A-101 (SA-6)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
A-101 (SA-6)
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie A-101 (SA-6)
Nosná raketa: Saturn I
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B)
Štart: 28. mája 1964
17:07:00 UTC
Pristátie: 2. jún 1964
01:00:00 UTC
Trvanie: 3 dni, 8 hodín
Počet obehov: 54
Apogeum: 204 km
Perigeum: 179 km
Doba obehu: 88,5 min.
Inklinácia: 31,8°
Hmotnosť: 17 650 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
SA-5 A-102

Pozri aj Kozmonautický portál

A-101 (SA-6, Saturn-Apollo 6) bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bol to prvý let s maketou kozmickej lode Apollo.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvých päť letov rakety Saturn boli testy na overenie funkčnosti nosiča. Misia A-101 však mala praktickú úlohu spočívajúcu v testovaní vybavenia pre program Apollo. Maketa lode Apollo mala byť podrobená záťažovému testu a zároveň sa malo potvrdiť, že raketa Saturn I je schopná túto loď vyniesť na orbitu.

Maketa bola postavená tak, aby jej rozmer, hmotnosť a ťažisko presne zodpovedali kozmickej lodi Apollo. Aby sa pôsobenie aerodynamických síl čo najlepšie zdokumentovalo, bola na vrchu makety lode umiestená nefunkčná veža únikového systému. Celkovo bolo v lodi umiestnených 116 zariadení pomocou ktorých sa merali sily, tlaky a zrýchlenie pôsobiace na kabínu počas letu.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart rakety Saturn I misie A-101

Štart sa konal na Štartovacom komplexe LC 37B na Cape Canaveral ale kvôli poruchám bol dvakrát zrušený. Prvý štart musel byť odvolaný kvôli kontaminácii paliva a pri druhom pokuse zlyhal kompresor v chladiacom okruhu, čo spôsobilo prehriatie navádzacieho systému. Raketa nakoniec odštartovala 28. mája 1964 o piatej hodine popoludní UTC.

Priebeh letu bol plne v súlade s letovým plánom až do času 76,9 sekundy, kedy vypadol motor číslo osem prvého stupňa. Na rozdiel od misie SA-4, keď bol motor odstavený úmyselne, nebolo toto zlyhanie plánované a riadiaci systém rakety musel reagovať predĺžením doby zážihu ostatných motorov na kompenzáciu zníženého ťahu. Po odstavení motorov prvého stupňa prebehla úspešná separácia obidvoch stupňov a následne bolo zažihnutých všetkých šesť motorov RL-10 druhého stupňa. Veža únikového systému bola potom taktiež odhodená, rovnako ako kamerové kontajnery. Druhý stupeň ukončil svoju činnosť v čase 624,5 sekúnd po štarte. Orbita 182 bola dosiahnutá na 227 km a maketa kozmickej lode a prázdny druhý stupeň spoločne vykonali 54 obehov. Po dosiahnutí orbity pokračovalo odosielanie telemetrie ešte približne štyri obehy, pokiaľ sa nevybili batérie. Obidve telesá vstúpili do atmosféry 1. júna 1964 neďaleko ostrova Kanton v Tichom oceáne.

Príčina výpadku ôsmeho motora bola rýchlo odhalená. Zapôsobil ju odlomený zub z jedného ozubeného kolesa v mechanizme turbočerpadla. Nešlo o vážny problém, lebo slabiny v konštrukcii ozubenia boli známe a na pri ďalšom lete sa už počítalo s modifikovaným turbočerpadlom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]