A-102 (SA-7)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
A-102 (SA-7)
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie A-102 (SA-7)
Nosná raketa: Saturn I
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B)
Štart: 18. september 1964
16:22:43 UTC
Pristátie: 22. september 1964
07:20 UTC
Trvanie: ~3 dni, 15 hodín
Počet obehov: 59
Apogeum: 203 km
Perigeum: 178 km
Doba obehu: 88,5 min.
Inklinácia: 31,7°
Hmotnosť: 16 700 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
A-101 A-103

Pozri aj Kozmonautický portál

A-102 (SA-7, Saturn-Apollo 7) bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bola to druhá misia rakety Saturn I s maketou veliteľského a servisného modulu kozmickej lode Apollo.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie A-102

Misia mala zopakovať úspešný predchádzajúci test A-101 a uskutočniť letový test ďalšej makety kozmickej lode Apollo. Maketa Apollo sériového čísla 15 bola mierne odlišná od makety 13 použitej pri predchádzajúcej misii. Jedna skupina trysiek bola vybavená zariadením na meranie teploty a vibrácií pri prelete atmosférou. Únikový systém mal na oddelenie použiť vlastný zdvihový a hlavný motor. Raketa Saturn I bola tiež mierne modifikovaná. Zmenené boli prvky ozubeného súkolia v turbočerpadlách motorov prvého stupňa H-1. Práve zlyhanie jedného z ozubených kolies malo na svedomí výpadok jedného z motorov pri predchádzajúcej misii. Raketa mala poprvýkrát programovateľný letový počítač. Predtým boli rakety vybavené predprogramovaným riadiacim počítačom, ktorý neumožňoval vysporiadať sa s neočakávanými udalosťami. To sa s novým počítačom zmenilo, nakoľko už mohol byť preprogramovaný počas letu a mohol tak byť pružne prispôsobený na zvládnutie neočakávaných porúch, abnormálnych aerodynamických podmienok a ďalších potenciálne nebezpečných situácií.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý a druhý stupeň (S-I a S-IV) a prístrojová jednotka IU boli na Cape Canaveral dopravená v júni 1964. Pri kontrole pohonného systému bola zistená trhlina na motore H-1 číslo šesť prvého stupňa. Pozemný personál tak mal poprvýkrát vymeniť motor na rakete Saturn I. Neskôr bolo ale rozhodnuté o demontáži všetkých ôsmich motorov a odoslaniu späť výrobcovi (Pratt&Whitney Rocketdyne). Výmena motorov odložila štart zhruba o štrnásť dní. Ďalšie zdržanie si vyžiadali hurikány štvrtého stupňa Cleo a Dora, ktoré sa sformovali koncom augusta. Cleo prešiel oblasťou Karibiku a zasiahol pobrežie Floridy. Dora zasiahla sever Floridy a prešla cez celý polostrov.

Štart sa konal 18. septembra predpoludním miestneho času. Zážih prvého stupňa trval 147 sekúnd, potom sa úspešne oddelil. Druhý stupeň bol zažihnutý 160 sekúnd po štarte a dohorel 621 sekúnd po štarte. Únikový systém bol odhodený súbežne s prvým stupňom. Prístroje na palube makety lode Apollo vysielali telemetrické dáta po dobu piatich obehov. Vstup do atmosféry nastal po päťdesiatom deviatom obehu nad Indickým oceánom. Všetky úlohy boli splnené a misia bola úspešná. Len kamerové podvesy neboli nájdené, pretože dopadli ďalej od predpokladaného miesta.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]