Apollo 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 1
Znak misie
Apollo 1 patch.svg
Údaje o misii
Názov misie Apollo 1
Nosná raketa: Saturn IB SA-204
Volací znak: Veliteľský modul:
Apollo 1
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): (Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
LC 34)
Štart: 21. február 1967
(plánované)
Pristátie: 7. marec 1967
(plánované)
Trvanie:
Hmotnosť: CSM: 20 412 kg
Fotografia posádky
Posádka Apolla 1 (zľava: Grissom, White, Chaffee)
Posádka Apolla 1
(zľava: Grissom, White, Chaffee)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Gemini 12 Apollo 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 1 mala byť prvá z pilotovaných misií amerického kozmického programu Apollo. Skončila tragickou nehodou na odpaľovacej rampe počas predletovej skúšky. Dňa 27. januára 1967 sa posádka pripravovala vo vnútri kabíny, nachádzajúcej sa na vrchole nosnej rakety Saturn IB vztýčenej na štartovacej rampe LC 34. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým kyslíkom spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli.

Posádku tvorili

Vývoj programu Apollo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1967 bol nevyhlásený súboj o Mesiac medzi USA a ZSSR v plnom prúde. Preto vývoj novej kozmickej lode na mesačnú výpravu prebiehal vo veľkej rýchlosti. Prvá vesmírna loď bola na kozmodróm na myse Canaveral dodaná už v auguste 1966. Dodávku získala firma North American Aviation napriek tomu, že nevyhrala výberové riadenie.

Ciele letu[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálny výcvik posádok pre program Apollo sa začal 1. mája 1966. Ako prvá začala trénovať posádka Apolla 1, v tom čase známeho pod označením AS-204 (AS = Apollo-Saturn). Na rozdiel od predchádzajúceho programu Gemini mali byť misie programu Apollo dlhšie (12 – 14 dní), ale predbežne sa na rozdiel od Gemini nepočítalo s nijakými výstupmi do otvoreného priestoru. Okrem toho, že AS-204 mal byť prvý americký let s trojčlennou posádkou, na jeho palube mala byť po prvýkrát použitá televízna kamera RCA. Okrem toho mal byť po prvýkrát skúšaný systém spojovacích zariadení. Počítalo sa, že výsledná obežná dráha, na ktorú bude vesmírna loď Apollo navedená, bude mať výšku 370 – 435 km. Náplňou letu mali byť predovšetkým lekárske experimenty, ale aj astronomické merania a pozorovania Zeme.

Predštartovné problémy s vesmírnou loďou[upraviť | upraviť zdroj]

Ľoď Apollo 204 mala množstvo problémov prameniacich z nedotiahnutej konštrukcie. Veľa úprav prebehlo na poslednú chvíľu. Kabína samotná obsahovala množstvo horľavých materiálov, na viacerých miestach sa nachádzali nechránené káble bez uchytenia spojené len izolačnou páskou. Na káble sa šliapalo a bežne sa treli o seba. Loď mala tiež nevyhovujúcu konštrukciu vstupného prielezu, ktorá neumožňovala rýchle otvorenie dverí a tým znemožňovala prípadnú evakuáciu. Pôvodné plány síce počítali s tým, že loď bude mať jednoduché dvere vyklápané smerom von, ktoré sa budú dať otvoriť za 60 sekúnd. Toto rozhodnutie sa však zmenilo po lete Mercury 4, kedy sa po pristátí kabíny v mori dvere samovoľne otvorili. Do kabíny začala vnikať voda a potopila sa, jediný člen posádky, Grissom sa našťastie stihol zachrániť. Po tejto príhode bolo rozhodnuté v konštrukcii lode Apollo používať dvojplášťové dvere, aby sa podobná nehoda už nemohla zopakovať. Vnútorná časť dverí sa otvárala smerom dnu, vonkajšia zase smerom von, pričom celý proces otvárania dverí trval minimálne 90 sekúnd. Takýto typ dverí navyše neumožňoval výstup do otvoreného priestoru. Z tohoto dôvodu bol zahájený vývoj nového typu jednoplášťových dverí, ktoré však mali byť použité až pri niektorej z nasledujúcich misií.

Budúca posádka navyše zistila, že loď kvôli množstvu úprav a zmien vôbec nezodpovedá usporiadaniu simulátora, na ktorom cvičila. Z tohoto dôvodu veliteľ Grissom odmietal ďalej trénovať na simulátore. Aj počas príprav v Kennedyho vesmírnom stredisku astronauti a technici neustále odstraňovali aspoň niektoré z množstva porúch a problémov. Už po prvotnej inšpekcii bolo jasné, že prvý plánovaný termín štartu v jeseni 1966 nie je možné stihnúť.

Ráno pred simulovaným odpočítavaním prebiehali diskusie o tom, či sa skúšky priamo v kabíne okrem astronautov zúčastní ešte jedna alebo dve osoby navyše. Virgil Grissom totiž vyzval hlavného manažéra lode Joa Sheau aby sa s nimi zúčastnil simulovaného štartu a na vlastné oči sa tak presvedčil, že loď stále trpí množstvom nedostatkov. Shea odmietol s tým že bude všetko pozorne sledovať z riadiaceho bunkra. Riaditeľ letových operácií Donald Slayton však uvažoval o tom, či bude test sledovať priamo z kabíny. Ďalším možným kandidátom bol Gene Kranz. Napokon však bolo rozhodnuté, že nikto okrem posádky v lodi nebude. Jediné miesto, kde by sa mohla nachádzať štvrtá osoba bolo totiž pod kreslami astronautov a hlavný problém bol ten, že pre neho by nebolo v dispozícii komunikačné zariadenie – a bez komunikačného zariadenia by jeho prítomnosť nemala žiaden zmysel.

Simulované odpočítavanie[upraviť | upraviť zdroj]

Skúšobné odpočítavanie, ktoré bolo zahájené 27. januára 1967 bolo jedným z mnohých testov. Kabína sa nachádzala na štartovacej rampe na vrchole nosnej rakety Saturn IB. Keďže išlo len o skúšobné odpočítavanie, raketa nebola natankovaná pohonnými hmotami, pretože to by bolo príliš drahé, nebezpečné a navyše úplne zbytočné. Rovnako nebolo nijaké palivo ani v nádržiach raketových motoroch samotnej lode. Z tohoto dôvodu nebol tento test považovaný za nebezpečný a tak sa ho nezúčastňovali záchranné tímy, lekári a požiarnici. Ani ich prítomnosť by však tragédii s najväčšou pravdepodobnosťou nezabránila. Vo vnútri kabíny bola atmosféra tvorená čistým kyslíkom, ktorý navyše bol pod tlakom viac než 1 atmosféra, presnejšie 110% atmosférického tlaku. Bežný prevádzkový tlak je iba tretinový – netypicky veľký tlak bol počas odpočítavania v lodi preto, aby sa zistili prípadné netesnosti v plášte lode. Už pri vstupe do lode si astronauti všimli zvláštny zápach. Nasledoval rozbor vzduchu, ale technici nenašli nič mimoriadne. Zápach bol bez ďalšieho vyšetrovania z kabíny vysatý. Tento problém spôsobil zdržanie samotného testu približne o jednu hodinu. Do ľavého kresla vesmírnej lode si sadol veliteľ Grissom, do pravého nováčik Chafee a v strednom kresle medzi nimi zaujal svoje miesto White. Skúška mala byť zakončená nácvikom núdzového opustenia vesmírnej lode. Testy trvali celkove päť a pol hodiny, pričom najvážnejšou poruchou, kvôli ktorej bolo nutné v čase T-11 sekúnd prerušiť odpočítavanie bolo zlé spojenie. "Ako nás chcete počuť na Mesiaci, keď nás nepočujete na pár metrov tu na Zemi," povedal Grissom. Technici sa pokúšali problém vyriešiť.

pohľad do vnútra zhorenej kabíny Apollo 204

Tragédia[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá netypická udalosť, ktorú si však až dodatočne všimla vyšetrovacia komisia, sa odohrala v čase 18:30:21. Vtedy sa Whiteovi prudko zvýšil srdcový tep a dýchanie. Je možné, že zaregistroval prvé náznaky problému. V tej istej chvíli sa začal hýbať aj Grissom. V čase 18:30:54 zrazu na jednom elektrorozvodnom okruhu prudko pokleslo napätie. To naznačovalo, že niekde nastal skrat. Po asi desiatich sekundách nasledoval výkrik Chaffeeho „Požiar! Máme požiar na palube!“

White rýchlo opustil kreslo a začal otvárať vstupný prielez. O niekoľko sekúnd automatika spustila poplach. V čase 18:31:12 došlo k výraznému nárastu teploty a tlaku na palube. Čistý kyslík veľmi podporoval horenie. Toto si uvedomoval aj Grissom, ktorý sa pokúšal otvoriť vyrovnávací ventil a tým umožniť premiešanie vzduchu von a vo vnútri kabíny. Oheň mu však zablokoval cestu. V čase 18:31:16 vykríkol Chaffee: „Máme tu hrozný požiar! Dostaňte nás stadiaľto! Horíme!“ O tri sekundy sa ozval výkrik, čo bolo posledné zvukové spojenie s kabínou. White za pomoci Grissoma sa stále pokúšal otvoriť vstupný prielez, ale tlak už dosahoval hodnoty 200 – 275 % a preto nebolo možné dvere otvárané dovnútra vyklopiť. Konštrukcia lode napokon takýto pretlak nevydržala a praskla. Dym, žiar a horiaci materiál, ktorý sa z nej vyvalil, spôsobil zranenia niektorým technikom, ktorí sa pokúšali k lodi dostať a otvoriť ju z vonkajšej strany. Niekoľko ďalších sa priotrávilo dymom a utrpelo popáleniny, napokon sa im po piatich minútach podarilo loď otvoriť. Oheň už v tých chvíľach spálil všetok kyslík a samovoľne vyhasol, nebolo preto potrebné použiť hasiace prístroje. Všetci traja astronauti však boli v tej chvíli už mŕtvi. Smrť nespôsobili popáleniny, ale udusenie dymom.

Príčina nešťastia[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobnou príčinou požiaru bolo poškodenie izolácie káblu blízko vstupného otvoru, ďalším podozrivým bola kabeláž nachádzajúca sa pod sedadlom Virgila Grissoma. Ďalšia možná príčina je nečistota v jednom kábli, ktorá spôsobila lokálne zvýšenie prúdu v kábli aj jeho prehriatie. Vzhľadom na deštrukciu interiéru nebolo možné celkom presne určiť presné miesto. Káble ktoré boli celkom voľne vedené po celej lodi sa mohli prehriať prakticky kdekoľvek. Kabína bola plná horľavých materiálov, ktoré sa okamžite vznietili a horenie výdatne podporovala kyslíková atmosféra.

Následky nehody[upraviť | upraviť zdroj]

Po analýze príčin nehody došlo k prijatiu mnohých opatrení, z ktorých najvýznamnejšie bolo, že pre zmiernenie rizika požiaru bola atmosféra veliteľskej kabíny Apollo v dobe, keď raketa stojí na štartovacej rampe alebo sa nachádza v predorbitálnej fáze vzletu, tvorená zmesou 60% kyslíka a 40% dusíka. Prvý letový riaditeľ NASA Christopher Kraft vyslovil zaujímavý názor, že požiar Apolla 204 celý program Apollo podstatne urýchlil. Dôkladným rozobratím lode po nehode sa totiž odhalilo množstvo ďalších porúch, ktoré by v prípade, že by Apollo 204 odštartovalo, boli odhaľované až postupne.

NASA rozhodla, že neuskutočnený tragický let AS 204 bude niesť označenie Apollo 1 a nasledujúci let, t. j. 4. uskutočnený let programu Apollo, ponesie označenie Apollo 4. Žiadnemu letu tak nebolo priradené označenie Apollo 2 či Apollo 3.

Po nehode bola raketa Saturn IB odobratá zo štartovacej rampy a po vykonaní údržby bola použitá pri lete Apollo 5.

Prvým uskutočneným pilotovaným letom programu Apollo bol let Apollo 7. Po prvých troch (nepilotovaných) letoch programu Apollo (v chronologickom poradí AS 201, AS 203 a AS 202) bol na 21. februára 1967 plánovaný prvý pilotovaný let s kódovým označením AS 204.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]