Apollo 14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 14
Znak misie
Apollo 14-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 14
Volací znak: veliteľský modul:Kitty Hawk
lunárny modul:Antares
Počet členov
posádky:
3
Štart: 31. január 1971
21:03:02 UTC
Kennedyho vesmírne stredisko,
Florida LC 39A
Pristátie
na Mesiaci:
5. február 1971
09:18:11 UTC
Fra Mauro
3° 38' 43,08" S,
17° 28' 16,90" W
Výstup mimo
lunárny modul:
1. 4 h 47 min 50 s 2. 4 h 34 min 41 s
Čas strávený na
povrchu Mesiaca:
33 h 30 min 29 s
Hmotnosť
mesačných vzoriek:
42,28 kg
Pristátie: 9. február 1971
21:05:00 UTC
Čas strávený na
obežnej dráhe Mesiaca:
Hmotnosť: (pozri parametre
misie
)
Fotka posádky
Apollo 14
Ľ-P: Roosa, Shepard, a Mitchell
Posádka Apolla 14

Apollo 14 bola ôsma pilotovaná misia v rámci programu Apollo a tretia, ktorá pristála na Mesiaci.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľ letu[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom ich deväťdňovej výpravy, ktorá sa začala 31. januára 1971, bolo miesto plánované pôvodne pre Apollo 13: hornatá oblasť v okolí krátera Fra Mauro, obsahujúca množstvo sutiny vyvrhnutej pri impaktnom vzniku Mare Imbrium, ležiaceho 1 100 km severne (západne odtiaľ pristálo Apollo 12 a sonda Surveyor 3, južne za kráterom Fra Mauro a Bonpland dopadol Ranger 7).

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart úspešne prebehol 31. januára 1971 z odpaľovacej rampy 39-A z Kennedyho vesmírneho strediska. Nosná raketa Saturn V s výrobným číslom SA-509 niesla na vrchole veliteľský modul Kitty Hawk a lunárny modul Antares. Mierne oneskorenie štartu spôsobilo počasie. Navedenie na parkovaciu obežnú dráhu a navedenie na translunárnu dráhu prebehlo bez problémov. Po štyri dni trvajúcom lete bolo Apollo 14 dňa 4. februára o 06.50 UT manévrom LOI-1 úspešne navedené na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Po ďalšej korekcii dráhy nasledovali previerky lunárneho modulu. Po odpočinku prestúpili 5. februára Shepard a Mitchell do modulu Antares a o 09.18 UT pristáli v bezprostrednej blízkosti plánovaného bodu.

Shepard a Mitchell uskutočnili dva výstupy. Na Mesiaci pobudli celkovo 33 hodín a 31 minút. Prvá EVA trvala 4 hodiny a 48 minút, druhá 4 hodiny a 37 minút. Program sa stále rozširoval. Hlavným cieľom druhej prechádzky bol 1,5 km vzdialený kráter Cone a kozmonauti na prepravu náradia a ďalšieho vybavenia mali použiť dvojkolesový transportér, ktorý tlačili alebo ťahali ako rikšu. Boli však nesmierne vyčerpaní a pre únavu a zlú orientáciu iba čiastočne dodržali určenú trasu. Do lunárneho modulu Antares naložili 43,6 kg vzoriek, na mesačnom povrchu inštalovali ALSEP 14 (laserový odrážač z tohto súboru vedeckých prístrojov slúžil po dlhé roky). Medzitým Roosa vo veliteľskej lodi Kitty Hawk snímkoval na obežnej dráhe pomocou špeciálnej mapovacej kamery s veľkou rozlišovacou schopnosťou vybrané oblasti mesačného povrchu. Lunárny modul odštartoval z povrchu 6. februára o 18.49 UT a o 20.35 UT sa spojil s materskou loďou. V čase 01.37 UT sa zapálil motor SPS, aby naviedol veliteľský a servisný modul Kitty Hawk na dráhu smerom k Zemi. Apollo 14 šťastne ukončilo svoj let 9. februára 1971 o 21.04 UT na dohľad lietadlovej lode USS New Orleans.

Astronaut Shepard pri americkej vlajke

Apollo 14 bolo spojovacím mostom medzi prvými výpravami celého programu Apollo a poslednými tromi, pre ktoré bola upravená veliteľská i lunárna sekcia; mali väčšiu hmotnosť. Úpravy umožnili získať väčší počet údajov a zaistili posádke dlhší pobyt na mesačnom povrchu. výrazne zvýšenie užitočného nákladu rakety Saturn V ilustruje príklad: prvá výprava k Mesiacu iba k jeho desiatim obletom (Apollo 8, CSM bez LM) niesla 28 897 kg, posledná lunárna misia s výsadkom dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca (Apollo 17) už 46 794 kg. V dodatočnej výprave bol napríklad prieskumný štvorkolesový elektromobil Rover firmy Boeing (LRV, Lunar Roving Vehicle – 217 kg, náklad 450 kg), ktorý posádke umožnil podnikať výpravy aj do väčších vzdialeností. Novinkou bola farebná televízna kamera na LRV, ktorá sa dala ovládať z riadiaceho strediska, takže vedcom i verejnosti na Zemi umožnila bezprostredné spojenie s posádkou nielen pri ich výpravách, ale po zaparkovaní Roveru v dostatočnej vzdialenosti od LM (asi 150 m) mohli diváci sledovať aj odlet kozmonautov z Mesiaca. Posledné tri výpravy Apollo názorne predviedli, ako výrazne stúpa využiteľnosť každého ďalšieho letu. Jediná komplikácia pri lete nastala, keď sa nečakane objavili problémy pri pokuse o stretnutie veliteľskej lode a lunárneho modulu Apolla 14 na dráhe okolo Mesiaca. špecialisti museli najprv preveriť navrhované varianty riešenia pri simulovanej akcii na Zemi. Problémy s počítačom lunárneho modulu Apolla 14 si vyžiadali vytvorenie, vyskúšanie a zavedenie celkom nového programu v krátkom čase, dokonca niekoľko hodín pred plánovaným pristátím na Mesiaci.