Magnetické pole

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
VFPt Solenoid correct2.svg
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorická sila
Elektromagnetická indukcia
Faradayov-Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Magnetické pole je fyzikálne pole, v ktorom sú veličinami poľa (čiže veličinami priradenými každému bodu poľa) intenzita magnetického poľa H a hustota magnetického toku B. V nejakom bode existuje magnetické pole, ak v tomto bode pôsobí na pohybujúce sa elektrické náboje alebo magnety sila F.

Prejavuje sa silovým pôsobením na železné predmety alebo iné magnety. Nachádza sa okolo permanentného magnetu alebo okolo vodiča, cez ktorý tečie elektrický prúd (pričom aj pole permanentného magnetu je vlastne spôsobené pohybom nábojov vo vnútri atómov). Existuje ako:

Graficky sa znázorňuje magnetickými siločiarami (indukčnými čiarami).

Podobne ako elektrické pole, aj magnetické pole sa dá definovať pomocou sily, ktorú vytvára. V jednotkách SI je táto sila:


\mathbf{F} = q (\mathbf{v} \times \mathbf{B})

kde

F je vytvorená sila meraná v newtonoch
 \times \ znamená vektorový súčin
 q \ je elektrický náboj, meraný v coulomboch
 \mathbf{v} \ je rýchlosť, meraná v metroch za sekundu
B je hustota magnetického toku, meraná v teslách

Tento vzorec sa nazýva zákon Lorentzovej sily.

Ak je pohybujúci sa náboj súčasťou elektrického prúdu v drôte, je ekvivalentnou formou zákona:


\frac {d\mathbf{F}} {d l} = \mathbf{i} \times \mathbf{B}

Táto rovnica hovorí, že sila pripadajúca na jednotku dĺžky drôtu je vektorovým súčinom vektoru prúdu s magnetickým poľom. V hornej rovnici je vektor prúdu, \mathbf{i}, vektor, ktorého veľkosť sa rovná zvyčajnému skalárnemu prúdu, i, a ktorého smer je pozdĺž drôtu, ktorým prúd prechádza.

Najkompaktnejšie a najelegantnejšie matematické výroky opisujúce fungovanie magnetického poľa využívajú vektorový počet.

Hypotetická magnetická sila s magnetickým nábojom[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré teórie poznajú aj tento tvar magnetickej sily.

F_m = \frac {\mu}{4 \pi } \frac {|q_m1| . |q_m2|}{r^2}


pričom
\vec{F} vektor sily medzi dvoma bodovými nábojmi
q_m je magnetický náboj
q_m1 náboj, na ktorý sila pôsobí
q_m2 pôsobiaci náboj
\vec{r}=\vec{r_1}-\vec{r_2} vektor vzdialenosti medzi dvoma nábojmi
\vec{r_1} \ polohový vektor náboja q_1,
\vec{r_2} \ polohový vektor náboja q_2,
 \hat{r} jednotkový vektor orientovaný v smere \vec{r}
\mu je permeabilita


Úplná Lorentzova sila by v tomto prípade bola:

\mathbf{F} = q(\mathbf{E} + \mathbf{v} \times \mathbf{B}) + q_m(\mathbf{B} - \mathbf{v} \times \mathbf{E})