Orliak bielohlavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Orliak bielohlavý
Haliaeetus leucocephalus -Skagit valley-8-2c.jpg
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathae
Rad (ordo) Dravce Falconiformes
Podrad (subordo) Sokoly Falcones
Čeľaď (familia) Jastrabovité Accipitridae
Rod (genus) Haliaeetus
Druh (species) Orliak bielohlavý Haliaeetus leucocephalus
Vedecký názov
Haliaeetus leucocephalus
Linnaeus, 1766
Synonymá:
orol belohlavý
Distribution H. leucocephalus.png
Rozšírenie

██ Počas rozmnožovania

██ Počas letného rozmnožovania

██ Počas zimy

██ Iba počas migrácie

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Orliak bielohlavý alebo staršie orol belohlavý (Haliaeetus leucocephalus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae).

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozpätie krídel má až 2,5 metra. Aj keď ho neraz možno vidieť ďaleko od vody, najmä v zime, najčastejšie sa vyskytuje v blízkosti jazier, riek a morského pobrežia – všade tam, kde je hojnosť rýb.

Orliaky bielohlavé vytvárajú páry na celý život, pričom partneri zostávajú spolu po celý rok (niektoré sa sťahujú oddelene, ale na hniezdisku sa opäť stretnú). Hniezdisku predchádzajú spoločné zásnubné lety, ktoré utužujú zväzok a vyznačujú sa neuveriteľnou akrobaciou: partneri robia vo vzduchu premety alebo sa navzájom chytia nohami a tak letia ďalej, jeden dolu chrbtom. Spoločne stavajú aj objemné hniezdo, ktoré po dlhých rokoch používania môže byť vysoké až 4 metre.

Orliaky bielohlavé dospievajú ako päťročné. Samica kladie 2 až 3 vajcia. Aj keď sa o mláďatá starajú obaja rodičia, ich úmrtnosť v prvom roku života je vysoká. Orliak bielohlavý, ktorý za svoje meno vďačí nápadne bielej hlave, je od roku 1782 považovaný za symbol spojených štátov amerických. Ako jediný druh výhradne severoamerických orlov a orliakov je od roku 1940 plne chránený.

Orliaky bielohlavé boli v minulosti bežné dravce. V 20. storočí sa ich populácia drasticky zmenšila v dôsledku prenasledovania, ale najviac v dôsledku používania ťažko rozložiteľných pesticídov ako je DDT. Obmedzenie nasadzovania týchto prípravkov a aktívna ochrana spôsobili, že sa početnosť tohto dravca zväčšuje.

Dospelého orliaka bielohlavého možno ľahko identifikovať podľa čisto bielej hlavy a chvosta, širokých hnedočiernych krídel a bieleho klinovitého chvosta. Orliaky nadobudnú takéto sfarbenie až v dospelosti, ako päťročné.

Orliak bielohlavý využíva rôzne potravné zdroje. V núdzi mu stačia aj mŕtve živočíchy (najmä v zime), ale v najväčšej miere sa živí rybami. Pri ich love sa neponára, ako to príležitostne robí kršiak rybár, ale živé, vyčerpané alebo mŕtve ryby, berie len z hladiny alebo plytko spod nej. Orliak silnými prstami a dlhými pazúrmi schmatne rybu z vody. Orliaky niekedy oberajú o korisť kršiaky, okrem toho občas bojujú o korisť aj medzi sebou. V zime sa orliaky bielohlavé niekedy vo veľkom počte zhromažďujú na miestach s dostatkom potravy.

Súhrnné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 71 – 96 cm
  • Hmotnosť: 3 – 6,5 kg
  • Operenie: Pohlavia sú si podobné
  • Výskyt: Severná Amerika
  • Migrácia: Čiastočne sťahovavý
  • Status: Najmenej ohrozený (Podľa dostupných údajov)
  • Biotopy výskytu: Lesy mierneho pásma, ihličnaté lesy, stojaté vody, tečúce vody, pobrežia, otvorené more a oceán do nadmorskej výšky 2 000 m

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]