Humenné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°56′09″S 21°54′24″V / 48.935833°S 21.906667°V / 48.935833; 21.906667
Humenné
mesto
Centrum mesta HE.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Rieka Laborec
Nadmorská výška 156 m n. m.
Súradnice 48°56′09″S 21°54′24″V / 48.935833°S 21.906667°V / 48.935833; 21.906667
Rozloha 28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo 34 186 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 1 194,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Primátor Jana Vaľová[3] (SMER-SD, SZ, SNS, NK, SMS, Robíme to pre deti - SF, HZD, KSS, SDS)
PSČ 066 01
ŠÚJ 520004
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Humenné
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.humenne.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Humenčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Pohľad na Humenné z Vihorlatu v pozadí Vysoké Tatry

Humenné (rusín. Гуменне, maď. Homonna, nem. Homenau) je mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína a zároveň centrum Horného Zemplína.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vrch Vihorlat z Červenej skaly

Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške 157 m n. m. Mesto obklopuje rieka Laborec a karpatské vrchy spolu s 1 076 m vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Laborec (hlavný tok aj s hrádzou), Cirocha, a menšie prítoky Laborca (Ptava, Hlboký potok, Kudlovčanka, Hubková). Laborec je za vyššieho stavu vodnej hladiny ideálnou riekou na splav. Rieka Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Morské oko (prírodné jazero) a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Chlmec), Zemplínska Šírava, Domaša, Sninské rybníky, Vinianske jazero (vo vzdialenosti 21 – 30 km od Humenného).

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Fontána lásky v centre mesta
  • Centrum - námestie Slobody (vrátane ulíc Štefániková, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská)
  • Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom
  • Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce,
  • Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 - 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udeľuje Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí má Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vzniká na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovocov patrí mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prechádza do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získava nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 má mesto 2666 obyvateľov, v roku 1923 - 4184 obyvateľov, v roku 1933 - 5638 obyvateľov.

Erb mesta Humenné na fasáde historickej budovy Obecného úradu mesta Humenné

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Erb - na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd
  • Vlajka - v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela - dvakrát sa opakujúce pásiky.
  • Pečať - erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.

Moderná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát, aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.

Zaujímavosti a pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom a Poloninské Karpaty (Poloniny) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov (Brekov a Jasenov, na ktorom sa nachádzala peňazokazecká dielňa) a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

Renesančný kaštieľ, 15. stor.
Gotický kostol v Humennom, 14. stor.

Najvýznamnejšie pamiatky mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Renesančný kaštieľ so záhradami a parkom – niekdajšie sídlo Drughetovcov. Prvá zmienka o kaštieli ako o kúrií je z roku 1449. Predpokladá sa, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste hrad ako sídlo zemepánov – Drugethovcov (ktorí vlastnili Humenné a okolie i neďaleké hrady) a neskôr Andrassyovcov (so stálou expozíciou histórie kaštieľa, prírodovednou a ďalšími expozíciami a výstavami) – národná kultúrna pamiatka. Park vznikol v 19. storočí a pôvodne bol členený na dve časti: francúzsky a anglický s rybníkom. Nachádza sa tu rad cenných a netradičných starých stromov.
  • Gotický kostol (bývalý františkánsky kláštor, dnes farský kostol Všetkých svätých), 14. stor, najvýchodnejšie položená gotická stavba na Slovensku – národná kultúrna pamiatka. Súčasťou výzdoby kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca,
  • Skanzen ľudovej architektúry s dreveným kostolíkom východného obradu svätého archanjela Michala z roku 1764 z Novej Sedlice a štrnástimi objektmi ľudovej architektúry.

Ďalšie historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie (barokovo-klasicistická murovaná stavba z roku 1767, obnovená v roku 1875),
  • Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi, užívaný aj Evanjelickou cirkvou a. v. postavený v neogotickom slohu v roku 1890),
  • Kostol na Kalvárii (postavený v neoklasicistickom slohu v roku 1891)
  • meštianske domy v centre mesta vrátane historickej budovy Obecného úradu
  • mlyn z r. 1926 na ul. Osloboditeľov (v súčasnosti prerábaný na obytný dom)
Dobrý voják Švejk v Humennom

Historické pamiatky v okolí Humenného[upraviť | upraviť zdroj]

  • V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov Brekov a Jasenov. Do 10 km od mesta sa nachádzajú ďalšie dve zrúcaniny hradov – Čičva a Vinné.
  • Eneolitické mohyly cca 3 km od Humenného
  • Židovský cintorín pri Hubkovej v Humennom

Ďalšie turistické zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Socha Dobrého vojaka Švejka

Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.

  • Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne (z r. 1942)
  • Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R.Štefánika, ktorá stála v r. 1934-52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí)
  • Fontána lásky na centrálnej peše zóne
  • Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok)
  • Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".
  • Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja - na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka[5]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 78,7 %
  • Rusíni – 6,46 %
  • Rómovia – 2,33 %
  • Ukrajinci – 1,16 %
  • Česi – 0,49 %
  • Poliaci – 0,07 %
  • a iní

Zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka[upraviť | upraviť zdroj]

  • slovenský – 83,90 %
  • rusínsky – 9,12 %
  • rómsky – 3,10 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské kultúrne stredisko

Folklórne súbory[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kalina
  • Chemlon

Dychové orchestre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vychodňáre
  • Chemlon
  • Humenčanka

Spevácke zbory[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spevácky zbor humenských učiteľov,
  • Spevácky zbor mesta Humenné,
  • detský spevácky súbor Nezábudka
  • cirkevné spevácke zbory
  • mužský spevácky zbor rusinia
Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na pešej zóne (1942)

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza Vihorlatské múzeum a skanzen. V fonde Vihorlatského múzea (v budove renesančného kaštieľa) sa nachádza viac ako stotisíc kusov zbierkových predmetov. Medzi najhodnotnejšie predmety patria nálezy keltských mincí z Ptičieho, nález mincí zo 17. storočia z Topole, unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, či pôvodný mobiliár.

Základ prezentácie múzea (od roku 1971) tvorí stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola verejnosti sprístupnená expozícia ľudovej architektúry a bývania. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, v roku 1990 pribudla prírodovedná expozícia. Zatiaľ posledným prírastkom je stála výstava z Dejín Rómov na Slovensku.

Galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký športový komplex – športová zóna mesta na Chemlonskej ulici pozostáva z týchto areálov: Krytý zimný štadión, Mestská športová hala, tenisový areál, Mestská plaváreň s letnými kúpaliskami, Futbalový štadión s malou telocvičňou, skateboardové ihrisko a miniihrisko s umelou trávou.

V blízkosti Humenného sa nachádza lyžiarsky vlek Chlm (cca 6 km) pri obci Chlmec s dvomi vlekmi a umelým zasnežovaním.

1. HFC Humenné je slovenský futbalový klub s vyše storočnou tradíciou. Vychoval množstvo výborných hráčov, ktorí reprezentovali Česko-Slovensko a neskôr aj Slovensko.Dňa 16.6.2013 sa mladým humenským futbalistom kategórie U13 podaril fantastický kúsok, keď sa stali majstrami 1. ligy východného slovenska.Ako písali noviny:"na začiatku sezóny iba sen, dnes skutočná realita".

VK Chemes Humenné je druhý najúspešnejší volejbalový klub v histórii samostatného Slovenska a úradujúci štvornásobný volejbalový majster Slovenskej republiky, víťaz slovenského pohára a úspešne pôsobí v medzinárodnej lige MEVZA (Middle European Volleyball Zonal Association), kde v sezóne 2013/2014 skončil na treťom mieste. Hlavným sídlom klubu je Mestská športová hala s kapacitou 1200 sediacich divákov.

1. TC Humenné je hlavný tenisový klub v meste Humenné. Jeho predchodcami bol od roku 1978 klub TJ Zdravotník Humenné, neskôr v rokoch 1980 – 1993 fungoval ako TJ Chemlon Humenné, v rokoch 1993 – 1997 TJ Chemes Humenné. Od roku 2003 klub funguje v novom tenisovom areáli s jedenástimi dvorcami, ktorý je súčasťou športovej zóny na Chemlonskej ulici. Pôvodný tenisový areál "Pod nadjazdom" so šiestimi dvorcami fungoval do roku 1998, kedy bol zbúraný.

Letecko-modelársky klub Humenné má bohatú históriu už od 50. rokov 20. storočia. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. V roku 1984 organizoval Majstrovstvá Slovenska raketových modelov, v roku 2011 Majstrovstvá Slovenska upútaných modelov a v roku 2012 Majstrovstvá Slovenska halových modelov[6]. V súčasnosti (12/2012) má klub 22 členov, ktorí sa zaoberajú leteckými a kozmickými modelmi.

1.Atletický klub Humenné má dlhú históriu v tomto meste. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska . Trénuje sa na ZŠ Hrnčiarskej (ihrisko pri Mlyne), tréner Mgr. Marek Lučka trénuje svojich zverencov a dosahuje výkony v oblasti východoslovenska / Slovenska na popredných priečkach.Každý rok sa v okolí Humenného usporadúvava bežecká liga ktorá sa konáv HE a aj v obciach v okolí.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan Babjak – slovenský operný spevák (barytón)
  • Peter Breiner – hudobník a hudobný skladateľ
  • Juraj Dojč – fotograf
  • Ladislav Grosman, spisovateľ autor novely Obchod na korze,podľa ktorej bol natočený rovnomenný film, ktorý získal v r. 1966 vôbec prvého Oscara v dejinách Česko-Slovenska
  • Mikuláš Kočan – slovenský spisovateľ, básnik a dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež
  • Jozef Tomko – kardinál
  • Alexius Toronský – kňaz, starosta (1931-38) a mešťanosta (1946-48) Humenného, zaslúžil sa o rozvoj mesta
  • Michal Kováč – exprezident SR (nar. v obci Ľubiša, okr. Humenné)
  • Mikuláš Klimčák – akademický maliar
  • Mikuláš Petrašovský – spevák
  • Lucia Nimcová – fotografka
  • Peter Ontkoc – rabín
  • Peter Kakoš - katolícky kňaz
  • Marián Čekovský – spevák
  • Arthur Beller – prezident najstaršej antverpskej diamantovej burzy Beurs voor Diamanthandel
  • Tomáš Gerich – futbalista, dvojnásobný majster SR
  • Matej Hubaľ - policajt vyznamenaný Medailou za statočnosť pri záchrane ľudského života
  • Peter Rusnák - gréckokatolícky biskup v Bratislave
  • Tomáš Rada - spevák a člen SĽUK-u
  • Michal Pavlus - hudobník, spevák, klávesák, narodený v Trenčíne, momentálne sa angažuje v rusínskom jazyku. Ocenený Gedliovou medailov za angažovanie v hudbe
  • MUDr. Andrej Leňo - spoluzakladateľ modernej európskej a slovenskej medicíny, primár chirurgického odd. Nemocnice MUDr. A. Leňu (1946 - 1976)
  • PhDr. Andrej Leňo - slovenský novinár, dramatik a spisovateľ
  • Mgr. Tomáš Leňo - slovenský umelecký fotograf
  • Ján Šmajda - občiansky aktivista, filantrop a propagátor športu
  • Mgr.art. Jaroslav Drotár - sochár
  • František Palonder - režisér, spisovateľ a scenárista, absolvent moskovského filmového inštitútu VGIK (odbor réžia hraného a televízneho filmu)

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma mesta
Panoráma mesta

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Humenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Szirtalja - Historické kúpele v Humennom
  6. Stránka letecko-modelárskeho klubu

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]