Ruská Poruba
| Ruská Poruba | ||
| obec | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Humenné | |
| Vodný tok | Sitnička | |
| Nadmorská výška | 242 m n. m. | |
| Súradnice | 49°08′34″S 21°47′23″V / 49,142791°S 21,789691°V | |
| Rozloha | 12,03 km² (1 203 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 199 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 16,54 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1454 | |
| Starosta | Veronika Papišová[3] (HLAS-SD) | |
| PSČ | 094 08 | |
| ŠÚJ | 529095 | |
| EČV (do r. 2022) | HE | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Ruská Poruba | |
| Telefón | 057/488 73 41 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Webová stránka: ruskaporuba.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Ruská Poruba je obec na Východnom Slovensku v okrese Humenné. Potočná radová dedina.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Ruská Poruba sa nachádza v strednej časti Ondavskej Vrchoviny, v doline rieky Sitničky, západného prítoku rieky Oľky. Obec leží v nadmorskej výške 242 m n. m.. Najvyšším miestom katastra je vrch Lipovica s nadmorskou výškou 555 m n. m.. [4] Ruská Poruba na severe susedí s obcou Závada, na juhozápade s obcou Prituľany, na juhu s obcou Vyšná Sitnica.
Mesto Humenné je od obce vzdialené 30,1 km, mesto Vranov nad Topľou zase 40,6 km.
Obcou prechádza cesta III/3820.[5]
Príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové vrstvy, svahové hliny a náplavy Sitničky. V lesnom poraste prevláda buk a breza, menej dub. Ide o doposiaľ jediné známe nálezisko komára Aedes pulchritarsis na Slovensku.[6]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o Ruskej Porube pochádza z roku 1454 v listine o dedení Stropkovského panstva. Nevyskytuje sa však na listinách z roku 1430 o vtedajších dedinách panstva. Z týchto skutočností vyplýva, že miestne sídlisko vzniklo medzi rokmi 1430 a 1454. Obec založili na zákupnom práve magnáti z Perína.
Do roku 1767 patrila obec pod panstvo Stropkov, neskôr aj niekoľkým šľachtickým rodom.
Slovenský názov obce je charakteristický pre dediny, založené šoltýsom a poddanými podľa zákupného práva. Možno predpokladať, že sídlisko založili podľa nemeckého práva, je však pravdepodobnejšie, že pôvodcami bolo valašské obyvateľstvo. V 16. storočí tu dokázateľne platilo valašské právo a nehospodárilo roľnícke obyvateľstvo.
V písomnostiach z 15.– 17. storočia sa dedina vyskytuje zväčša pod slovenským názvom Poruba, zriedkavejšie Porubka. Svedčí to o tom, že v čase vzniku dediny žilo v blízkom okolí slovenské obyvateľstvo, ktoré jej dalo priliehavý názov.
Poruba bola v 15.– 17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou Stropkovského panstva. V urbári Stropkovského panstva z roku 1557 je Poruba zapísaná medzi rusínskymi dedinami. Vtedy v nej hospodárila domácnosť šoltýsa, štyri valašské domácnosti a štyri želiarske. Podľa mien to boli Slováci aj Rusíni. Aj údaje v urbári z roku 1567 dosvedčujú, že v Porube bývali Slováci aj Rusíni.
Porubské valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od dvoch port, v roku 1582 od 3,5 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných dvanásť poddanských domov a nepochybne aj dom šoltýsa.
Na prelome 16.– 17. storočia bola Poruba stredne veľkou dedinou s valašskými obyvateľmi slovenského a rusínskeho pôvodu. V etnickej skladbe obyvateľstva bola jedinečnou dedinou na Stropkovskom panstve.
V 17. storočí tamojšie valašské domácnosti chudobneli.
V roku 1610 zdanili valachov od 0,75 porty, v roku 1635 od 0,25 porty. V rokoch 1715 a 1720 v dedine bývalo dvanásť poddanských domácností. K dedine patril aj mlyn.
Obec sa neskôr vyskytuje pod názvom Ruská Poruba (1927); po maďarsky Oroszporuba, Oroszvágás.
Najväčší rozmach zaznamenala Ruská Poruba v 70.-80. rokoch 20. storočia. V tom čase bol potok Sitnička regulovaný a bola vybudovaná technická, športová a občianska infraštruktúra obce. Pošta, kultúrny dom, obecný rozhlas a futbalové ihrisko pochádzajú z tohoto obdobia.
Vojnová história[upraviť | upraviť zdroj]
V okolí Ruskej Poruby sa počas Prvej svetovej vojny odohrávali boje na horskom masíve Korunková. Na takzvanom severnom fronte sa snažila Rakúsko-Uhorská armáda zabrániť postupu ruského vojska cez Karpaty. Boje tu prebiehali od februára do mája 1915.[7] V tamojších lesoch dodnes vidno stopy zákopov.
Počas druhej svetovej vojny v druhej polovici roka 1944 až do 18. novembra patrila obec do veľkej oblasti pod kontrolou partizánov. V jej okolí operovali partizánske zväzky Čapajev a Šukajev a niekoľko ďalších menších skupín, Po nemeckom útoku na túto oblasť bola obec vypálená.[8] Partizáni z partizánskych zväzkov Čapajev a Šukajev sú pochovaní na miestnom cintoríne. Vo farskej kronike Ruskej Poruby je zaznamenané, že v miestnom kostole mal sobáš Ľudovít Kukorelli.
Zoznam starostov a správcov obce[upraviť | upraviť zdroj]
| Štefan Lukacko | obdobie 2. svetovej vojny |
| Michal Tkačin | 50. - 60. roky |
| Ján Goga | |
| Demeter Ščerba | |
| Anna Sejková | |
| Miroslav Lukacko | 1998 - 2010 |
| Demeter Ferko | 2011 - 2019 |
| Jaroslav Moroz | 2019 - ? |
Kultúrne dedičstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1777. Ide o barokový kostol, poľsko-ukrajinského typu. Po druhej svetovej vojne bol opravený, 1977 reštaurovaný. V roku 2007 bola zreštaurovaná fasáda, následne na to aj ikonostas a fresky.
Murovaná baroková stavba je riešená na spôsob drevených východoslovenských sakrálnych stavieb tereziánskeho typu. Skladá sa z oblého presbytéria, z lode a predstavanej veže. Vnútorné priestory sú kryté pruskými klenbami. Fasáda členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. Trojitosť priestorov navonok zdôrazňuje trojica veží. Vstup s dreveným ostením má v supraporte vyrytý ornament s letopočtom. Vnútorné zariadenie pochádza z 20. storočia. [9]
Zvonicu pri kostole predstavuje ľudová drevená stavba so štvorcovým pôdorysom, vykrojeným šalovaním a stanovou strechou.
Pred vstupom do obce sa nachádza kaplnka Zoslania Svätého Ducha postavená v roku 2007.
Festival Rusínskej kultúry v Ruskej Porube[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1979 sa v obci konal prvý ročník Obvodových slávností piesní a tancov v Ruskej Porube. O zrealizovanie tejto udalosti sa postarali vtedajší predseda miestneho národného výboru v Ruskej Porube Demeter Ščerba (1922-1990) a PeaDr. Jozef Švarbalík, riaditeľ Okresného osvetového strediska vo Vranove nad Topľou. Šlo o jedinečné podujatie svojho druhu, určené pre rusínske a ukrajinské obyvateľstvo v okrese Vranov nad Topľou, do ktorého sa vtedy radila aj obec Ruská Poruba.
Ako spoluorganizátori slávností sa angažovali okrem obce Ruská Poruba aj Zväz Rusínov a Ukrajincov v Prešove (ZRUS) , Okresný výbor ZRUS Humenné, Okresné osvetové stredisko vo Vranove nad Topľou, spotrebné družstvo Jednota Vranov, Jednotné roľnícke družstvo Závada, Únia žien a Slovenská rozhlas Prešov.
Prvý ročník festivalu sa uskutočnil na futbalovom ihrisku v časti Barnovo, kde bola postavená provizórna tribúna. Nasledujúce roky sa za týmto účelom využíval areál materskej školy. Vlastný prírodný amfiteáter si obec vybudovala na svahovitom teréne svojpomocne v rokoch 1982-1983. Amfiteáter sa za účelom folklórnych slávností využíva dodnes.
Na slávnostiach organizovaných tradične v posledný májový víkend sa každoročne zúčastňovali významní sólisti či duetá, folklórne skupiny a súbory zo Slovenska aj zo zahraničia, ľudoví rozprávači aj miestna základná škola. Za týmto účelom vznikla v roku 1979 v Ruskej Porube folklórna skupina Porubľanka.[10]
Základná škola Ruská Poruba[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá škola na území obce bola zriadená v roku 1877. Až do roku 1914 pôsobil na tejto škole Vasiľ Kolenka. Šlo o jednotriednu základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským. V roku 1918 sa zmenil vyučovací jazyk a škola bola úradne vedená ako Ľudová škola s vyučovacím jazykom ruským. V roku 1933 mala škola dve triedy. Vyučovanie prebiehalo aj počas vojnových rokov.
Podľa národnostného zloženia bola už v 50. rokoch založená Národná škola s vyučovacím jazykom ukrajinským. Vtedajšie priestory (budova COOP Jednota, dnes FRESH potraviny) sa ukázali ako nedostačujúce, keď v povojnových rokoch náramne stúpla demografická krivka v obci. Výučba prebiehala aj v súkromných domoch Jána Lukacka a Michala Blaška.
V roku 1964 sa začalo s výstavbou novej budovy školy, ktorú realizoval Chemkostav Humenné spolu s občanmi obce. Súčasťou projektu bola aj výstavba telocvične, športového areálu a školskej bytovky. Nová budova bola uvedená do prevádzky 1. septembra 1965, telocvičňa vybudovaná nebola. Športový areál vo forme ihriska bol vybudovaný až po dvadsiatich rokoch.
Pre nedostatok žiakov zanikli v roku 1975/76 základné školy v susedných obciach Prituľany a Závada. ZŠ Ruská Poruba sa tak stala spádovou školou pre tento región.
Základná škola v Ruskej Porube ukončila svoju činnosť v roku 2011 z dôvodu nedostatočného počtu žiakov.
Farnosť Ruská Poruba[upraviť | upraviť zdroj]
Pod farnosť Ruská Poruba spadajú filiálky Prituľany (Chrám sv. Kozmu a Damiána), Rohožník (Chrám Nanebovstúpenia Pána) a Závada (Chrám sv. archanjela Michala).
Zoznam farárov a správcov farnosti:
| 1726 | - | 1726 | Teodor Pravič |
| 1738 | - | 1758 | Ján Gulovič |
| 1758 | - | 1788 | Damián Pankovič |
| 1788 | - | 1806 | Ján Pankovič |
| 1804 | - | 1835 | Michal Pankovič |
| 1835 | - | 1869 | Andrej Pankovič |
| 1869 | - | 1913 | Anton Pankovič |
| 1914 | - | 1926 | Eduard Vladimír |
| 1926 | - | 1939 | Mikuláš Krejer |
| 1939 | - | 1945 | Imrich Jesenský |
| 1946 | - | 1948 | Michal Malý |
| 1948 | - | 1950 | Andrej Židišin |
| 1968 | - | 1974 | Andrej Židišin |
| 1974 | - | 1986 | Vasiľ Ďulaj |
| 1986 | - | 1990 | Ján Liber |
| 1990 | - | 2000 | Ján Hrustič |
| 2000 | - | 2009 | Vladimír Lapihuska |
| 2009 | - | 2020 | Peter Malcovský |
| 2020 | - | ? | Pavol Dancák ml. |
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[13][14]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Ruská Poruba - Príroda - Okres Humenné - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská správa ciest | Slovenská správa ciest - ssc.sk [online]. www.ssc.sk, [cit. 2020-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Ruská Poruba - Príroda - Okres Humenné - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-07-27]. Dostupné online.
- ↑ ČAPLOVIČ, DROBŇÁK, SZABÓ, TURIK, Miloslav, Martin, Viktor, Radoslav. Karpatský front 1914/1915. Bratislava : Vojenský historický ústav Bratislava a Klub vojenskej histórie Beskydy, 2016. ISBN 978-80-89523-43-6. S. 57-65.
- ↑ PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. 1. vyd. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. ISBN 9788089514267. S. 192.
- ↑ Ruská Poruba - Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky - www.pamiatkynaslovensku.sk - (ruska-poruba-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky) [online]. www.pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2020-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Motus in verbo - vedecký časopis [online]. www.motus.umb.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. Archivované 2021-10-27 z originálu.
- ↑ ALIO.SK - TOMAS NEDBAL. www.grkatpo.sk - Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov - Schematizmus [online]. www.grkatpo.sk, [cit. 2020-07-27]. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |