Saľut 1
| Saľut (DOS-1) | ||
|---|---|---|
 | ||
| Údaje o stanici | ||
| Volací znak: | Saľut 1 | |
| Posádka: | 3 | |
| Štart: | 19. apríl 1971, 01:40:00 UTC | |
| Štartovacia rampa: | Bajkonur, Kazachstan (LC-81) | |
| Návrat: | 11. október 1971 | |
| Hmotnosť: | 18 425 kg | |
| Dĺžka: | ~20 m | |
| Priemer: | ~4 m | |
| Obytný priestor: | 99 m³ | |
| Atmosférický tlak: | 1 013 hPa | |
| Perigeum: | 200 km | |
| Apogeum: | 220 km | |
| Sklon: | 51,6° | |
| Doba obehu: | 88,5 minút | |
| Počet dní na orbite: | 175 dní | |
| Počet dní s posádkou: | 24 dní | |
| Počet obletov: | 2 929 | |
| Prejdená vzdialenosť: | 118 602 524 km | |
| Zostava | ||
 | ||
| Nákres Saľutu 1 s kozmickou loďou Sojuz | ||
| Saľut (DOS-1) | ||
Saľut 1 (oficiálne iba Saľut (DOS-1); rus. Салют-1 – Saljut-1) bola kozmická stanica typu Zaria (DOS) vypustená 19. apríla 1971 presne o jednej hodine štyridsiatej minúte svetového času z kozmodrómu Bajkonur raketou Proton-K. Prevádzkovateľom stanice bolo ministerstvo obrany ZSSR. Po vypustení bola stanica navedená na obežnú dráhu vo výške 200-222 km, dráha bola neskôr upravovaná za pomoci korekčného motora.
Stanica Saľut 1 bola dlhá 20 metrov, maximálnu šírku mala 4 metre a spolu s kozmickou loďou Sojuz vážila okolo 25 ton. Skladala sa z niekoľkých rôzne veľkých valcov (úsekov).
Časti stanice[upraviť | upraviť zdroj]
- Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu. Slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Na povrchu tejto časti boli dva solárne panely, ktoré dodávali elektrickú energiu. Mohol byť hermeticky uzavrený od ostatných častí stanice.
- Pracovný úsek - mal dĺžku 9,1 m a bol vybavený 1522 priezormi pre navigačné merania, vizuálne pozorovania a fotografovania. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska, niklokadmiové akumulátory, zásobovanie pitnou vodou (osobitne pre každého kozmonauta) a chladničky pre zásoby potravy.
- Prístrojový úsek - mal dĺžku 3,5 m, boli tu dva korekčné motory stanice, 32 motorov orientačného a stabilizačného systému. Z vonkajšej strany boli dva panely slnečných batérií.
Stanica mala observatórium ORION umožňujúce fotografovanie objektov v krátkovlnnom spektre. Aparatúra sa nachádzala v prechodovom úseku, a mala dva ďalekohľady: vonkajší a vnútorný. Pre fotografovanie sa musela celá stanica zorientovať. V stanici sa mohli uskutočňovať biologické a lekárske experimenty a astronomické pozorovania. Toaleta bola vo zvlášť vetranej časti stanice. Saľut strávil na obežnej dráhe 175 dní a 11. októbra spadol do Tichého oceánu.
Lety k stanici[upraviť | upraviť zdroj]
Ku kozmickej stanici boli vyslané dve kozmické lode.
- Sojuz 10, ktorý bol pri stanici 24. apríla s kozmonautmi Vladimir Alexandrovič Šatalov, Alexej Stanislavovič Jelisejev a Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov. Pre problémy s bezpečným spojením so stanicou však posádka Sojuzu 10 nebola schopná prejsť do Saľutu. Loď sa však nemohla od stanice ani odpojiť a po dlhých hodinách pokusov o odpojenie hrozilo, že loď ostane so stanicou spojená a let sa skončí tragédiou. Našťastie sa neskôr stanica samovoľne, bez zásahu kozmonautov od lode odpojila a Sojuz 10 mohol bezpečne pristáť.
- Sojuz 11, ktorý sa pripojil k stanici 7. júna a opustil ju 29. júna. Vo vesmírnej lodi Sojuz boli kozmonauti Georgij Timofejevič Dobrovoľskij, Vladislav Nikolajevič Volkov a Viktor Ivanovič Pacajev. Posádka zahynula pri návrate kvôli predčasnému otvoreniu ventilu pre vyrovnávanie tlaku vzduchu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Saľut 1 v malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)