A-103 (SA-9)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
A-103 (SA-9)
Údaje o misii
Názov misie: A-103 (SA-9)
COSPAR ID:1965-009A
Nosná raketa:Saturn I
Posádka:bez posádky
Kozmodróm (rampa):Cape Canaveral Air Force Station (LC 37B)
Štart: 16. február 1965
14:37:00 UTC
Pristátie: 17. september 1978
07:20 UTC
Trvanie: 4961 dní
Počet obehov:75 918
Apogeum:523 km
Perigeum:430 km
Doba obehu:94,1
Inklinácia:31,7°
Hmotnosť:15,375 kg
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
A-102A-104

A-103 (SA-9, Saturn-Apollo 9) bola orbitálna misia nosnej rakety Saturn I v rámci programu Apollo. Bola to tretia misia rakety Saturn s maketou veliteľského a servisného modulu. Raketa niesla aj prvý satelit programu Pegasus.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie A-103

Misia mala za úlohu otestovať komponenty kozmickej lode Apollo a zároveň vyniesť satelit Pegasus. Maketa kozmickej lode Apollo bola tentokrát upravená tak, že v priestore servisného modulu bol umiestnený zložený satelit Pegasus. Po štarte sa mali postupne oddeliť prvý stupeň, únikový systém a potom veliteľský modul. Druhý stupeň so servisným modulom mali dosiahnuť obežnú dráhu spoločne a zotrvať na nej až do zániku v atmosfére. Satelit Pegasus sa mal postupne vysunúť z útrob servisného modulu a potom rozvinúť panely na testovanie frekvencie dopadov mikrometeoritov.

Tak ako pri predchádzajúcich misiách, aj tentokrát bola raketa a maketa Apolla vybavená množstvom meracích prístrojov a systémom na prenos telemetrie. Hlavným záujmom bolo otestovanie schopnosti rakety Saturn I dopraviť náklad na odlišnú dráhu ako predtým. Ďalšie testy sa týkali odhodenia veže únikového systému a mechanického systému na rozvinutie detekčných ramien satelitu Pegasus.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer ako každý štart aj misia A-103 bola postihnutá meškaniami a prerušovaním odpočítavania. Prvé meškanie bolo spôsobené poruchou napájania počítača letovej bezpečnosti na Eastern Test Range. Ďalšie meškanie si vyžiadalo vynútené vybitie a nabitie batérií satelitu Pegasus. Potom už všetko prebehlo bez problémov a náklad dosiahol požadovanú obežnú dráhu približne desať a pol minúty po štarte. V čase T+804 sekúnd sa oddelil veliteľský modul a o minútu neskôr začal proces rozvíjania detekčných ramien satelitu Pegasus. Misia bola úspešná vo všetkých bodoch aj napriek drobným poruchám nosiča aj nákladu. Satelit mal projektovanú životnosť 1188 dní a deaktivovaný bol 29. augusta 1968.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku A-103 na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému A-103 (SA-9)