Indukčnosť
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Indukčnosť alebo vlastná indukčnosť je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje mieru množstva magnetického toku vyvolaného daným elektrickým prúdom. Pojem zaviedol Oliver Heaviside vo februári 1886. Jednotkou indukčnosti je henry, symbol je H na počesť Josepha Henryho. Na označenie indukčnosti sa používa písmeno L, pravdepodobne na počesť fyzika Heinricha Lenza.
Indukčnosť sa vypočíta podľa vzťahu
kde
je indukčnosť v henry
je intenzita prúdu v ampéroch
je magnetický tok vo weberoch
Ale ak nemôžeme zmerať magnetický tok alebo prúd (napr. ak cievku ešte len navrhujeme), indukčnosť sa vypočíta:
kde
je indukčnosť cievky v Henry
je počet závitov cievky (bez rozmeru)
je permeabilita prostredia v Henry na meter (μ = μr*μ0)
je prierez cievky v metroch štvorcových
je dĺžka cievky v metroch
Práca, ktorá je "uložená" v cievke, teda práca, ktorú cievka vykoná po odpojení z obvodu, až kým sa úplne vybije (prúd klesne na 0 A), vypočítame:
kde
je práca, ktorú cievka vykoná
je indukčnosť cievky v Henry
je prúd, ktorý cievkou prechádzal v momente odpojenia z obvodu

je indukčnosť v henry
je
je 
je počet
je
je
je 
je
je