Michael Collins (astronaut)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michael Collins
Michael Collins (astronaut)
astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty
Stav neaktívny
Dátum narodenia 31. október 1930 (84 rokov)
Rím, Taliansko
Iné zamestnanie testovací pilot
Hodnosť generálmajor, USAF
Čas vo vesmíre 11d 02h 04m
Kozmonaut od 1963
Misie Gemini 10, Apollo 11
Znaky
misií
Ge10Patch orig.png Apollo 11 insignia.png

Pozri aj Biografický portál

Michael Collins (* 31. október 1930) je americký astronaut. Roku 1966 sa zúčastnil na výstupe do kozmického priestoru z kozmickej lode Gemini 10 (3 h). Roku 1969 bol pilotom veliteľskej sekcie kozmickej lode Apollo 11, z ktorej Neil Armstrong a Edwin Aldrin pristáli ako prví ľudia na Mesiaci. Roku 1971 sa stal riaditeľom Múzea kozmonautiky v Bostone.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mládosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Michael Collins sa narodil v Ríme, pretože jeho otec, zámožný človek, generál J.Collins, bol v dobe narodenia malého chlapca vojenský pridelenec veľvyslanectva USA v Ríme. Po vyštudovaní vojenských škôl sa stal plukovníkom vojenského námorníctva. Pracoval ako vojenský pilot. Pred vstupom do NASA mal nalietaných 3500 letových hodín.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel na palube kozmickej lode Gemini 10 v lete roku 1966 pod velením Johna Younga. Štartovali z mysu Canaveral a pristáli na hladine Atlantického oceánu po 70 hodinovom lete so 44 obletmi Zeme. Na obežnej dráhe sa spojili s telesami Agena TV-10 a Agena TV-8.

Po tomto letu bol menovaný do posádky Apolla 8 v decembri 1968, ale letu sa nezúčastnil, pretože išiel na operáciu chrbta.

Po druhýkrát odštartoval v lete roku 1969 na Apolle 11, na palube mal Armstronga a Aldrina. Bol to let k Mesiacu. Zatiaľ čo jeho kolegovia na Mesiaci pristáli (Armstrong ako prvý človek zo Zeme), on sám krúžil 30x okolo Mesiaca vo veliteľskej sekcii. Potom sa s oboma astronautmi vrátil na Zem. Po 195 hodinách vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. Po oboch letoch mal na konte 11 dní vo vesmíre.

Po rokoch[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1970 odišiel z NASA a o rok neskôr bol riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea Smithsonian Institution vo Washingtone. V apríli roku 1978 sa stal podsekretárom spoločnosti Smithsonian. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do National Aviation Hall of Fame (Národnej leteckej siene slávy). V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]