Cape Canaveral Air Force Station

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cape Canaveral Air Force Station
Cape Canaveral pri pohľade z vesmíru

Cape Canaveral Air Force Station je základňa pre štarty kozmických nosičov Ministerstva obrany Spojených štátov na východnom pobreží. Nachádza sa na Myse Canaveral v štáte Florida a podlieha Patrick Air Force Base, domovu 45th Space Wing. Základňa susedí s Kennedyho vesmírnym strediskom.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Túto oblasť využíva vláda Spojených štátov už od roku 1949, keď prezident Truman založil na myse Canaveral Joint Long Range Proving Grounds pre testovanie raketových striel. Miesto je pre tento účel ideálne, pretože dovoľuje vypúšťať rakety nad Atlantický oceán a je najbližšie zo všetkých oblastí Spojených štátov k rovníku, čo umožňuje využiť odstredivú silu Zeme pri štartoch rakiet.

V roku 1951 na neďalekej základni Banana River Naval Air Station U.S. Air Force založili Air Force Missile Test Center. Na Cape Canaveral AFS prebiehali testy pre balistické rakety Redstone, Jupiter, Pershing, Polaris, Thor, Atlas, Titan a Minuteman. Skupina štartovacích rámp pre rakety Titan (LC-15, 16, 19, 20) a rakety Atlas (LC-11, 12, 13, 14) vybubovaných na pobreží Atlantického oceánu vytvorila v 60-tych rokoch 20. storočia tzv. Missile Row.

Prvý americký suborbitálny sa uskutočnil 1. mája 1957 práve z Cape Canaveral AFS. Pokus nasledovať sovietsky Sputnik 1 a vyniesť prvú americkú družicu do vesmíru však 6. decembra toho istého roku zlyhal. Po založení NASA v roku 1958 osádka základne vypúšťala rakety aj pre túto organizáciu. Raketa Delta postavená na základe rakety Thor 10. júla 1962 vyniesla prvú súkromnú telekomunikačnú družicu Telstar 1. Prvé lety s ľudskou posádkou pre NASA programy Mercury a Gemini štartovali zo štartovacích rámp LC-5, LC-14 a LC-19.

Južne od Kennedyho vesmírneho strediska boli vybudované štartovacie rampy 40 a 41 pre ťažké nosiče Titan III a Titan IV. Raketa Titan III mala približne rovnakú nosnosť ako Saturn IB, ale výrazne nižšiu cenu. Tieto rampy sa používali na vynášanie špionážnych, komunikačných a meteorologických družíc a pre medziplanetárne misie NASA. US Air Force tiež plánovali dva nezávislé lety s ľudskou posádkou, ktoré by taktiež štartovali z týchto rámp. Boli to programy Dyna-Soar, orbitálne raketové lietadlo (zrušené v roku 1963) a Manned Orbiting Laboratory, kozmická špionážna stanica s ľudskou posádkou (zrušená v roku 1969). V rokoch 1974 až 1977 vypustila NASA pomocou výkonného nosiča Titan-Centaur zo štartovacej rampy 41 sondy Viking a Voyager. Táto rampa sa stala hlavnou pre nepilotovanú nosnú raketu Titan IV.

Štartovacie rampy LC-37 a LC-41 boli prerobené pre štarty rakiet Delta IV a Atlas V. Tieto nové nosné rakety nahradia všetky predchádzajúce rakety Delta, Atlas a Titan.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 28°29′20″S 80°34′40″Z / 28.48891°S 80.57785°Z / 28.48891; -80.57785