Apollo 15

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 15
Znak misie
Apollo 15-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo 15
Veliteľský modul: CM-112
volací znak Endeavour
hmotnosť 30 370 kg
Servisný modul: SM-112
Lunárny modul: LM-10
volací znak Falcon
hmotnosť 16 430 kg
Nosná raketa: Saturn V SA-510
Volací znak: Veliteľský modul:
Apollo 15
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): (Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
LC 39)
Štart: 26. júl 1971
13:34:00 UTC
Pristátie na Mesiaci: 30. júl 1971  22:16:29 UTC
Hadley Rille
26°7′55.99″S 3°38′1.90″V / 26.1322194°S 3.6338611°V / 26.1322194; 3.6338611 (Apollo 15 - miesto pristátia na mesiaci)
(podľa IAU Mean Earth Polar Axis súradnicový systém)
Dlžka výstupu na povrch: 1. 6 h 32 min 42 s
2.7 h 12 min 14 s
3. 4 h 49 min 50 s
Čas na povrchu: 66 h 54 min 54 s
Hmotnosť vzoriek: 77 kg
Pristátie: 7. august 1971
20:45:53 UTC
26°7′S 128°8′Z / 26.117°S 128.133°Z / 26.117; -128.133 (Apollo 15 - miesto pristátia na zemi)
Trvanie: 12 d 07 h 11 m 53 s
Počet obehov Mesiaca: 74
Čas na orbite Mesiaca: 145 h 12 min 41,68 s
Počet obehov: 3 pred odletom na Mesiac
približne jeden pri návrate
Apogeum: 171,3 km
Perigeum: 169,5 km
Doba obehu: 89,78 min
Inklinácia: 29,679 °
Fotografia posádky
Posádka Apolla 15 (zľava: Scott, Worden, Irwin)
Posádka Apolla 15
(zľava: Scott, Worden, Irwin)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 14 Apollo 16

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 15 bol deviaty pilotovaný let v programe Apollo, a štvrtý, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Štartovacia zostava sa skladala z nosnej rakety Saturn V, veliteľského a servisného modulu (skratka CSM) Endeavoura lunárneho modulu (LM) Falcon. Apollo 15 odštartovalo k Mesiacu 26. júla 1971.

Oproti predchádzajúcim misiám programu Apollo nastali malé zmeny. Raketa Saturn V bola zdokonalená, čím sa značne zvýšila jej nosnosť. Vďaka tomu bolo možné pridať do výbavy pristávacieho modulu mesačný elektromobil LVR (Lunar Roving Vehicle). Novinkou vo vybavení bola tiež malá družica, ktorú posádka vypustila na kruhovú mesačnú obežnú dráhu vo výške 110 km pred návratom na Zem. Družica označená ako PFS (Particles and Fields Subsatellite) mala hmotnosť približne 36 kg a vysielala na Zem údaje o mesačnom magnetickom a gravitačnom poli. Napájali ju slnečné batérie. Novou časťou vybavenia je aj laserový výškomer pre “optickú rádiolokáciu" výšky povrchových útvarov na Mesiaci.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie).

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Pristátie Apolla 15 na Mesiaci (video)

Raketa Saturn V s výrobným číslom SA-510 odštartovala so svojím nákladom 26. júla o 13.34 UT z rampy 39-A. Let k Mesiacu prebehol hladko, vyskytli sa len malé problémy s nefungujúcim výškometrom v lunárnom module a s chybnou funkciou indikátora chodu motora SPS. Bez problémov prebehli aj menévre navedenia na obežnú dráhu označené ako LOI-1 a LOI-2. Ich výsledkom bola obežná dráha okolo Mesiaca vo výške 17 – 108 km. Oddelenie veliteľského a lunárneho modulu sa síce uskutočnilo o jeden obeh neskôr oproti plánu, ale pristátie prebehlo bez problémov. Lunárny modul Falcon pristál na mesačnom povrchu pri brázde Hadley 30. júla o 23.16.29 UT.

Prvý výstup na mesačný povrch sa uskutočnil po odpočinku posádky. Scott a Irwin najprv vybrali a uviedli do prevádzky mesačný Rover a potom sa vybrali na prvú jazdu ku kráteru Elbow. Po odobratí vzoriek a geologickom prieskume sa astronauti vrátili k LM, v ktorého blízkosti nainštalovali laboratórium ALSEP. Prvá vychádzka trvala 6 hodín a 14 minút a Rover počas nej prešiel 10 km.

Druhý výstup prebehol 1. augusta 12.02 do 1 8.50 UT. Výprava bola opäť plne venovaná geologickému prieskumu. Rover počas nej prešiel vzdialenosť 12,5 km. Nasledujúceho dňa prebehla tretia a posledná prechádzka, ktorá začala o 09.05 UT a skončila o 13.36 UT. Už o 15.11.27 UT nasledoval štart lunárneho modulu a spojenie Falcona s Endeavourom nastalo o 19.10.27 UT. Na obežnej dráhe strávila vesmírna loď ešte dva dni, počas ktorých došlo k vypusteniu družice. Návratový manéver prebehol 4. augusta o 21:37 UT a návratový modul sa hladiny Tichého oceána dotkol 7. augusta o 20.46 UT.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]