Mária Rázusová-Martáková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Rázusová-Martáková
slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka

Narodenie 28. jún 1905
Vrbica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 5. august 1964 (59 rokov)
Bratislava, Slovensko

Mária Rázusová-Martáková (pseudonymy Ivo Medin, Teta Mariena, Moro a i.) (* 28. jún 1905, Vrbica – † 5. august 1964, Bratislava) bola slovenská poetka, dramatička a prekladateľka, sestra slovenského spisovateľa Martina Rázusa.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine roľníka a garbiara. Vzdelanie získala vo Vrbici, Liptovskom Mikuláši a v učiteľskom ústave v Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 musela učiteľské povolanie zanechať pre pretrvávajúci reumatizmus a obmedzenú pohyblivosť. Vtedy začala redigovať Dobré slovo a po vojne aj časopis pre deti Slniečko. Po roku 1948 odišla na invalidný dôchodok a venovala sa literárnej, prekladateľskej a redaktorskej práci. V roku 1961 sa s manželom presťahovala do Bratislavy. V roku 1964 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v Bratislave. Pochovaná je v Liptovskom Mikuláši.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Literárne sa začala prejavovať už počas štúdia v učiteľskom ústave. Svoje prvé diela uverejňovala najmä časopisecky. Venovala sa tvorbe pre deti a mládež, no najmä poézii. Okrem vlastnej poézie a prózy pre deti i pre dospelých sa venovala tiež prekladom z francúzštiny a ruštiny, pričom jej preklady zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského prekladu. Venovala sa tiež publicistike – príležitostne uverejňovala v časopisoch portréty spisovateľov (Svetozár Hurban Vajanský, Alexander Sergejevič Puškin, Ivan Andrejevič Krylov a i.), ale tiež články o jazyku. Jej vyjadrovanie je veľmi prosté, úprimné a vo svojich dielach vyjadruje svoj vlastný postoj k životu, pričom svoje videnie sveta dokázala opísať veľmi sugestívne.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1932 – Pestré kvety, zbierka básní
  • 1932 – Tri rozprávky z neba
  • 1934 – Hore grúňom-dolu grúňom, zbierka básní
  • 1935 – Hrdinovia (2. vydanie vyšlo pod názvom Stála bitka, stála… )
  • 1939 – Od jari do zimy, zbierka básní
  • 1946 – Na veselej posiedke, povedačky a vyčítanky
  • 1948 – Plamienočka
  • 1950 – Zverinček, veršovaná rozprávka
  • 1953 – Zatúlané húsa, veršovaná rozprávka
  • 1953 – Farebná záhradka, veršovaná rozprávka
  • 1953 – Pieseň o Váhu, poéma
  • 1956 – Zvieratká deťom
  • 1959 – Hop, hop na koníčku
  • 1959 – Lietajúci kvet, kniha veršov

Próza pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1941 – V rozprávkovom svete
  • 1954 – Prvý venček
  • 1955 – Rozprávky o Jánošíkovi, spracovanie ľudových motívov
  • 1956 – Chlapčekovo leto, príbeh vychádzajúci zo spomienok na detstvo jej manžela
  • 1957 – Druhý venček
  • 1961 – O medovníkovom domčeku
  • 1962 – Junácka pasovačka

Hry pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1935 – Spoza rajskej brány
  • 1946 – Gajdoš Filúz
  • 1955 – Medovníkový domček
  • 1963 – Soľ nad zlato

Ľudová slovesnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945 – Tri zakliate kniežatá
  • 1954 – Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
  • 1956 – Hoja, Ďunďa, hoja
  • 1957 – Ako šlo vajce na vandrovku
  • 1957 – Kozliatka
  • 1960 – Starý Bodrík a vlk
  • 1968 – Koza odratá a jež

Výbery z tvorby pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1955 – Pod belasou oblohou
  • 1965 – En-ten tulipán
  • 1966 – Sedmikráska
  • 1980 – Jarné vtáča, rozsiahly výber z poézie i prózy (pripravil Ondrej Sliacky)

Tvorba pre dospelých[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1941 – Jánošík, veršovaná dráma
  • 1948 – Svetlo nad horami, zbierka lyrických básní
  • 1956 – Vyznanie, zbierka lyrických básní
  • 1957 – Pieseň o láske, zbierka lyrických básní (rukopis vznikol už v roku 1942)

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]