Apollo-Sojuz

**Sojuz 19**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie	Sojuz 19
Nosná raketa:	Sojuz-U
Volací znak:	Союз (Sojuz – "Únia")
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	15. júl 1975, 12:20 UTC
Pristátie:	21. júl 1975, 10:50 UTC
Trvanie:	5 dní 22 hodín 30 minút 54 sekúnd
Počet obehov:	96
Apogeum:	231 km
Perigeum:	218 km
Inklinácia:	51,76°
Hmotnosť:	6 790 kg
Fotografia posádky
	; Alexej Leonov (vľavo), Valerij Kubasov (vpravo)
Navigácia
Sojuz 18	Sojuz 20
Pozri aj Kozmonautický portál

**Apollo–Sojuz Test Project**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie	Apollo–Sojuz Test Project
Nosná raketa:	Saturn IB
Volací znak:	Apollo
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart:	15. júl 1975, 19:50 UTC
Pristátie:	24. júl 1975, 21:18 UTC
Trvanie:	9 dní 1 hodina 28 minút
Počet obehov:	148
Apogeum:	231 km
Perigeum:	217 km
Inklinácia:	51,75°
Hmotnosť:	14 768 kg
Fotografia posádky
	; Zľava doprava: Slayton, Brand, Stafford
Navigácia
Skylab 4	–
Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo-Sojuz bol spoločný kozmický experiment kozmických lodí Apollo 18 a Sojuz 19 na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa udial v dňoch 15. júla – 24. júla 1975. Uskutočnil sa pod názvami „Apollo–Sojuz Test Project“ (ASTP) a „Experimentaľnyj Poľot Apollon Sojuz“ (EPAS).

Experiment sa začal štartom kozmickej lode Sojuz 19 dňa 15. júla 1975 o 12:20 UTC. Na palube sa nachádzali sovietski kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov. Kozmická loď Apollo 18 štartovala toho istého dňa o 19:50 UTC. Leteli v nej americkí astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Donald Slayton. Kozmické lode sa navzájom dotkli 17. júla 1975 o 16:19 UTC a po troch minútach sa spojili. O 20:19 sa otvoril medzi loďami priechod a kozmonauti si mohli podať ruky. Lode zostali spojené 46 hodín a 46 minút a kozmonauti urobili veľa technologických, biologických a iných experimentov. Po oddelení kozmických lodí, ktoré sa uskutočnilo 19. júla 1975 o 13:03 posádky oboch lodí uskutočňovali samostatné experimenty.

Kozmická loď Sojuz 19 pristála v Kazachstane 21. júla 1975 o 10:50 UTC a loď Apollo 18 až 24. júla 1975 o 21:18 UTC neďaleko Havajských ostrovov.

Obsah

1 Príprava
2 Posádka Apolla 18
- 2.1 Záložná posádka
3 Posádka Sojuzu 19
- 3.1 Záložná posádka
4 Priebeh letu
- 4.1 Experimenty
- 4.2 Pristátie
5 Znak misie
6 Zdroj

Príprava [upraviť]

Pre spojenie oboch lodí bol treba špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou o odlišných tlakoch. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka o zníženom tlaku. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval navyše vedeckú aparatúru.

Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo zmyslom letu Sojuzu 16 osem mesiacov pred spoločným letom.

Posádka Apolla 18 [upraviť]

Thomas Stafford (4) – veliteľ
Vance Brand (1) – pilot veliteľského modulu
Donald Slayton (1) – pilot spojovacieho modulu

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka [upraviť]

Alan Bean – veliteľ
Ronald Evans – pilot veliteľského modulu
Jack Lousma – pilot spojovacieho modulu

Posádka Sojuzu 19 [upraviť]

Alexej Leonov (2) – veliteľ
Valerij Kubasov (2) – palubný inžinier

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka [upraviť]

Anatolij Filipčenko – veliteľ
Nikolaj Rukavišnikov – palubný inžinier

Priebeh letu [upraviť]

Z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval 15. júla 1975 Sojuz 19 o 12:20 svetového času (UTC), kozmická loď Apollo odštartovala z mysu Canaveral presne o 19:50 UTC. Raketa Saturn IB po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení vesmírnych lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v dvoch krajinách.

Experimenty [upraviť]

Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť, a spojilo sa so Sojuzom.

Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.

Pristátie [upraviť]

Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18 UTC na morskú hladinu. Misia bola veľkým technickým aj politickým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, Brand stratil na chvíľu vedomie. Po pristátí boli dopravení na loď New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.

Znak misie [upraviť]

Znak misie Apollo–Sojuz Test Project nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.

Spoločný portrét posádok oboch kozmických lodí
Štart nosnej rakety Sojuz-U, ktorá nesie kozmickú loď Sojuz 19, 15. júl 1975 (12:20 UTC)
Štart nosnej rakety Saturn IB, ktorá nesie kozmickú loď Apollo, 15. júl 1975 (19:50 UTC)
Spojenie kozmických lodí Apollo a Sojuz na obežnej dráhe v podaní umelca
Kozmické lode Apollo a Sojuz na výstave v National Air and Space Museum
Historické podanie rúk medzi Staffordom a Leonovom
Pohľad na kozmickú loď Sojuz 19 z kozmickej lode Apollo
Pohľad na kozmickú loď Apollo z kozmickej lode Sojuz 19
Veliteľský modul Apolla po pristátí, 24. júl 1975