Apollo 10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 10
Znak misie
Apollo-10-LOGO.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo 10
Veliteľský modul: CM-106
meno: Charlie Brown
Servisný modul: SM-106
Lunárny modul: LM-4
meno: Snoopy
Nosná raketa: Saturn V (SA-505)
Volací znak: CSM: Charlie Brown, LM: Snoopy
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 18. máj 1969, 16:49:00 UTC
Pristátie: 26. máj 1969, 16:52:23 UTC, severná oblasť Tichého oceánu
15°2′J 164°39′Z / 15.033°J 164.650°Z / -15.033; -164.650 (Miesto pristátia Apolla 10)
Trvanie: 8 dní, 0 hodín, 3 minúty, 23 sekúnd
Čas na orbite Mesiaca: 2 dni, 13 hodín, 37 minút, 23 sekúnd
Apogeum: 190 km (na obežnej dráhe Zeme)
Perigeum: 184,5 km (na obežnej dráhe Zeme)
Doba obehu: 88,1 minút (na obežnej dráhe Zeme)
Inklinácia: 32,5° (na obežnej dráhe Zeme)
Hmotnosť: Veliteľský + servisný modul: 28 834 kg
Lunárny modul: 13 941 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: Cernan, Stafford a Young
Zľava doprava: Cernan, Stafford a Young
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo-9-patch.png Apollo 9 Apollo 11 insignia.png Apollo 11

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 10 bol štvrtý pilotovaný let programu Apollo. Misia odštartovala 18. mája 1969, súčasťou bolo navedenie na obežnú dráhu Mesiaca a zostup lunárneho modulu 16 km nad jeho povrch.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Apollo 10 s posádkou veliteľ Thomas P. Stafford, pilot CM John W. Young a pilot LM Eugene A. Cernan odštartovalo 18. mája 1969 o 16:49:00 UT z rampy 39B na myse Canaveral. Vzlet na parkovaciu dráhu na orbite Zeme bol bez problémov.

Z blízkosti Zeme let pokračoval k Mesiacu, na ktorého obežnú dráhu loď doletela po troch dňoch od štartu 21. mája 1969. Potom bola loď manévrom označeným LOI-1 navedená na obežnú dráhu vo výške cca 111 km nad povrchom. O ďalší deň neskôr Stafford s Cernanem prestúpili do LM a odpojili sa od materskej lode. Loď a modul sa začali hlásiť novými volacími znakmi Charlie Brown a Snoopy. LM – lunárny modul s pomocou svojich motorov zostúpil na nižšiu obežnú dráhu vo výške 14,5 km nad povrchom. Po dosiahnutí tohto cieľa sa LM opät vrátil k Apollu a Young zabezpečil jeho pripojenie. Zatiaľ čo LM (kozmonauti si potom sťažovali na jeho nadmernú hlučnosť) bol odoslaný do vesmíru, celá trojica zostáva na orbite Mesiaca v Apolle celý deň. Na druhý deň, po 31 obletoch Mesiaca, odštartovali k Zemi.

Podvečer 26. mája 1969 zvyšok kozmickej lode, zbavený servisného modulu, dopadol na padákoch do Tichého oceánu neďaleko lietadlovej lode USS Princeton. Let trval 192 hodín.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]