Ronnie Walter Cunningham

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ronnie Walter Cunningham
Ronnie Walter Cunningham

americký astronaut

Št. príslušnosť {{{Štpríslušnosť}}}
Dátum narodenia 16. marec 1932 (82 rokov)
Creston, Iowa, USA
Čas vo vesmíre 10 dní 20 hodín 8 minút
Kozmonaut od 1963
Misie Apollo 7
Kozmonaut do 1971

Pozri aj Biografický portál

Ronnie Walter „Walt“ Cunningham (* 16. marec 1932, Creston, Iowa) je bývalý americký astronaut.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní Venice High School, kde teraz jedna budova nesie jeho meno, nastúpil roku 1951 do U. S. Navy. V aktívnej službe u amerického námorníctva bol od roku 1953 do roku 1956. Ďalej roku 1961 absolvoval University of California v Los Angeles a potom pracoval ako vedec v Rand Corporation. Zaoberal sa ochranou proti balistickým strelám vypúšťaných z ponoriek. A súbežne s tým pokračoval v príprave na obhajobu doktorskej práce na svojej univerzite. V rámci spolupráce univerzity s NASA vyvíjal trojosový magnetometer pre slnečné orbitálne observatórium OSO 1. A v roku 1963, rok po podaní prihlášky, bol do NASA medzi budúcich kozmonautov prijatý. Okrem praktického a teoretického výcviku k letu sa podieľal na riešení konštrukčných problémov lodí Gemini a Apollo. Je ženatý a má dve deti, používal prezývku Walt.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka Apolla 7 – zľava Donn Eisele, Wally Schirra a Walter Cunningham

V októbri 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA, v dňoch 11. októbra22. októbra 1968 zaujal miesto pilota lunárneho modulu počas jedenásťdenného letu Apollo 7 (Apollo 7 bolo prvým pilotovaným letom programu Apollo, ale vlastný lunárny modul sa tohto letu ešte nezúčastnil).

Po lete[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1971 opustil NASA, roku 1974 absolvoval manažérsky kurz pri Harvard Business School a pracoval ako obchodník a investor. Roku 1977 vydal knihu The All-American Boys o jeho rokoch v NASA. V súčasnosti je osobnosťou rozhlasu a verejný hovorca.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sto hvězdných kapitánů, vydalo nakladateľstvo Práce r.1982, autor Milan Codr

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]