Aerodynamická sila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rozklad aerodynamickej sily:
1 - uhol nábehu
2 - smer pohybu
3 - vztlak
4 - odpor
5 - tiaž

Aerodynamická sila je sila, ktorá pôsobí pri vzájomnom pohybe pevného telesa a plynného prostredia. Je jedno či sa pohybuje teleso v stojacom prostredí, prostredie obteká okolo stojaceho telesa, alebo sa pohybuje teleso i prostredie; rozhodujúci je ich relatívny pohyb.

Veľkosť aerodynamickej sily závisí najmä od rýchlosti pohybu, vlastností prostredia a tvaru telesa. Smer sily môže byť rôzny vzhľadom na vektor rýchlosti vzájomného pohybu. Prakticky sa často celková aerodynmaická sila rozkladá na tri navzájom kolmé zložky:

  1. zložku aerodynamického odporu, ktorá smeruje proti vzájomnému pohybu
  2. zložku aerodynamického vztlaku, ktorá je kolmá na smer vzájomnému pohybu
  3. zložku aerodynamickej bočnej sily, ktorá je kolmá na vektor vztlaku i odporu

Vzájomné vzťahy týchto zložiek ovplyvňujú stabilitu a charakter pohybu telesa v plynnom prostredí.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Aerodynamická sila. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 1999. 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A - Belk), s. 61.