Ohradzany

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′52″S 21°50′24″V / 48.9977°S 21.8400°V / 48.9977; 21.8400
Ohradzany
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Nadmorská výška 170 m n. m.
Súradnice 48°59′52″S 21°50′24″V / 48.9977°S 21.8400°V / 48.9977; 21.8400
Rozloha 11,99 km² (1 199 ha) [1]
Obyvateľstvo 641 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 53,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317
Starosta Andrea Kličová[3] (nezávislá)
PSČ 067 22
ŠÚJ 520560
EČV HE
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Ohradzany 164
E-mailová adresa obecohradzany@pobox.sk
Telefón 057/7880259
Fax 057/7880239
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Ohradzany je obec na východnom Slovensku v okrese Humenné. Obec sa nachádza v južnej časti Nízkych Beskýd v doline vyhĺbenej riekou Ondavica (hovorovo : Ondavka)

HISTÓRIA

Objavené mohylníky ľudu kultúry východoslovenských mohýl dokázateľne potvrdzujú, že okolie obce bolo osídlené už koncom doby kamennej. Približne v období rokov 2900 - 1900 pred našim letopočtom. Intenzita osídlenia bola v jednotlivých obdobiach rôzna. Na základe samotných historických názvov obce Ohradzany (starosloviensky greda, maďarsky gerenda, Geregonye, Geregynne) možno usudzovať, že obec existovala už v desiatom storočí. V okrese Humenné patria Ohradzany k najstarším obývaným usadlostiam.

     Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listinách z 2.januára roku 1317, v ktorých kráľ Karol pozbavuje Petra Pethena vlastníctva niekoľkých obcí. Medzi inými aj Ohradzian. Karolovo rozhodnutie obsahujú aj ďalšie objavené písomnosti z roku 1317 a 1323. V tom čase, až do konca 16.storočia patrila obec humenskému panstvu. Neskôr sa jej vlastníkmi stali Csákyovci a v 19.storočí tu svoj majetkový podiel uplatňovali Mariássovci a Andrássyovci.

     V roku 1557 sa v obci nachádzalo osem a pol port (brán). Začiatkom osemnásteho storočia, v roku 1715 sa obec rozrástla  o dva mlyny. Z päťdesiatichdvoch domácností bolo dvadsať opustených. Až do roku 1787 sa v Ohradzanoch konali pravidelné sobotňajšie trhy. Na výročné trhy, vždy 5.novembra a 2. februára sa sem schádzali ľudia z celého okolia.

     V roku 1828 mala už obec sedemdesiatšesť domov. O päťdesiatšesť rokov neskôr (roku 1886) bola v obci postavená prvá škola. Počas dlhej histórie usadlosti sa jej obyvatelia živili predovšetkým poľnohospodárstvom. Doplnkovým zamestnaním bola práca v lesoch. 

     Začiatkom dvadsiateho storočia veľmi nepriaznivo zasiahlo do života obce vypuknutie prvej svetovej vojny. Väčšina mužov v produktívnom veku narukovala, mnohí z nich sa už k rodinám nevrátili. Ani po vzniku 1. Československej republiky sa životná úroveň v obci výrazne nezmenila. Vypuknutie druhej svetovej vojny ju iba zhoršilo. Pod vojnové skazy sa 16. apríla v roku 1940 podpísal aj obrovský požiar, ktorý zachvátil dve tretiny Ohradzian. K obnove mohli občania prikročiť až po oslobodení 27.11.1944.

    Murované obytné domy sa začali v Ohradzanoch stavať až po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období dochádza aj k budovaniu základnej občianskej vybavenosti v obci. Medzi prvými bola v roku 1949 dokončená budova obecného úradu. V rokoch 1954 - 1962 sa v obci dokončilo aj zdravotné stredisko. V roku 1957 sa začalo vyučovať v novej základnej škole, ku ktorej bola v roku 1986 pristavaná moderná telocvičňa. V roku 1973 bolo v Ohradzanoch dokončené verejné osvetlenie a o dva roky neskôr aj obecná požiarna zbrojnica. koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov dochádza v obci k zvýšenému záujmu o spoločenské dianie a pozdvihnutie životnej úrovne. Za pomoci spoločenských organizácií pôsobiacich na území obce sa podarilo oplotiť miestny cintorín, dokončiť úpravu chodníkov a zrealizovať niekoľko náročnejších akcií. Záujem občanov o verejné dianie v obci vidieť v súčasnosti aj na rozvoji športovej oblasti a uchovávaní dlhoročnej tradície futbalového mužstva už od roku 1957. V obci dlhé roky  pracujú dobrovoľní požiarníci a od roku 1952 aj poľovníci.    

ZNÁME OSOBNOSTI

Mons. Alojz Tkáč

Narodil sa 2.marca 1934 v Ohradzanoch rodičom Pavlovi a Anne. Do Ľudovej školy chodil tu vo svojom rodisku v rokoch 1940 až 1945. Potom študoval na Gymnáziu v Humennom. Po maturite bol prijatý na štúdium na Filozofickú fakultu Komenského univerzity v Bratislave (1953-1956). V rokoch 1956 až 61 študoval na Teologickej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený dňa 25.júna 1961 a primičná sv. omša bola slúžená 2.júla 1961 v Ohradzanoch. Po vysviacke rok pôsobil ako kaplán v Zborove. V roku 1962 nastúpil na základnú vojenskú službu. Po jej skončení v roku 1963 začal pôsobiť ako aktuár a notár cirkevného súdu na Biskupskom úrade v Košiciach. V roku 1975 mu odobrali štátny súhlas pre výkon verejnej duchovnej činnosti. Až do roku 1983 bol mimo pastorácie - "vo výrobe". Bol zamestnaný ako robotník v Štátnych lesoch Košice a ako vodič električky v Dopravnom podniku mesta Košice. Po znovu udelení štátneho súhlasu bol vymenovaný za administrátora vo farnosti Červenica, kde pôsobil do roku 1990. Dňa 14. februára 1990 bol vymenovaný za biskupa Košickej diecézy a dňa 17.marca 1990 bol konsekrovaný za biskupa kardinálom Jozefom Tomkom. Dňa 31. marca 1995 bol menovaný za arcibiskupa Košickej arcidiecézy. 

DOMINANTA

Kostol Nanebovzatia Panny Márie - S pohnutou históriou farnosti v Ohradzanoch je úzko spätá aj história tunajšieho kostola. Prvý kostol postavili v Ohradzanoch už pred rokom 1549. Na nevhodnom geologickom podklade začali v roku 1719 stavať druhý kostol, tretí v poradí v barokovo-klasicistickom slohu bol dobudovaný v roku 1774. Na jeho mieste stojí súčasný kostol, postavený v rokoch 1937-1939. 

DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE OBCE OHRADZANY

Počet obyvateľov:               640 (328 žien, 312 mužov)

Z toho:   nad 60 r.                 78 žien,   52 mužov

od 18 r. - 60 r.                     199 žien, 198 mužov

od 15 r. - 18 r.                         7 žien,    10 mužov

deti do 15 r.                          44 dievčat, 52 chlapcov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.