Apollo 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 5
Znak misie
LM1 embr original.jpg
Údaje o misii
Názov misie Apollo 5
Nosná raketa: Saturn 1B
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral Air Force Station (LC 37)
Štart: 22. január 1968
22:48:09 UTC
Pristátie:
Trvanie: 11 hod. 10 min.
Počet obehov: 7,58
Apogeum: 222 km
Perigeum: 167 km
Doba obehu: ~88 minút
Inklinácia: 31,63°
Hmotnosť: 14 360 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 4 Apollo 6

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 5 bola nepilotovaná misia programu Apollo.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Rok po tragickej smrti kozmonautov na Apolle 1 bola odtiaľ loď bez kozmonautov na obežnú dráhu Zeme s cieľom otestovať 10400 kg ťažký lunárny modul LM-1, vyrobený americkou firmou Grumman. Počas testu sa mali vyskúšať motory oboch stupňov mesačnej sekcie v prostredí vesmírneho vákua. Štart bol vykonaný pomocou rakety Saturn IB, ktorá mala byť pôvodne použitá pre Apollo 1. Odklad letu až na január 1968 bol spôsobený vynútenými prestavbami podľa požiadaviek vyšetrovacej komisie aj prejavujúcimi sa drobnými závadami počas odpočítavania. Modul bol identický s verziou plánovanou pre použitie pri lete na Mesiac, chýbali mu iba pre tento skúšobný let nepotrebné podperné nohy.

Apollo 5 na štartovacej rampe

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Raketa Saturn IB (SA-204) odštartovala s loďou a LM (LM - Lunar Module = mesačný modul) v pondelok 22. januára 1968 večer z Eastern Test Range. Po postupnom odhodení oboch stupňov nosnej rakety sa Apollo dostalo na obežnú dráhu 161-120 km nad povrchom Zeme. Z austrálskej stanice Canberra sa na pokyn aktivoval adaptér modulu SLA, odpojil sa tretí nosný stupeň rakety (zanikne po troch rokoch), kužeľový kryt nahrádzajúci veliteľskú a pomocnú sekciu a LM letel samostatne. Tým bol program letu naplnený a NASA vyhlásila, že LM už nepotrebuje skúšať v bezpilotnom lete druhýkrát (ušetrí sa tak jedna raketa). Apollo 5, aj oddelene letiaci LM po úspešnej skúške na druhý deň zanikli v atmosfére. Pristátie žiadnej časti tohto Apolla na Zemi nebolo v pláne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]