĺžených klieští pozbierali vzorky kameňov. Väčšina ich povrchových aktivít trvala dlhšie ako očakávali, takže museli zastaviť dokumentáciu vzoriek v polovici vyhradených 34 minút.

V tom čase Riadiace stredisko využilo kódované správy, aby varovalo Armstronga, že jeho hodnoty metabolizmu sú vysoké, a že by mal spomaliť. Pre krátkosť času sa veľmi ponáhľal a skákal od úlohy k úlohe. Keďže hodnoty metabolizmu oboch astronautov boli menšie ako sa očakávalo, tak Riadiace stredisko povolilo 15 minútové predĺženie „prechádzky“. Aldrin vstúpil do Eagla ako prvý. S malými problémami astronauti pomocou zariadenia Lunar Equipment Conveyor naložili film a dve krabice, ktoré obsahovali viac ako 22 kg vzoriek, do úložného priestoru lunárneho modulu. Armstrong potom vyskočil na tretí stupienok rebríka a vyšplhal sa do lunárneho modulu.

Po presune do lunárneho modulu astronauti zapli návratový stupeň a zbavili sa svojich batohov s PLSS, jednej kamery a iných už nepotrebných vecí. Potom sa v návratovom stupni lunárneho modulu dostali na lunárnu obežnú dráhu a tam sa spojili s veliteľským modulom Columbia, na palube ktorého čakal Michael Collins. Eagle po odpojení od Columbie, zostal na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Neskoršie NASA oznámila, že táto obežná dráha nebola udržateľná, čo vyústilo do pádu Eaglu na „neznáme miesto“ na povrchu Mesiaca.

Po viac ako dva a pol hodine strávenej na povrchu sa astronauti vrátili do veliteľského modulu s 20,87 kg mesačných vzoriek. Na povrchu zanechali vedecké prístroje ako napríklad pole retroreflektorov určených na Lunar Laser Ranging Experiment. Tiež zanechali vlajku Spojených štátov a iné pripomienky pobytu, vrátane plakety (pripevnenej na rebríku zostupovej časti lunárneho modulu), na ktorej sú dve kresby Zeme (západná a východná pologuľa), nápis a podpisy astronautov a prezidenta Richarda Nixona. Na plakete je napísané:

Here Men From Planet Earth
First Set Foot Upon the Moon
July 1969 A.D.
We Came in Peace For All Mankind.
Tu sa ľudia z planéty Zem
prvý raz dotkli nohami Mesiaca.
Júl 1969, r.P.
Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.

24. júla sa astronauti vrátili na Zem ako hrdinovia. Miesto pristátia bolo 2 660 km východne od ostrova Wake a 380 km južne do Johnstonovho atolu a 24 km od záchrannej lode USS Hornet.

Veliteľský modul sa dnes nachádza v National Air and Space Museum vo Washingtone.

Alternatívne televízne posolstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Národnom archíve vo Washingtone sa nachádza kópia nasledujúceho posolstva nazvaného „V prípade havárie na Mesiaci“ s dátumom 18. júl 1969, ktoré pripravil William Safire pre televízne vystúpenie prezidenta Nixona v prípade, že sa astronauti nebudú môcť vrátiť na Zem.

„Osud to zariadil tak, že muži, ktorí navštívili Mesiac, aby ho v mieri (pokoji) skúmali, tam teraz budú odpočívať v pokoji. Títo odvážni muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nie je žiadna nádej na ich záchranu. Ale tiež vedia, že svojou obeťou dali nádej celému ľudstvu.
Títo dvaja muži položili svoje životy pre najvznešenejší cieľ: hľadanie pravdy a porozumenia. Budú oplakávaní svojimi rodinami a priateľmi; budú oplakávaní svojím národom; budú oplakávaní ľuďmi celého sveta; budú oplakávaní Matkou Zem, ktorá odvážne vyslala dvoch svojich synov do neznáma.
Svojím výskumom dovolili ľuďom celého sveta pocítiť jednotu, svojou obeťou pevnejšie zomkli celé ľudstvo. V minulosti ľudia pozerali na hviezdy a videli v nich svojich hrdinov. Dnes robíme to isté, ale naši hrdinovia sú skutoční ľudia z mäsa a kostí.
Iní ich budú nasledovať, ale tí určite nájdu svoju cestu domov. Ľudská zvedavosť sa nedá zastaviť. Ale títo muži boli prví a zostanú navždy v našich srdciach.
Každá ľudská bytosť, ktorá odteraz zdvihne svoj zrak k Mesiacu bude vedieť, že tam niekde v cudzom svete existuje kút, ktorý je navždy náš.“ (there is some corner of another world that is forever mankind.)

Posledný riadok prehlásenia je parafrázovaním básne Ruperta Brooka "The Soldier". Báseň sa začína:

If I should die, think only this of me:
That there's some corner of a foreign field
That is forever England.

Voľný preklad:

Ak zomriem, iba tak na mňa spomínaj:
Že tam niekde v cudzom poli
je navždy kúsok Anglicka.

Po tomto prehlásení mal byť prerušený rádiový kontakt s Mesiacom, aby astronauti mohli v pokoji umrieť, kým kňaz odprevadil ich duše do „najhlbšej z hĺbok“ podobne, ako keby boli pochovaní do mora.

Fakty a legendy[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Niektoré interné dokumenty NASA uvádzajú volacie znaky veliteľského modulu a lunárneho modulu ako „Snowcone“ a "Haystack"; tieto boli v tichosti zmenené predtým, ako boli oznámené tlači.
  • Krátko po pristáti, predtým ako začala príprava na „prechádzku“ po povrchu, Aldrin odvysielal -
Tu je pilot lunárneho modulu. Rád by som využil túto príležitosť, aby som požiadal všetkých, ktorí počúvajú, nech je to ktokoľvek a kdekoľvek, aby sa na chvíľu zastavili a pouvažovali nad udalosťami posledných hodín a každý svojím spôsobom vzdal vďaku.
Potom v súkromí vykonal eucharistiu. V tom čase sa NASA stále súdila s Madalyn Murray O'Hairovou, ktorá namietala proti tomu, že posádka Apolla 8 čítala z knihy Genezis, čo znamenalo, že astronauti sa nezdržali náboženských aktivít vo vesmíre. Aldrin to nikdy nespomínal, dokonca to nepovedal ani svojej manželke a niekoľko rokov trvalo, kým s tým vyšiel na verejnosť.
  • V niekoľkých knihách bolo spomenuté, že nie Neil Armstrong, ale Buzz Aldrin bol prvým človekom na Mesiaci. Tieto knihy tiež opisujú, že Aldrin aktívne loboval za to, aby bol prvý. Pravda je, že otvorené dvierka lunárneho modulu čiastočne blokujú pilotovi cestu von. To vedie k tomu, že veliteľ a nie pilot lunárneho modulu bol ten, ktorý ako prvý vystúpil na povrch.
  • Replika stopy, ktorú na Mesiaci zanechal Neil Armstrong je umiestnená v Tranquility Park v Houstone; park bol slávnostne otvorený v roku 1979 pri príležitosti desiateho výročia prvého pristátia na Mesiaci.
  • Austrálsky film, The Dish (2000), hovorí (trochu fiktívny) príbeh o tom, ako boli obrázky z Mesiaca zachytávané rádioteleskopom v Parkes Observatory v Novom Južnom Walese.
  • Podľa seriálu HBO Zo Zeme na Mesiac, Michael Collins mal vlastný nápad, čo má Armstrong povedať, keď vstúpi na povrch: "Ak máš gule, povieš 'Ó Bože, čo to je?' potom vykríknuť a vypnúť mikrofón."
  • Armstrong tvrdí, že povedal „That's one small step for a man, one giant leap for mankind.“, aj keď „a“ nebolo zachytené pozemnou kontrolou. Predpokladá sa, že audio a video signál bol niekde prerušený (čiastočne kvôli búrkam v blízkosti Parkes Observatory) a je teda celkom možné, to „a“ bolo povedané, ale nebolo zachytené pozemnou kontrolou.

Legendy[upraviť | upraviť zdroj]

  • V jednom momente počas pobytu na povrchu Mesiaca Armstrong vraj povedal „Veľa šťastia Mr. Gorski“. O niekoľko rokov neskôr pán Gorski zomrel, takže Armstrong mohol vysvetliť túto poznámku. Ako chlapec začul manželský rozhovor z vedľajšieho vchodu, žena vravela: „Orálny sex? Chceš orálny sex? Budeš ho mať až keď chlapec od susedov bude chodiť po Mesiaci, pán Gorski!“ Táto príhoda nie je pravdivá.[1]
  • Neil Armstrong mal podľa všetkého na sebe tartan v čase, keď sa ešte nenosil. Na svojom skafandri mal pripnutý nepatrný prúžok ako symbol škótskeho klanu. Iná vec, ktorú mal Armstrong so sebou na Mesiaci bola špeciálna nášivka, ktorú dali Deke Slaytonovi vdovy po posádke lode Apollo 1. Nášivka mala letieť na lodi Apollo 1 a potom mala byť odovzdaná Slaytonovi, ale kvôli nehode mu ju vdovy odovzdali hneď po pohrebe. Deke ju dal Neilovi, aby ju zanechal na mieste pristátia.
  • S misiou sú spájané dve hlavné konšpiračné teórie.
    • Prvá je, že pristátie Apolla na Mesiaci bolo fingované. Nebola to pravda, ale aj tak to pomaly naberalo na popularite, najmä po filme Kozorožec 1 (1978), ktorý opisuje pokus NASA sfalšovať pristátie na Marse.
    • Druhá, menej známa legenda hovorí, že astronauti boli počas svojho pobytu na Mesiaci sledovaní mimozemskou civilizáciou a že videli jej vozidlo. Táto legenda nabrala na popularite po vydaní knihy Someone else is on our Moon (doslova „Niekto iný je na našom Mesiaci“).
  • Podľa inej legendy, prieskum v Maroku v osemdesiatych rokoch ukázal, že výrazné percento ľudí si nemyslí, že ľudia pristáli na Mesiaci. Nie kvôli konšpiračným teóriám, ale preto, že o tom jednoducho nepočuli!

35. výročie[upraviť | upraviť zdroj]

20. júla 2004, pri príležitosti 35. výročia prvého pristátia na Mesiaci, NASA usporiadala oslavu, na ktorej sa zúčastnilo veľa bývalých astronautov. Konala sa v Národnom múzeu letectva a kozmonautiky vo Washingtone. Nasledujúci deň prijal astronautov Apolla 11 prezident George W. Bush.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • štartovacia: 2 923 387 kg
    • celej lode: 46 678 kg
      • veliteľského/servisného modulu (CSM): 30 320 kg, z toho CM 5 960 kg a SM 24 360 kg
      • lunárneho modulu (LM): 16 448 kg
  • Oblety Zeme: jeden a pol pred odletom a približne jeden po prílete
  • Oblety Mesiaca: 30

Parkovacia obežná dráha Zeme[upraviť | upraviť zdroj]

Parkovacia obežná dráha Mesiaca[upraviť | upraviť zdroj]

  • Perilune: 113,4 km
  • Apolune: 312,1 km
  • Inklinácia: 1,2°
  • Doba obehu: 2,15 hod
  • Miesto pristátia: 0.67408° N – 23.47297° E[2] alebo
    0° 40' 26.69" N – 23° 28' 22.69" E

Spojenie LM-CSM[upraviť | upraviť zdroj]

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Armstrong
    • výstup z LM: 02:51:16 UTC
    • vstup na Mesiac: 02:56:15 UTC
    • návrat do LM: 05:09:00 UTC
  • Aldrin
    • výstup z LM: 03:11:57 UTC
    • vstup na Mesiac: 03:15:16 UTC
    • návrat do LM: 05:01:39 UTC
  • Zatvorenie dvierok LM: 21. júl, 05:11:13 UTC
    • Trvanie: 21 h 36 min 20 sekund

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Good luck, Mr. Gorsky! [online]. snopes.com. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Apollo Landing Site Coordinates [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]