Vrabec poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrabec poľný
Vrabec poľný
Dospelý jedinec (Japonsko)
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň Štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis) Vtáky (Aves)
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky (Ornithurae)
Nadrad (superordo) Letce (Neognathae)
Rad (ordo) Vrabcotvaré (Passeriformes)
Čeľaď (familia) Vrabcovité (Passeridae)
Rod (genus) Vrabec (Passer)
Druh (species) Vrabec poľný (Passer montanus)
Vedecký názov
Passer montanus
Linnaeus, 1758[1]
Synonymá:
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
Rozšírenie vrabca poľného
Rozšírenie vrabca poľného v Eurázii:

██ hniezdny areál

██ areál celoročného výskytu

██ areál prezimovania

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrabec poľný (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy.

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[2][3][4] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[5] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[6]

Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[7] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[8] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[9] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[10]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, a semenami.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[11]

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiadúceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku nie sú chránené, ale v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Passer montanus montanus
  • P. m. transcaucasicus
  • P. m. dilutus
  • P. m. tibetanus
  • P. m. saturatus
  • P. m. malaccensis
  • P. m. hepaticus
  • P. m. dybowskii
  • P. m. kansuensis
  • P. m. obscuratus

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Linnaeus 1758, s. 183
  2. Gosler 1994, s. 182
  3. Sauer 2003, s. 258
  4. Macgillivray 1837, s. 352
  5. Opis prevažne podľa: Gosler 1994, s. 182
  6. Macgillivray 1837, s. 352
  7. Gosler 1994, s. 182
  8. Sauer 2003, s. 258
  9. Sauer 2003, s. 258
  10. Gosler 1994, s. 182
  11. Sauer 2003, s. 258

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]