AS-202

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AS-202
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie AS-202
Nosná raketa: Saturn IB
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 34)
Štart: 25. august 1966
17:15:32 UTC
Pristátie: 25. august 1966
18:48:34 UTC
Trvanie: 1 hod. 33 min. 2 sek.
Počet obehov: Suborbitálny
Apogeum: 1 142,9 km
Hmotnosť: 20 091 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
AS-203 Apollo 1

Pozri aj Kozmonautický portál

AS-202 (Apollo 3 aleboSA-202) bola misia programu Apollo a tretí let rakety Saturn IB. Hlavnou úlohou bol test rakety a kozmickej lode Apollo. Let bol suborbitálny a bez posádky. Misia dopadla úspešne.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie AS-202

AS-202 mala byť druhou misiou rakety Saturn IB, ale z dôvodu omeškania pri výrobe lode Apollo bola presunutá až po misii AS-203. Test bol v podstate opakovaním misie AS-201, len s tvrdšími podmienkami. Zážih druhého stupňa mal trvať dlhšie a loď mala vystúpiť do väčšej výšky. V stave beztiaže mali prebehnúť štyri testovacie zážihy motora AJ-10, poháňajúceho servisný modul lode Apollo. Pri návrate do atmosféry mal byť vykonaný test tepelného štítu pri extrémnych podmienkach.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sa konal 25. augusta 1966 o 17:15 UTC na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station. Celý let prebehol bez problémov, presne podľa plánu. Prvý stupeň pracoval dve a pol minúty a vo výške 56 kilometrov bol odpojený, druhý stupeň pracoval sedem a pol minúty a vyniesol kozmickú loď Apollo na balistickú dráhu s apogeom 216 kilometrov.

Po tej nasledovali štyri zážihy motora servisného modulu. Prvý zážih trval 3 minúty 35 sekúnd a zvýšil tak apogeum dráhy na 1128,6 km. Pri zostupe späť k Zemi boli vykonané ďalšie tri zážihy, z ktorých posledné dva trvali len tri sekundy a boli vykonané v desiatich sekundových intervaloch. Tak bola overená schopnosť rýchleho reštartu v bezváhovom priestore.

Do atmosféry vstupoval veliteľský modul rýchlosťou cez 8900 m/s a dopadol 370 km od zamýšľanej pozície. O osem a pol hodiny neskôr ho vytiahla lietadlová loď triedy Essex USS Hornet. V súčasnej dobe je veliteľský modul opäť na Hornete, ktorý kotví v Alamede v Kalifornii a slúži ako plávajúce múzeum.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]