AS-201

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AS-201
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie AS-201
Nosná raketa: Saturn IB
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 34)
Štart: 26. február 1966
16:12:01 UTC
Pristátie: 26. február 1966
16:49:21 UTC
Trvanie: 37 min. 19 sek.
Počet obehov: Suborbitálny
Apogeum: 492.1 km
Hmotnosť: 15 294 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
A-105 AS-203

Pozri aj Kozmonautický portál

AS-201 (niekedy aj SA-201) bola misia programu Apollo a zároveň prvý let novej nosnej rakety Saturn IB. Úlohou bolo otestovať systémy rakety a kozmickej lode Apollo. Štart sa uskutočnil 26. februára 1966 na štartovacom komplexe 34 na Cape Canaveral Air Force Station. Let prebiehal po suborbitálnej balistickej dráhe a trval 37 minút a 19 sekúnd. Po vyzdvihnutí bol veliteľský modul prevezený na White Sands Missile Range na ďalšie testy.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie AS-201

Cieľom bolo otestovať raketu Saturn IB a zároveň veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo. Loď Apollo mala sériové číslo CSM-009 a jednalo sa o prvý produkčný exemplár série Block I. Predchádzajúce lode boli iba makety a modely. Táto verzia však nemala spojovací uzol pre lunárny modul, ten bol pridaný až neskôr.

Prípravy pred štartom[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý stupeň S-IB bol na Cape Canaveral prevezený loďou Promise 14. augusta 1965. Druhý stupeň dorazil 18. septembra, prístrojová sekcia 22. októbra, veliteľský modul 25. októbra a servisný modul 27. októbra. Prvý stupeň bol vztýčený na štartovacej rampe zanedlho po príchode a 1. októbra bol vyzdvihnutý a pripojený druhý stupeň. Prístrojová sekcia bola pripojená 25. októbra a loď Apollo bola pripojená 26. decembra. Pri pozemných testoch sa vyskytla obdoba "problému roku 2000". Počítač bol v chode dlhú dobu, nezvládol prechod medzi 00:00 a 00:01 a spadol. V januári a februári 1966 prebiehali pozemné testy a napriek pretrvávajúcim problémom s počítačmi sa všetko podarilo stihnúť a 23. februára bol natankovaný servisný modul a raketa bola pripravená na štart.

Štart sa mal uskutočniť 25. februára, ale pri odpočítavaní klesol tlak v jednej z nádrží na kvapalný vodík a palubný počítač štartovaciu sekvenciu prerušil iba štyri sekundy pred štartom. Závada bola rýchlo opravená, ale kvôli oneskoreniu sa už nestihlo štartovacie okno.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

26. februára sa už všetko zaobišlo bez problémov a raketa odštartovala o 16:12:01 UTC. Prvý stupeň vystúpil do výšky 57 kilometrov a odpadol. Potom bol zapálený motor J-2 druhého stupňa, ktorý vyniesol loď Apollo vo výšky 425 km a tiež odpadol. Loď zotrvačnosťou vystúpila do apogea vo výške 488 kilometrov a začala klesať. Pre zvýšenie rýchlosti vstupu do atmosféry bol zapálený motor AJ-10 servisného modulu. Konečná rýchlosť vstupu bola 8300 km/s. Motor servisného modulu bol zapálený celkom dvakrát, prvýkrát na 184 sekúnd a druhýkrát na 10 sekúnd. Tým bola overená schopnosť reštartu vo vesmíre. Veliteľský modul dopadol do mora 37 minút po štarte a o dve hodiny neskôr bol vyzdvihnutý na palubu lietadlovej lode triedy Essex USS Boxer.

Počas letu došlo k niekoľkým poruchám lode Apollo. Servisný modul nepracoval správne a bolo zistené porušenie vedenia okysličovadla (oxid dusičitý - N2O4) pri čom sa zmiešalo s héliom pre dotlakovanie nádrží. Ďalší problém nastal vo veliteľskom module, kedy došlo ku skratu a strate kontroly počas návratu do atmosféry. Všetky problémy boli vyriešené a už sa neopakovali.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]