Kozmická stanica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Medzinárodná kozmická stanica ISS pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 37 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V roku 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc[upraviť | upraviť zdroj]

Názov stanice Vypustená Zničená Dní používania Posádka
a návštevníci
Návštev Hmotnosť
(kg)
Na dráhe Pracovne S posádkou Bez posádky
Saľut 1 19. apríl 1971
01:40:00 UTC
11. október 1971 175 24 3 2 0 18 425
Saľut 2 3. apríl 1973
01:40:00 UTC
29. apríl 1973 54 0 0 0 0 18 500
Skylab 14. máj 1973
17:30:00 UTC
11. júl 1979
16:37:00 UTC
2 249 171 9 3 0 77 088
Saľut 3 25. jún 1974
22:38:00 UTC
24. január 1975 213 15 2 1 0 18 500
Saľut 4 26. december 1974
04:15:00 UTC
3. február 1977 770 92 4 2 1 18 500
Saľut 5 22. jún 1976
18:04:00 UTC
8. august 1977 412 67 4 2 0 19 000
Saľut 6 29. september 1977
06:50:00 UTC
29. júl 1982 1 764 683 33 16 14 19 000
Saľut 7 19. apríl 1982
19:45:00 UTC
7. február 1991 3 216 816 26 12 15 19 000
Mir 19. február 1986
21:28:23 UTC
23. marec 2001
05:50:00 UTC
5 511 4 594 137 39 68 124 340
ISS 20. november 1998
21:28:23 UTC
*4 972 *4 259 *331 *67 *57 *cca 450 000
Tchien-kung 1 29. september 2011
13:16:03 UTC
** 696 ** 26 ** 6 ** 2 ** 1 **8500
  • *ISS, prebiehajúca misia, dáta platné pre 1. júl 2012
  • **Tchien-kung 1, prebiehajúca misia, dáta platné pre 25. august 2013