Apollo 7

Apollo 7

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie	Apollo 7
Veliteľský modul:	CM-101
Servisný modul:	SM-101
Nosná raketa:	Saturn IB (SA-205)
Volací znak:	Apollo 7
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-34)
Štart:	11. október 1968, 15:02:45 UTC
Pristátie:	22. október 1968, 11:11:48 UTC, severný Atlantický oceán 27°32′S 64°04′Z
Trvanie:	10 dní, 20 hodín, 9 minút, 3 sekundy
Počet obehov:	163
Apogeum:	300 km
Perigeum:	232 km
Doba obehu:	89,78 minút
Inklinácia:	31,63°
Hmotnosť:	Celá kozmická loď (veliteľský + servisný modul): 16 519 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Eisele, Schirra a Cunningham
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Apollo 6 Apollo 8
Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 7 je názov prvého uskutočneného pilotovaného letu (11. október 1968 – 22. október 1968) v rámci programu Apollo, prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou, prvý pilotovaný let s použitím rakety Saturn IB a prvý let americkej kozmickej lode z ktorej sa uskutočnil priamy televízny prenos.

Posádka

• Walter M. Schirra (3), veliteľ (CDR)
• Donn F. Eisele (1), pilot veliteľského modulu (CMP)
• Ronnie Walter Cunningham (1), pilot lunárneho modulu (LMP), ale lunárny modul nebol pri tomto lete použitý

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Posádka strávila na obežnej dráhe okolo Zeme 10 dní a 20 hodín. Tá istá posádka predtým tvorila záložnú posádku letu Apollo 1, ktorý sa neuskutočnil z dôvodu tragickej nehody počas prípravy letu.

Záložná posádka

• Thomas P. Stafford, veliteľ
• John W. Young, pilot veliteľského modulu
• Eugene A. Cernan, pilot lunárneho modulu

Táto posádka neskôr tvorila posádku letu Apollo 10.

Priebeh misie

Štart Apolla 7 (NASA)

Po tragickom konci projektu Apollo 1 na konci januára 1967 znamenal pilotovaný let Apollo 7 pre NASA veľký úspech. Apollo 7 bol vybavený servisným modulom, veliteľským modulom a tromi tonami pohonných hmôt. Prvé dva obehy leteli spojení s posledným stupňom nosnej rakety Saturn. Všetky hlavné systémy kozmickej lode pracovali počas celého letu správne a ani iné zásadnejšie technické problémy sa neobjavili. Asi s najväčšími problémami sa tak stretli členovia posádky. Jednotne si sťažovali na vysokokalorickú sušenú stravu, ktorá sa im čoskoro prejedla. Všetci traja postupne prechladli, a navyše medzi nimi navzájom aj personálom na zemi prebiehali menšie hádky – kvôli nim NASA už žiadneho z nich nevybrala do hlavných posádok ďalších misií. Apollo 7 tak pre nich znamenalo posledný vesmírny let.

Počas letu plnila posádka niekoľko úloh. Predovšetkým simuláciu spojenia s lunárnym modulom a simulované navedenie Apolla na dráhu okolo Mesiaca. Okrem toho posádka uskutočnila vôbec po prvýkrát živé televízne vysielanie z vesmírnej lode. Celkom sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov, ktoré na Zemi zaznamenali obrovský ohlas. Zo záznamu ich vysielala aj Československá televízia. Hneď po druhom priamom prenose boli všetci traja kozmonauti menovaní Americkým zväzom televíznych a rozhlasových umelcov za jeho čestných členov.

Vedecké experimenty

Program Apolla 7 taktiež obsahoval päť vedeckých experimentov:

• S005 – synoptické fotografie terénu. Posádka zhotovovala snímky zemského povrchu, súše aj mora, pre geologické, kartografické a oceánografické potreby. Súčasne sa vyhodnocovala vhodnosť jednotlivých druhov fotografických materiálov;
• S006 – synoptické fotografie oblačnosti. Snímkovanie oblačných útvarov pre ďalší rozvoj techniky družicovej meteorológie.

Pre fotografické experimenty disponovala posádka 70mm kamerou Hasselblad so štandardným objektívom 80 mm f / 2,8 a dvoma kamerami Maurer 16 mm s meniteľnou rýchlosťou 1, 6, 12 a 24 obrázkov za sekundu a s vymeniteľnými bajonetovými objektívmi 18 mm f / 2 a širokouhlým 5 mm f / 2.

Ďalšie tri experimenty mali lekársky charakter:

• M006 – demineralizácia kostí. Pred a po lete boli zhotovené röntgenové snímky určitých kostí v tele kozmonautov. Z porovnania snímok sa zisťoval úbytok vápnika v tele;

• MOJU – zmeny krvného obrazu pred a po lete;

• M023 – systolický tlak, jeho zmeny oproti predletovým hodnotám, v dôsledku zmien funkcie srdcového svalu.

Návrat na Zem

Pri zostupe bola posádka vystavená preťaženiu iba 3G. Pristáli na hladine oceánu 22. októbra 1968 popoludní neďaleko Bermudských ostrovov. Na palubu ich vzala čakajúca loď USS Essex.

Literatúra

• BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 7