Tanegašima učú sentá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pohľad na kozmodróm v roku 2009
Poloha
Štart rakety H-IIA z kozmodrómu Tanegašima

Tanega(-)šima učú sentá (種子島宇宙センター - doslova Kozmické centrum Tanega-šima; angl. Tanegashima Space Center - TNSC) je japonský kozmodróm organizácie Japan Aerospace Exploration Agency (JAXA).

Základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodróm sa rozprestiera na juhovýchodnom pobreží japonského ostrova Tanegašima na súradniciach 30°24' s.š. a 130°58' v.d. Bol vybudovaný v rokoch 1966 - 1968 ako základňa pre vypúšťanie japonských sondážnych, výskumných a nosných rakiet N-I, N-II, H-I, H-II s družicami a sondami. Prvý, pôvodný japonský kozmodróm Kagošima učú sentá umožňoval štarty iba menších rakiet, preto sa japonský Úrad pre kozmický výskum NASDA rozhodol vybudovať nový kozmodróm južne od ostrova Kjúšú. Hornatý ostrov Tanegašima je dlhý asi 60 km, široký max. 15 km.

Do prevádzku bol uvedený 17. septembra 1968 štartom sondážnej rakety SB-IIA8.

Vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmodróm s rozlohou 9,7 km² zahrňuje tri štartovacie komplexy: Takesaki Range pre malé sondážne rakety, Osaki Range pre nosné rakety radu J-I a H-IIA a Jošinobu s dvoma rampami pre nosné rakety radu H. Strelecký sektor mieri východným až juhovýchodným smerom nad Tichý oceán.

V priestoroch kozmodrómu sú umiestnené pozorovacie a komunikačné stanice Matsuda, radarové stanice Nogi Radar Station, Učugaoka Radar Station a optické pozorovacie zariadenia. V areáli kozmodrómu sú okrem ďalších objektov tiež testovacie stanoviská pre skúšky motorov všetkých typov, najmä typov LE-7A používaných pre nosné rakety H-IIA.

Komplex má veľkú budúcnosť lebo Japonsko vynakladá na vesmírny výskum stále viac finančných prostriedkov. Celý komplex je prístupný širokej verejnosti okrem dní, keď sa uskutočňujú skúšky motorov. V areáli možno navštíviť Space Exhibition Hall, kde je umiestnená rozsiahla expozícia venovaná kozmickému výskumu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]