Elektrokardiografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Elektrokardiografia (skr. EKG) je lekárska vyšetrovacia metóda, ktorá sníma elektrické potenciály z oblasti srdca. Je jedna z najčastejšie používaných diagnostických metód v základnom vyšetrení fyzikálnych funkcií človeka. Elektrické impulzy sa snímajú a zaznamenávajú pomocou prístroja označovaného ako elektrokardiograf. Výsledný záznam sa označuje ako elektrokardiogram a sníma sa z povrchu tela pomocou elektród označovaných ako elektrokardiografické zvody..

Neinvazívne vyšetrenie srdca pomocou EKG umožňuje zistiť poruchy srdcového rytmu (arytmie), srdcový infarkt a podobne.

Elektrokardiografy[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa používajú moderné prístroje so zabudovanými mikroprocesormi, ktoré ich riadia a rozširujú ich využitie a diagnostické možnosti. Sú menších rozmerov, ľahko prenosné v porovnaní s väčšími prístrojmi z minulosti. Na monitore nových prístrojov je možné sledovať činnosť srdca v reálnom čase. Základné parametre má prístroj automaticky nastavené v pamäti: napr. výšku amplitúdy, rýchlosť posunu EKG papiera (pri bežnej rýchlosti 25mm/s, kde jeden dielik EKG papiera zodpovedá časovému úseku 0,04 s), ďalej údaje ako dátum a čas. Poruchy prístroj automaticky signalizuje na displeji - napr. výmenu papiera, odpojenie elektródy a pod.

Elektrokardiografické vyšetrenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrenie pacienta vykonáva sestra/záchranár, lekár vyhodnocuje EKG záznam. Sestra/záchranár v rozsahu stanovených kompetencií sleduje záznam z EKG prístroja, podľa toho reguluje a upravuje vlastné ošetrovateľské/záchranné postupy u pacienta.

Pomôcky: 1. 12-zvodový elektrokardiograf (jeho súčasťou je kábel, na ktorom sú 4-končatinové zvody, 6 hrudných zvodov, prepínač zvodov, predzosiňovač, koncový zosilňovač, registračný systém, kymograf a pomocné obvody 2. registračný papier ( elektrokardiograf môže byť aj 6 zvodový, 3- zvodový, alebo jednozovodový) 3. EKG gél alebo fyziologický roztok 4. buničitá vata, emitná miska

Uloženie EKG elektród a svoriek

Miesta uloženia EKG zvodov sú podľa normy presne určené a v klinickej praxi ich treba dodržiavať. Podľa spôsobu zápisu sa zvody rozdeľujú na bipolárne a unipolárne. Používame 3 zvody končatinové (štandardné alebo bipolárne), 3 zvody končatinové unipolárne (nazvané podľa Goldbergera) a 6 hrudníkových (podľa Wilsona).