Skylab
| Skylab | ||
|---|---|---|
 |
||
 |
||
| Znak stanice Skylab | ||
| Údaje o stanici | ||
| Volací znak: | Skylab | |
| Posádka: | 3 | |
| Štart: | 14. máj 1973 17:30:00 UTC |
|
| Štartovacia rampa: | LC-39A, Kennedyho vesmírne stredisko | |
| Návrat: | 11. júl 1979 16:37:00 UTC |
|
| Hmotnosť: | 77 088 kg | |
| Dĺžka: | ~ 30 m | |
| Šírka: | 6,7 m | |
| Obytný priestor: | 283,17 m³ | |
| Perigeum: | 434 km | |
| Apogeum: | 441 9 km | |
| Sklon: | 50° | |
| Obletov za deň: | 15,4 | |
| Počet dní na orbite: | 2249 dní | |
| Počet dní s posádkou: | 171 dní | |
| Počet obletov: | 34 981 | |
| Prejdená vzdialenosť: | 1,43×109 km | |
| Zostava | ||
 |
||
| Nákres stanice Skylab s pripojenou loďou Apollo | ||
| Skylab | ||
Skylab (nebeské laboratórium) bol americký projekt orbitálnej kozmickej stanice, ktorá krúžila na orbite Zeme 6 rokov. Na obežnú dráhu bol vypustený 14. mája 1973 a 11. júla 1979 bol navedený do atmosféry, kde až na drobné úlomky zhorel. V rokoch 1973 – 1974 na nej pracovali tri trojčlenné posádky, väčšinou občania USA. Dĺžkou pobytu (28, 59 a 84 dní) vytvorili kozmonautické svetové rekordy prekonané po štyroch rokoch (1978) posádkou sovietskeho Sojuzu 26.
Obsah |
Zámer [upraviť]
Skylab vznikol ako pokračovanie utlmeného mesačného programu Apollo. Ako základ stanice bol využitý upravený modul S-IVB, ktorý bol normálne montovaný buď ako 2. stupeň nosnej rakety Saturn IB alebo ako 3. stupeň nosnej rakety Saturn V.
Pôvodne sa počítalo s tým, že Skylab vynesie na obežnú dráhu raketa Saturn IB. Vzhľadom k jej obmedzenej nosnosti sa teda plánovalo, že stanica bude vynesená na obežnú dráhu v neobývateľnom stave a že bude dokončená až tam. Vzhľadom na zastavenie programu Apollo však NASA mala k dispozícii nosnú raketu Saturn V s podstatne vyššou nosnosťou. Projekt bol preto upravený a orbitálna stanica bola vynesená na obežnú dráhu v obývateľnom stave.
Vynesenie stanice [upraviť]
Vynesenie stanice Skylab na obežnú dráhu sa označuje ako let Skylab 1, ktorý odštartoval 14. mája 1973 z Mysu Canaveral dvojstupňovou modifikáciou nosnej rakety Saturn V. Na prvý pohľad vlastne na štartovacej rampe stála normálna trojstupňová raketa známa z letov programu Apollo, ktorá však teraz neniesla servisný a veliteľský modul, ale v jej treťom stupni bola namiesto motorov a nádrží s palivom vstavaná orbitálna kozmická stanica. Po vynesení sa na stanici prejavilo niekoľko závad, takže vznikli pochybnosti či bude stanica obývateľná. Napríklad sa úplne neotvorili slnečné panely a nadmerne stúpala vnútorná teplota.
Program Skylab [upraviť]
Na orbitálnu stanicu potom boli vyslané tri pilotované lety
- Skylab 2: 25. máj – 22. jún 1973
- Skylab 3: 28. jún – 25. september 1973
- Skylab 4: 16. november 1973 – 8. február 1974.
Pre všetky tieto tri pilotované lety bola použitá nosná raketa Saturn IB, ktorá na obežnú dráhu vyniesla kozmickú loď, tvorenú veliteľským a servisným modulom používaným v programe Apollo, ktorá sa na obežnej dráhe spojila s orbitálnou stanicou Skylab.
Zánik [upraviť]
Kozmická stanica Skylab bola navedená do oblasti Tichého oceánu aby zhorela v atmosfére. Časti stanice ale v atmosfére nezanikli a dopadli na zemský povrch. 11. júla 1979 o 16:37:00 UTC dopadli trosky neďaleko austrálskeho mesta Perth na západe Austrálie. Mestská rada následne poslala americkej agentúre NASA pokutu za znečisťovanie verejného priestranstva. Následne do mesta zatelefonoval osobne americký prezident Jimmy Carter, ktorý sa za dopad telesa v mene USA ospravedlnil.[1]
Referencie [upraviť]
- ↑ Farmář našel na pastvinách pravděpodobně kus kosmické rakety [online]. [Cit. 2008-03-30]. Dostupné online. (český)
Iné projekty [upraviť]
|
||||||||||||||||||||||||||
