USS Hornet (CV-12)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
USS Hornet (CV-12)
USS Hornet CVS-12 Dec 1968.jpg
USS Hornet (CV-12) pri nasadení vo Vietnamskej vojne 5. decembra 1968.
Základná charakteristika
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Druh lietadlová loď
Staviteľ Newport News Shipbuilding, Virgínia
Začiatok výstavby 3. august 1942
Dátum spustenia na vodu 30. august 1943
Dátum prevzatia námorníctvom 29. november 1943
Dátum potopenia (vyradenia) 26. jún 1970 vyradená, premenená na múzeum
Dĺžka 270,66 m
Šírka 44,95 m
Ponor 10.41 m
Štandardný výtlak 27 208 ton
Bojový výtlak 34 881 ton
Posádka 2682
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie prova a korma 100 mm
Pancierovanie paluba 37 mm
Hlavná výzbroj 12× 127 mm (4×2,4×1)
Pomocná výzbroj 32×40 mm, 46×20 mm
Lietadlá x 90
Pohon a pohyb
Pohon 8 parných kotlov 3 600 kPa
4 parné turbíny Westinghouse
4 lodné skrutky
150 000 hp (110 000 kW)
Maximálny dosah (32,7 u.)

USS Hornet (CV-12) bola americká lietadlová loď triedy Essex (verzia s tzv. krátkym trupom). Loď sa v radoch amerického námorníctva zúčastnila druhej svetovej vojny a vietnamskej vojny. Pôvodne bola pomenovaná USS Kerseage, ale bola premenovaná na počesť lietadlovej lode USS Hornet (CV-8), potopenej v bitke pri ostrovoch Santa cruz v októbri 1942.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Predná časť letovej paluby poškodená Tajfúnom Cobra

Zákazka na výstavbu lode bola zadaná 9. septembra 1940. Jej kýl sa začal stavať 3. augusta 1942. Lodenice Newport News shipbuilding ju dokončili na sklonku roku 1943 ako v poradí siedme plavidlo triedy Essex. Po premenovaní na „Hornet“ sa stala ôsmou loďou amerického námorníctva v poradí nesúcu toto meno.

Začiatkom roku 1944 podporoval Hornet vylodenie na Novú Guineu, v máji sa zúčastnil náletov na Truk a v júni podporoval inváziu na Mariány. Počas toho sa zapojil do bitky vo filipínskom mori. Potom bol Hornet nasadený pri znovu obsadení Filipín – v bitke pri Leyte a potom pri náletoch na japonské ostrovy a invázii na Okinawu. Hornet sa tiež podieľal na potopení najväčšej bojovej lode sveta – japonskej Jamato, ktorá sa v rámci operácie Ten-go vydala na samovražednú misiu aby sa pokúsila odraziť spojeneckú inváziu na Okinawu. Počas druhej svetovej vojny loď neutrpela žiadne bojové poškodenia, len v júni 1945 jej letovú palubu poškodil tajfún Cobra.[1]

Povojnová služba[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka kozmickej lode Apollo 11, ktorá sa nachádza v karanténe po návrate z letu na Mesiac a prezident Richard Nixon na palube Hornetu

V rokoch 1947-1955 sa Hornet nachádzal v rezerve, kde prešiel čiastkovou modernizáciou. Neskôr bola loď prestavaná ešte výraznejšie a dostala napríklad uhlovú letovú palubu. Po znovuzavedení do služby čakalo Hornet bojové nasadenie vo vietnamskej vojne.

Účasť na programe Apollo[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavý je tiež podiel lode na americkom kozmickom programe Apollo. Hornet asistoval pri suborbitálnom skúšobnom lete AS-202 rakety Saturn IB s veliteľským modulom, neoficiálne nazývaného Apollo 3. Veliteľský modul, vylovený z mora počas tejto misie, je dnes súčasťou expozície na palube lode. Posádka Hornetu potom vylovila posádky prvých dvoch pilotovaných misií, ktoré pristáli na Mesiaci. V júli 1969 to bolo Apollo 11 a v novembri 1969 Apollo 12. Miesta, kde sa posádka Apolla 11 po prvýkrát dotkla paluby Hornetu sú na lodi dodnes vyznačené.

Vyradenie a ďalší osud[upraviť | upraviť zdroj]

Definitívne vyradenie lode nastalo v roku 1970. Potom bola loď premenená na plávajúce múzeum a od roku 1998 sprístupnená verejnosti. V súčasnosti kotví na kalifornskej námornej základni v Alamede.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. STILLE, Mark. Letadlové lodě Námořnictva USA 1942–45. Lodě postavené za 2. světové války. Praha : Grada, 2008. S. 21.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]