Vyšný Hrušov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′34″S 22°00′42″V / 48.992722°S 22.011528°V / 48.992722; 22.011528
Vyšný Hrušov
obec
Vyšný Hrušov kostol.jpg
Dominantou obce je kostol sv. Petra a Pavla
Erb obce Vyšný Hrušov.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Časti Maškovská ulica
Nadmorská výška 196 m n. m.
Súradnice 48°59′34″S 22°00′42″V / 48.992722°S 22.011528°V / 48.992722; 22.011528
Rozloha 11,36 km² (1 136 ha) [1]
Obyvateľstvo 485 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 42,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1543
Starosta Milan Naster[3] (NEKA)
PSČ 067 32
ŠÚJ 521035
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Vyšný Hrušov 128
E-mailová adresa vysnyhrusov@gmail.com
Telefón +421 57 7796629
+421 57 7880069
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Vyšný Hrušov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: sites.google.com/site/vysnyhrusov
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Vyšný Hrušov (maď. Felsőkörtvélyes) je obec na Východnom Slovensku v Prešovskom kraji na území okresu Humenné, ležiaca na južnom okraji Laboreckej vrchoviny.

Obec Vyšný Hrušov sa nachádza 12 kilometrov od okresného mesta Humenné v nadmorskej výške 196 m n. m. Počtom obyvateľov, v súčasnosti, patrí medzi obce do 500 obyvateľov. Predpokladané obdobie osídlenia územia obce (ktoré bolo súčasťou Drugethovského humenského panstva) siaha do 14. storočia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1543. Obec bola osídlená roľníckymi usadlíkmi. Najčastejšim zdrojom obživy vtedajších obyvateľov bola poľnohospodárska výroba. V období druhej svetovej vojny boli obyvatelia obce dočasne evakuovaní a časť obce zničená bombardovaním. Dominantnou obce je kostol svätých Petra a Pavla, ktorý bol dokončený v roku 1973 namiesto pôvodného kostola obce (postavený v roku 1778), ktorý sa stal, po viac ako 200 rokoch, nevyhovujúcim. Pôvodný kostol existoval do januára 1978. V roku 2002 bola na jeho mieste dokončená výstavba Domu nádeje.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatický záber na obec Vyšný Hrušov z horného konca obce

Obec Vyšný Hrušov leží na južnom okraji Laboreckej vrchoviny na rovine obkolesenej prevažne listnatými lesmi Nízkych Beskýd, v doline rieky Udavy, 12 kilometrov od okresného mesta Humenné. Rozloha obce je 1 136 ha, priemerná nadmorská výška 196 metrov nad morom. Svojou polohou tvorí súčasť Horného Zemplína.

Obývaná časť obce je geograficky ohraničená dvoma prítokmi Udavy. Na severovýchode tvorí takúto hranicu Svinský potok a na juhozápade prítok Hrušovka.

Počasie a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre obec je typické mierne počasie, v zime so severným a v lete s prevažne južným vetrom. Poľnohospodárstvo sa prebúdza spolu s pôdou počas ústupu mrazov v marci. Hospodári sa až do novembra, pričom pôda zamŕza v decembri. V minulosti, na území obce, počas zimy napadal sneh až do výšky jedného metra. Takéto zimy sa však, aj vzhľadom na globálne klimatické zmeny, v súčasnosti nevyskytujú.

Okolitá príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Celá lokalita v katastrálnom území obce Vyšný Hrušov, ako súčasť Laboreckej vrchoviny patrí pod sústavu chránených území členských štátov Európskej únie s názvom Natura 2000.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt divej zveri je ovplyvnený počasím a typom vegetácie. Okolie Vyšného Hrušova tvoria prevažne listnaté lesy s menšinovým zastúpením zmiešaných lesov v ktorých sa darí jelenej zveri, diviakovi, líške, zajacovi a vlkovi. Z vtáctva je v obci možné vidieť havrana, hus, jastraba, kačicu, kukučku, lastovičku, slávika, sovy, sýkorku, škovránka, vrabca a vranu. Pravidelné hniezdisko, priamo v centre obce, majú bociany od tridsiatych rokov 20. storočia. Toto miesto je zaznamenané aj v Atlase hniezd bociana bieleho.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšný Hrušov pravdepodobne založili v 14. storočí usadlíci so šoltýsom podľa zákupného, nemeckého práva.[4] Obec sa prvýkrát spomína v roku 1543 v sťažnosti Kláry Bátoriovej (manželky Štefana Drugeta) o neoprávnenom zabraní venných majetkov, v ktorej je uvedená aj obec Vyšný Hrušov (túto sťažnosť nechal preveriť vtedajší panovník Ferdinand I. Habsburský a z tejto príležitosti vznikol o obci Vyšný Hrušov písomný záznam).

Vlastníci obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec, už od svojho osídlenia, patrila pod správu Humenského panstva bratov Filipa a Jána Drugetovcov. Rod Drugetovcov pochádzal z dnešného Talianska, pod vedením uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Filip a Ján, preukázali svoje schopnosti v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, ktorá bola dôležitá z hľadiska upevnenia vlády nového kráľa Karola na uhorskom kráľovskom tróne.

Za vernosť a odvahu kráľ Karol Róbert odmenil majetkami na Zemplíne Filipa a Jána Drugetovcov. A medzi tie majetky patrilo aj panstvo Humenné a okolité dediny a usadlosti, vrátane územia, na ktorom sa rozprestiera dnešný Vyšný Hrušov.[5]

Znaky obce[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 boli vytvorené nové podoby pečatí a erbu obce. Motívom na ich zostavenie bola pečať, ktorú obec používala v 19. storočí a vyjadrovala prevažné zameranie hospodárstva obce na poľnohospodársku výrobu. Heraldický opis erbu obce: V červenom, neskorogotickom, štíte biela krava so žltými kopytami, rohmi a chvostom, dojčiaca biele teľa so žltými kopytami a chvostom na zelenej pažiti.

Pohľad na centrum obce

Vývoj názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kerthuilyes (1543)
  • Russo, Ruso, Hruso (1548 - 1549)
  • Wisny Hrussow, Felsőkörtvélyes (1773)
  • Felschő-Körtwélyesch (1786)
  • Felső-Körtvélyes, Wyssní Hrussow (1808)
  • Felsőkörtvélyes (1863)
  • Hrušov, Vyšný Hrušov (1920)
  • Vyšný Hrušov (od 1927)

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Presnejšie záznamy počtu obyvateľov sa začali viesť až začiatkom 18. storočia. V roku 1715 obec obývalo 14 domácností, pričom ďalších 11 bolo opustených.[6] V Súpise Židov z roku 1942 je uvedené, že v obci bývali 4 Židia. Už od začiatku sledovania štatistiky počtu obyvateľov býva vo Vyšnom Hrušove priemerne 500 obyvateľov. Od roku 1960 je trend vývoja obyvateľstva klesajúci.

Tabuľka 1:[7] Vývoj počtu obyvateľov a domácností obce Vyšný Hrušov od roku 1715
Rok 1715 1787 1828 1870 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 1980 1991 1999
Obyvateľov - 502 504 509 443 488 488 489 556 528 508 508 554 683a 514 462 470
Domácností 14 65 70 - - - - - - - 105 - - - - - 127
a počet obyvateľov v roku 1970 je uvedený aj vrátane obyvateľov obce Maškovce

Prvá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Zápis z pamätnej knihy obce[8]: Dňa 26. júla 1914 bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Dňa 2. 8. 1914 museli všetci majitelia koní predviesť svoje kone k odvodu a tie najlepšie boli im zrekvirované. informuje o vojenskom odvode mužov a zabavovaní koní počas prvej svetovej vojny.

Vojenský cintorín

Medzi Vyšným Hrušovom a Adidovcami, sa nachádza vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne, kde sú pochovaní vojaci Rakúsko−Uhorskej armády. Títo vojaci padli v roku 1914 pri bojoch proti Ruskej armáde. V tom čase bola armáda Ruského impéria (cárskeho Ruska) v obci počas siedmich dní. V tých dňoch ruskí vojaci ustupovali až za Karpaty pred útokom Rakúsko−Uhorskej armády. Pri ústupe sa nezranil žiaden obyvateľ obce.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Partizánsky spôsob boja počas druhej svetovej vojny sa dotkol aj obyvateľov obce Vyšný Hrušov. Počas roku 1944 cez obec prechádzali partizánske jednotky, ktoré smerovali na pomoc Slovenského národného povstania. K vojnovým stretom došlo medzi nimi a nemeckým táborom, ktorý bol v tom čase dočasne v susednej obci Udavské. Partizáni obec využívali najmä ako zdroj potravín.

Zo súpisu židov z roku 1942 sa dozvedáme, že v obci boli 4 židia. Išlo o rodinu žida Eckera s manželkou a dvoma synmi, ktorí sa po skončení vojny už nevrátili a pravdepodobne zahynuli v koncentračnom tábore.

Obec Vyšný Hrušov bola 14. a 17. októbra 1944 bombardovaná sovietskymi leteckými silami. Pri tomto bombardovaní zhorelo niekoľko stodôl. Nemecké vojská obyvateľov vyhnali z dediny smerom na Vranov nad Topľou a zabavili zásoby, ktoré si obyvatelia nemohli zobrať so sebou. Dátum oslobodenia obce sovietskymi vojskami je uvedený aj na pamätnej tabuli, umiestnenej na budove kultúrneho domu, s takýmto textom: Obec Vyšný Hrušov oslobodená sovietskou armádou dňa 25. novembra 1944. Tabuľa osadená pri príležitosti 25. výročia oslobodenia ČSR.

Starostovia obce[upraviť | upraviť zdroj]

Starosta obce (v časoch Rakúsko-Uhorska dedinský richtár), v dedine ľudovo nazývaný bírov (z maďarčiny: bíró - rozhodca, sudca), do roku 1961, kedy sa začalo s výstavbou kultúrneho domu v obci, bežne úradoval zo svojho domu. Najstarším známym richtárom obce bol Juraj Havricsak (Havrilčák), ktorý sa v roku 1772 podieľal na súpise poddanských usadlostí, majetku a povinností poddaných, podľa nariadenia cisárovnej Márie Terézie.

Tabuľka 2: Prehľad známych richtárov, starostov, a predsedov MNV obce Vyšný Hrušovb
Do roku 1900 V medzivojnovom období Predsedovia MNV Po roku 1991
Juraj Havricsak (1772)
Ján Čurila (1869)
Ján Mindák (1920)
Gregor Panoc (1922)
Michal Barňák (1923)
Gregor Panoc (1929)
Michal Palotáš (1933)
Andrej Švárny
Jozef Huňora
Michal Andrejčík
Andrej Švárny (19471948)
Michal Olexa (19481950)
Michal Palatáš (19501952)
Ján Ondáč st. (19521954)
Michal Olexa (19541956)
Ján Ondáč st. (19561964)
Jozef Čurilla (19641969)
Jozef Hudák (19691971)
Ján Ondáč ml. (19711976)
Július Saloka (19761991)
Anna Kozlovská (1991-1998)
Stanislav Rajňák (1998-2010)
Milan Naster (2010-?)
b uvedený je rok, pre ktorý existuje záznam o vykonávaní úradu, v ktorom boli starostovia zvolení, prípadne obdobie výkonu funkcie, ak je známe

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad do centra obce

Spoločenské činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1981 v obci existovalo štátne kino, ktoré s istými prerušeniami premietalo filmy od roku 1952. Nízku návštevnosť, a neskôr zrušenie, štátneho kina Mier spôsobilo rozšírenie televíznych prístrojov na začiatku 80. rokov 20. storočia. V priestoroch bývalej ľudovej školy boli, po druhej svetovej vojne, prezentované divadelné hry nacvičované miestnymi obyvateľmi. Neskôr, v sále kultúrneho domu, vystúpili aj ochotníci z okolitých dedín. Divadelné hry, rovnako ako kino, zanikli rozšírením masmediálnych komunikačných prostriedkov. V 60. a 70. rokoch 20. storočia v obci pôsobili menšie hudobné skupiny.

Lokálne geografické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Istým typom kultúrneho dedičstva sú aj geografické názvy používané v obci. Pre označenie polohy sa v obci používajú aj takéto názvy: Pod Belasou, Medzi Belasami, Farský dol, Pod Jarkom, Pod Klinkovým, Malaňka, Pred močiarom, Povyše valala, Od Rušnikového, Pod Somčiskami, Štvrtky, Pod a Nad Topolinami, Topoliny, Virtele. Okolité lesy poznajú obyvatelia obce pod nasledujúcimi názvami: Dúbravky, Hrižňov, Kamenná, Ľachová, Sližov, Za verchom. Podobné názvy dostali aj mená studničiek s pitnou vodou: U Belasej, Pod cinterom, Pri Hrušovke, Pod Rigľami, Na Rovňanskym, V Rušnikovej debri, Pod Topolinami, Pod Verchom.

Náboženský život[upraviť | upraviť zdroj]

Kríž na hornom konci obce
Náboženský sprievod obcou

Náboženský život pretrváva aj v súčasnosti. Tradičné sú sprievody cez obec počas významných kresťanských sviatkov, usporadúvanie veselíc v kultúrnom dome, ako aj návštevy koledníkov a betlehemcov počas Vianočných sviatkov.

Vianočná koleda: Prvý vianočný deň sa vždy konala koleda, ktorej sa zúčastnili mládenci a dievčatá. Za koledu dostali opalačku ovsa, ktorý mládenci zbierali do vriec, vozili ho na saniach, a potom predali židovi Eckerovi. Nejakú sumu dali aj na kostolné potreby a za ostatné peniaze pojednali muziku. Táto zábava bola vždy na druhý vianočný deň, a mala názov: „Za koledu". Na tejto zábave každý mohol tancovať, koľko len chcel.[9]

Koleda, ktorú prezentovali najmä deti a mladí, sa rozšírila po roku 1967, kedy bolo potrebné získať financie na výstavbu nového kostola a fary v obci. Zapojili sa aj dospelí a koleda sa začala používať pre potreby fary a kostola každoročn. Tento zvyk sa zachoval a v obci pretrváva dodnes. Koledníci navštevujú každý dom v obci, zaspievajú vianočnú koledu a poprajú obyvateľom božie požehnanie, zdravia a pokoj pre celú rodinu. Mládež a deti si túto tradíciu zachovávajú na prvý vianočný deň, keď pri jasličkách v kostole, prítomným, prednesú súbor básní a vianočných piesní.

Tabuľka 3: Prehľad Vianočných zvykov v obcic
Vianočné zvyky Poznámka
Umývanie v mlynskom potoku, približne o 17.00 na Štedrý deň, keď už bola pripravená večera. Zvyk zanikol.
Vianočný vinš otca rodiny: Vinšujem Vám ščeci zdravi, na to Pána Krista narodzeni, aby Vám dal Pán Boh živnosc, pilnosc a hojnejšich, pokojnejšich ročkov śe dočekac a s tym malým Ježiškom, co śe tej noci narodzi, aby sce še vo večnej sláve radovali, to Vám vinčujem zo šerca. Vinš sa v obci používa aj v súčasnosti.
V kúte za stolom boli cepy, pod stolom bola sekera a reťaz. Cepy, aby zrno dobre sypalo, sekera, aby bolo dosť dreva, a reťaz, aby kravy sa na pašienkach spolu držali.
Štedrá večera pozostávala z týchto chodov: Oblátky oštie s medom, syr s belišomd, za ním kapusta, hubová kozárová polievka, fazuľa, zemiaky bandurky (s rybou), bobaľky a nakoniec fučky s mliekom a makom. Po večeri sa jedli jablká a orechy. S istými modifikáciami pretrváva.
Poľovníci, pred usadnutím k štedrovečernému stolu, vystrelia z pušky salvu na oslavu narodenia Ježiška. Pretrváva aj v súčasnosti.
Betlehemci chodia po dedine, navštevujú domácnosti, kde spevom a recitovaním, v kostýmoch anjela a 4 pastierov: Fedora, Stacha Gubu a Baču pred malým betlehemom prednesú krátku divadelnú hru o narodení Ježiša Krista. Zvyk pretrváva aj v súčasnosti.
c Využité pramene: Čižmár, M: "Ľudia, udalosti a história Vyšného Hrušova", str. 143. Vianočné a Veľkonočné zvyky, Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003, informácie od starostu obce, z obecnej kroniky a rozprávanie obyvateľov obce.
d Beliš je druh koláča, poplánok.

K Veľkonočným zvykom patrí tradičné svätenie veľkonočných jedál a oblievanie dievčat na Veľkonočný pondelok.

Športové činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné futbalové stretnutia organizuje obec od tridsiatych rokov 20. storočia, keď sa ešte hralo s handrovou loptou. V roku 1952 obec začala s výstavbou futbalového ihriska, ktoré sa používa aj v súčasnosti. Činnosť futbalového oddielu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia takmer úplne ustala, čiastočne sa obnovila v rokoch sedemdesiatych. Futbalisti odohrávajú zápasy v III. triede futbalovej súťaže v rámci Humenského okresu.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Vyšný Hrušov udržiava kontakty aj s ostatnými obcami na Slovensku, ktoré v názve obsahujú Hrušov. Ide o obce Hrušov (okres Rožňava), Hrušov (okres Veľký Krtíš), Nižný Hrušov, Spišský Hrušov a Vyšný Hrušov. Zástupcovia obcí sa stretli aj pri príležitosti organizovania Hontianskej parády obcou Hrušov v okrese Veľký Krtíš.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom[upraviť | upraviť zdroj]

Budova kultúrneho domu v súčasnosti slúži potrebám poštového úradu, obecného úradu, rovnako, ako aj miestna knižnica. Kultúrny dom bol postavený v roku 1961 na mieste, kde predtým stála Rímskokatolícka ľudová škola. V jeho sále sa konajú zhromaždenia, využíva sa na organizovanie zábav, svatieb, divadelných predstavení alebo plesov.

Základná škola[upraviť | upraviť zdroj]

Horná časť obce - pohľad smerom k škole

S vznikom farnosti vo Vyšnom Hrušove vnikla, okolo roku 1800, aj cirkevná základná škola. V čase zriadenia bol v priestoroch školy aj byt pre cirkevného učiteľa. Jej drevenú budovu v roku 1845 nahradila murovaná stavba. Vyučovanie prvýkrát prerušilo obdobie prvej svetovej vojny. Do roku 1932 mala škola jedného učiteľa ako aj jednu triedu pre všetky ročníky. Školu podporovali miestni poľnohospodári, a v zimných mesiacoch žiaci prinášali okrem pomôcok aj dva kusy dreva na vykurovanie. Počnúc školským rokom 1932/33 sa škola transformovala na dvojtriednu, pričom pribudol ďalší učiteľ. Vyučovanie pokračovalo aj počas druhej svetovej vojny, aj keď sa na vyučovanie využívali aj iné budovy ako budova Rímskokatolíckej ľudovej školy.

Po ukončení druhej svetovej vojny bola do zákona zaradená povinná školská dochádzka do 15. roku. Rímskokatolícka ľudová škola sa transformovala na národnú školu, v ktorých sa vyučovali ročníky prvého stupňa, do piatej triedy a strednú školu pre ročníky šesť až deväť, ktorá bola vo Vyšnom Hrušove zriadená v roku 1949. Neskôr, v roku 1955, sa začalo so stavbou novej budovy školy, ktorá sa používa, ako budova základnej školy aj v súčasnosti. Okrem vyučovania, viacerí učitelia na základnej škole, viedli divadelné krúžky a organizovali divadelné hry pre občanov Vyšného Hrušova, ale aj ako spôsob prezentovania obce.

Kostol sv. Petra a Pavla[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Vyšný Hrušov bola do roku 1788 súčasťou farnosti obce Udavské. V tom čase mala obec iba drevenú zvonicu uprostred cintorína a do výstavby kostola v obci sa farský kostol nachádzal v Udavskom. Prvý farský kostol v obci, zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, bol jednoloďový, postavený v barokovo-klasicistickom štýle vďaka úsiliu obyvateľov obce v roku 1757. Na jeho zvonici bol umiestnený pôvodný zvon zo starej drevenej zvonice z roku 1749. Neskôr bol do tejto zvonice, mimo kostola, inštalovaný aj druhý zvon. Po dokončení všetkých stavebných úprav na kostole a dostavaní murovanej veže v roku 1778 boli zvony umiestnené v kostolnej veži. Tento kostol sa v súčasnosti už v obci nenachádza. V roku 1978 bol zbúraný. Na mieste, kde pôvodný kostol stál, bol najskôr postavený malý park. Dnes na tomto mieste od roku 2002 stojí Dom nádeje.

Dom Nádeje

Pretože v 20. storočí bol už pôvodný kostol pre potreby obyvateľov nevyhovujúci, v obci sa uskutočnili viaceré pokusy o stavbu novéhho kostola. Prvý pokus o výstavbu v roku 1939 stroskotal z dôvodu vzniku druhej svetovej vojny. Ďalší pokus z roku 1947 bol neúspešný najmä z finančného hľadiska a taktiež bol ovplyvnený nástupu komunizmu (Február 1948). Realizovanie výstavby sa uskutočnilo na tretí pokus v roku 1967. Kostol sa staval podľa pôdorysu kostola, ktorý bol v tých časoch dokončený v obci Kazimír. Pôvodný projekt bol modernizovaný architektom Vojtechom Wawrekom. Základný kameň bol posvätený 30. júna 1968. Na vrchole kostolnej veže je 6,5 metrov vysoký a 3 metre široký železný kríž, obložený lešteným hliníkom. Spolu s týmto krížom má kostol výšku 28 metrov. Interiér kostola je zariadený architektom Ottom Záborským. Po dokončení všetkých prác bol kostol požehnaný v nedeľu, 24. júna 1973. V nedeľu, 3. novembra 2002 ho konsekroval Monsignor Alojz Tkáč. V súčasnosti sa vo veži kostola stále využíva zvon z roku 1761 (na tomto zvone sa nachádza nápis: Jesus Nazaretus Rex Iudeorum - 1761) pretože zvon z roku 1749 sa zničil v časoch prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa využívajú 4 zvony. Okrem menovaného ešte zvon z roku 1921 (s nápisom: Sleto od Richarda Herolda v Chomutově. Svätí Peter a Pavol oroduj za nás - 1921) a dva zvony z roku 1938 (zasvätenými Panne Márii: Öntötte Egri Ferenc Kisgejösön – 1938. Zdravas Mária oroduj za nás. Veriaci vo Vyšnom Hrušove a svätému Michalovi archanjelovi: Öntötte Egri Ferenc Kisgejösön – 1938. Svätý Michal oroduj za nás. Veriaci vo Vyšnom Hrušove 1938).

Ďalšia stavebná činnosť v obci[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vstupom do obce je postavený kríž, ako spomienka na mor, ktorý sa v obci vyskytol v roku 1773, a spôsobil úmrtie 47 obyvateľov obce. V máji roku 1957 bola obec Vyšný Hrušoov pripojená na elektrickú sieť, ktorú od marca 1959 využíva aj miestny rozhlas a tak zanikla funkcia obecného bubeníka. V centre obce bol pre rekreačné účely obyvateľov, roku 1967, vybudovaný park. V roku 1997 bola v obci dokončená plynofikácia, ktorá sa budovala od roku 1994 (zaradenie do projektu plynofikácie obcí).

Obecný vodný mlyn patril grófovi Andrássymu do roku 1890. Neskôr, po grófovej smrti bol vo vlastníctve mlynárskej rodiny Vitkovičovcov do roku 1935, kedy bol znárodnený. Po znárodnení pracoval ešte do roku 1952. Voda sa privádzala približne dvojkilometrovým kanálom cez stred obce, a bola vedená z Udavy prehradenej až v Adidovskom chotári. V súčasnosti tento kanál nie je naplnený vodou, aj keď budova mlyna ešte stojí.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Zvažujúca sa cesta do obce Vyšný Hrušov v roku 2007

Obcou pravidelne, približne v dvojhodinových intervaloch, prechádzajú autobusy Slovenskej autobusovej dopravy v Humennom, ktoré sú využívané najmä žiakmi základných a stredných škôl a obyvateľmi pracujúcimi v okresnom meste Humenné. Problémy s miestnymi komunikáciami sa najvýraznejšie prejavili v roku 2007, v ktorom došlo k zosuvu časti vozovky medzi Vyšným Hrušovom a Udavským.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Milan Naster je v zozname. Dostupné online.
  4. Uličný, F: "Dejiny osídlenia Zemplínskej župy", str. 618. Zemplínska spoločnosť, Michalovce, 2001
  5. Čižmár, M: "Ľudia, udalosti a história Vyšného Hrušova", str. 19. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003
  6. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III, s. 323, Vydavateľstvo VEDA, Bratislava, 1977
  7. Spracované podľa Pamätnej knihy obce Vyšný Hrušov, str. 29
  8. Pamätná kniha obce Vyšný Hrušov, str. 19
  9. Čižmár, M: "Ľudia, udalosti a história Vyšného Hrušova", str. 149. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2003

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]