Univerzita Komenského v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Univerzita Komenského v Bratislave
UK budova.jpg
Historická budova auly Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí
Iné názvy
Latinský názov Universitas Comeniana
Základné informácie
Skratka UK
Typ štátna univerzita
Rok založenia 27. júna 1919
Vedenie
Rektor Karol Mičieta
Kvestor Monika Tarabová
Štatistické údaje
Počet zamestnancov 4 399
Počet študentov 28 531
Doktorandi 2 624
Kontaktné údaje
Miesto Bratislava, Slovensko
Adresa Šafárikovo námestie 6
818 06 Bratislava 16
Oficiálny web http://www.uniba.sk

Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 1939 až 1954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Vo svojej dobe bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Ako najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu v Slovenskej republike si uchováva postavenie národnej univerzity.

Univerzita Komenského má 13 fakúlt a viac ako 20 pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení. Na fakultách univerzity študovalo v školskom roku 2010/2011 na všetkých stupňoch a formách štúdia ročne viac ako 28 531 študentov (z nich v dennej forme štúdia 21 000 študentov)[1] a takmer 1 800 zahraničných študentov z 80 krajín sveta. Každoročne prijíma Univerzita Komenského do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky približne 1 300 študijných programov.

Fakulty UK[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie súčasti UK[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

11. júla 1919 nadobudol účinnosť zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna prijalo Národné zhromaždenie. Prednášky sa konali v slovenskom a českom jazyku. 31. júla 1919 začali pôsobiť evanjelická a rímskokatolícka bohoslovecká fakulta a lekárska fakulta, ktorá fungovala spočiatku s 11 českými profesormi. 11. novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského. V roku 1921 začala pôsobiť právnická fakulta a filozofická fakulta spočiatku len s českými profesormi. Prvým rektorom univerzity v rokoch 1919 - 1921 bol Kristián Hynek.

Asi polovica českých profesorov sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred rokom 1938. Ostatní boli vyhnaní po vzniku prvej Slovenskej republiky, keď sa rektorom Univerzity Komenského stal Vojtech Tuka.

V roku 1939 bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu, v roku 1954 späť na Univerzita Komenského. V roku 1940 vznikla Prírodovedecká fakulta, 4. januára 1947 otvorili Pedagogickú fakultu, zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla fakulta farmaceutická, v roku 1960 telesnej výchovy a športu, v roku 1964 pedagogická v Trnave, v roku 1980 matematicko-fyzikálna. V roku 1966 začala v Martine fungovať pobočka Lekárskej fakulty, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila a vytvorila samostatnú Lekársku fakutlu, v roku 1991 premenovanú na Jesseniovu fakultu[2]. V roku 1990 do zväzku univerzity opätovne vstúpila Evanjelická bohoslovecká a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta. V roku 1991 vznikla Fakulta managementu a najneskôr v roku 2002 i Fakulta sociálnych a ekonomických vied. V roku 2009 univerzita zaviedla unifikovaný systém elektronického zápisu predmetov AIS2.

V roku 1999 bola po Univerzite Komenského pomenovaná planétka (10207) Comeniana.

Hlavná budova[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia v Bratislave.

Hlavná budova Univerzity Komenského v Bratislave

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 miliónov .

Návrh[upraviť | upraviť zdroj]

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. Mestský notársky úrad vydal 27. marca 1930 stavebné povolenie na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. V tejto súťaži sa zúčastnili viacerí významní architekti, medzi nimi aj Alois Balán s Jířím Grossmanom či Antonín Černý. Prvú cenu získal akademický architekt František Krupka (18851963), ktorý prišiel na Slovensko roku 1919 z Viedne, kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta, moravského rodáka J. M. Olbricha. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Na architekta vplývali neskoršie funkcionalistické trendy len okrajovo a ako jeden z mála udržal vo svojej tvorbe vyvážené a zreteľne čitateľné tradičné hodnoty.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou (v ateliéri Friedricha Ohmanna, ktorý bol aj jeho učiteľom na Viedenskej akadémii výtvarných umení, sa podieľal aj na adaptácii Hofburgu). V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Po rozhodnutí o umiestnení Univerzity Komenského do tejto polohy sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne. Ešte je v ňom veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov. Tvaroslovie sa však už očisťuje do hladkých čistých plôch.

Prestavba[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly – na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter. V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení (plátno na premietanie, tabuľa) umiestnené zboku prekladateľské kalúry, tie však, žiaľ, pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia. Hľadisko sa ľahko demontuje, no vyhotovenie niektorých detailov nie je dostatočne kvalitné. Celkovo nový interiér pôsobí veľmi kultivovane a príťažlivo.

Rekonštrukcia amfiteátra, interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto na pomery školstva dosť nákladnej stavby. Po roku 1990 sa rapídne začal vyhrocovať priestorový problém Právnickej fakulty, ktorej narastajú počty študentov – to urýchlilo realizáciu rekonštrukcie.

Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované – zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky – poslucháreň a rektorská sieň. Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Tu sa podpisujú významné akty, prijímajú zahraničné návštevy a udeľujú čestné doktoráty, tu sa univerzita prezentuje doma i vo svete.

Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Kapacitu priestoru limitovala výška vloženého amfiteatrálneho sedenia, ktoré nemalo zablokovať priehľad na okenné vitráže, a tým nežiadúco zaplniť objem. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien – popri obnovených vitrážach majú dobré protihlukové vlastnosti. Realizovalo sa nové kúrenie a vzduchotechnika. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. V štúdiách sa preskúmali aj iné varianty sedenia, ale klasický amfiteáter sa ukázal ako najprirodzenejší a najekonomickejší. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami. Sedadlá sú anatomicky tvarované, harmonicky pôsobia v sklopenej i nesklopenej polohe. Nové osvetľovacie telesá sú citlivo zakomponované v strope, sledujú dispozíciu sedenia.

V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Rekonštrukciami týchto významných celkov dostala univerzita reprezentačné priestory, ktoré zodpovedajú jej celospoločenskému i medzinárodnému postaveniu.

Účel budovy dnes[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je budova sídlom Právnickej fakulty UK, je v nej umiestnených niekoľko pracovísk Filozofickej fakulty UK a Rektorát Univerzity Komenského.

Vedenie univerzity[upraviť | upraviť zdroj]

Členmi vedenia univerzity sú rektor, prorektori, kvestor a predseda Akademického senátu UK. Od 1. februára 2011 zastáva post rektora UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Prorektori UK
  • prof. MUDr. Dušan Meško, PhD., prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium
  • doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc., prorektor pre rozvoj
  • prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc., prorektorka pre legislatívu
  • doc. RNDr. Ján Pekár PhD., prorektor pre študijné veci
  • doc. RNDr. Ing. Ľudomír Šlahor, CSc., prorektor pre medzinárodné vzťahy
  • prof. RNDr. Ján Turňa, CSc., prorektor pre informačné technológie
Kvestorka UK
  • Ing. Monika Tarabová
Predseda Akademického senátu UK

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Počty študentov všetkých druhov vysokoškolského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave k 31. 10. 2010 [online]. uniba.sk, [cit. 2011-08-31]. Dostupné online.
  2. Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 588

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 366 s.
  • Dulla, M.: Architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 49 s.
  • Šlachta, Štefan: Rekonštrukcia amfiteátra a interiérov v objekte Univerzity Komenského v Bratislave. Projekt 3, 1997, s. 21-23

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]