Apollo-Sojuz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo–Soyuz Test Project
Znak misie
ASTPpatch.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo–Soyuz Test Project
Kozmická loď: Apollo CSM-111
Nosná raketa: Saturn IB SA-210
Volací znak: Apollo
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart: 15. júl 1975, 19:50:00 UTC
Pristátie: 24. júl 1975, 21:18:00 UTC
21°52′S 162°45′Z / 21.867°S 162.750°Z / 21.867; -162.750
Trvanie: 9 dní, 1 hodina, 28 minút
Počet obehov: 148
Apogeum: 231 km
Perigeum: 217 km
Doba obehu: 87,6 alebo 88,91 minút
Inklinácia: 51,7 alebo 51,75°
Vzdialenosť: ~5 990 000 km
Hmotnosť: 16 780 kg (hmotnosť pri štarte – spolu kozmická loď a spojovací modul)
14 768 kg (prázdna hmotnosť – kozmická loď)
2 012 kg (hmotnosť užitočného zaťaženia – spojovací modul)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Donald Slayton, Vance Brand a Thomas Stafford
Zľava doprava: Donald Slayton, Vance Brand a Thomas Stafford
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Skylab3-Patch.png Skylab 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 19
Znak misie
ASTP-patch.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 19
Kozmická loď: Sojuz 7K-TM
Nosná raketa: Sojuz-U
Volací znak: Союз (Sojuz – Únia)
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 15. júl 1975, 12:20:00 UTC
Pristátie: 21. júl 1975, 10:50:51 UTC
Trvanie: 5 dní, 22 hodín, 30 minút
Počet obehov: 96
Apogeum: 231 alebo 220 km
Perigeum: 218 alebo 186 km
Doba obehu: 88,92 alebo 88,5 minút
Inklinácia: 51,76 alebo 51,8°
Vzdialenosť: ~3 900 000 km
Hmotnosť: 6 790 kg
Fotografia posádky
Alexej Leonov (vľavo) a Valerij Kubasov (vpravo)
Alexej Leonov (vľavo) a Valerij Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz 18 mission patch.png Sojuz 18 Sojuz 20

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo-Sojuz alebo tiež Sojuz-Apollo bol spoločný kozmický experiment Spojených štátov a Sovietskeho zväzu na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa udial v dňoch 15. júla24. júla 1975. Uskutočnil sa pod názvami „Apollo–Soyuz Test Project“ (ASTP) a „Experimentaľnyj poľot Apollon—Sojuz“ (EPAS). Tento spoločný program, vychádzajúci z dohody medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom podpísanej v Moskve 24. mája 1972, ukončil éru vesmírnych pretekov o dobytie Mesiaca a začal sľubovať medzinárodnú spoluprácu v kozmických programoch oboch kozmických veľmocí.

Príprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pre spojenie oboch lodí bol treba špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou o odlišných tlakoch. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka o zníženom tlaku. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval navyše vedeckú aparatúru.

Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo zmyslom letu Sojuzu 16 osem mesiacov pred spoločným letom.

Členovia oboch posádok pri spoločnom lete mali pôvodne hovoriť svojím rodným jazykom, ale ešte pred letom padlo rozhodnutie, že Američania budú hovoriť rusky a Rusi anglicky. Rodený hovorca totiž lepšie porozumie aj neobratnému oznámeniu vo svojom jazyku, naopak cudzinec, ktorý sa jazyk učí krátko, nemusí rozumieť hovorovej reči.

Apollo[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Apollo ASTP so spojovacím modulom určeným pre pripojenie Sojuzu, umiestnený namiesto lunárneho modulu, vyštartovala na rakete Saturn IB. V katalógu COSPAR získala označenie 1975-066A a bola poslednou loďou Apollo vo vesmíre.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Sojuz[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Sojuz bola vybavená špeciálnym androgynickým stykovacím zariadením. Podľa COSPARu získala číslo 1975-065A.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Z kozmodrómu Bajkonur vyštartoval 15. júla 1975 Sojuz 19 o 12:20:00 svetového času (UTC), kozmická loď Apollo odštartovala z mysu Canaveral presne o 19:50:00 UTC. Raketa Saturn IB po štarte zamierila k Sojuzu a 17. júla 1975 o 16:12:30 UTC bol spojovací manéver úspešne dokončený asi o šesť minút skôr ako sa očakávalo. Po spojení vesmírnych lodí prebiehali predovšetkým formálne akcie ako napríklad výmena vlajočiek medzi posádkami, podpisovanie dokumentov a televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v oboch krajinách.

Experimenty[upraviť | upraviť zdroj]

Apollo sa 19. júla odpútalo od Sojuzu a jeho úlohou bolo urobiť umelé zatmenie slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť, a spojilo sa so Sojuzom.

Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávali.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Sojuz po vykonaní experimentu pristál 21. júla o 10:50:51 UTC na pevnine. Apollo pristálo 24. júla o 21:18:00 UTC na morskú hladinu. Misia bola veľkým technickým aj politickým úspechom. Jediný vážnejší problém sa stal vďaka chybe posádky Apolla pri zostupovej fáze, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a unikanie škodlivého kysličníka dusičitého do kabíny. Kozmonauti sa začali dusiť, Brand stratil na chvíľu vedomie. Po pristátí boli dopravení na loď New Orleans s pomocou žabích mužov a vrtuľníka. Našťastie nebol nikto zranený, ale posádka musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Program Sojuz-Apollo bol čiastočne inšpirovaný filmom z roku 1968 Marooned, v ktorom je posádka Apolla zachránená ruskou kozmickou loďou. Aj keď bolo vybavenie vyvinuté pre Apollo–Soyuz Test Project iba na jedno použitie, dovolil NASA udržať pilotované lety po skončení letov na Mesiac a k vesmírnej stanici Skylab. Pretože Saturn IB a veliteľský modul Apolla zostali po zrušení ďalších letov na Mesiac, bol Apollo–Soyuz Test Project jedným z najlacnejších pilotovaných vesmírnych programov, ktorý bol kedy uskutočnený.

Na počesť spoločného letu bola planétka objavená v roku 1977 sovietskym astronómom Nikolajom Černychom pomenovaná (2228) Soyuz-Apollo.

Na česko-slovenskom trhu sa predávali cigarety s filtrom s dvojjazyčným nápisom Sojuz-Apollo a Apollo-Sojuz.

Znak misie[upraviť | upraviť zdroj]

Znak misie Apollo–Soyuz Test Project nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz-Apollo na českej Wikipédii.