Indukčnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
VFPt Solenoid correct2.svg
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorická sila
Elektromagnetická indukcia
Faradayov-Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Indukčnosť alebo vlastná indukčnosť je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje mieru množstva magnetického toku vyvolaného daným elektrickým prúdom. Pojem zaviedol Oliver Heaviside vo februári 1886. Jednotkou indukčnosti je henry, symbol je H na počesť objaviteľa indukčnosti Josepha Henryho. Na označenie indukčnosti sa používa písmeno L, na počesť fyzika Heinricha Lenza.

Indukčnosť sa vypočíta podľa vzťahu

L= \frac{\Phi}{i}

kde

L je indukčnosť v henry
i je intenzita prúdu v ampéroch
\Phi je magnetický tok vo weberoch

Ale ak nemôžeme zmerať magnetický tok alebo prúd (napr. ak cievku ešte len navrhujeme), indukčnosť sa vypočíta:

L= \frac{N^{2} \mu S}{l}

kde

L je indukčnosť cievky v Henry
N je počet závitov cievky (bez rozmeru)
\mu je permeabilita prostredia v Henry na meter (μ = μr0)
S je prierez cievky v metroch štvorcových
l je dĺžka cievky v metroch

Práca, ktorá je "uložená" v cievke, teda práca, ktorú cievka vykoná po odpojení z obvodu, až kým sa úplne vybije (prúd klesne na 0 A), vypočítame:

W= \frac{1}{2}L I^{2}

kde

W je práca, ktorú cievka vykoná
L je indukčnosť cievky v Henry
I je prúd, ktorý cievkou prechádzal v momente odpojenia z obvodu