Vrabec poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrabec poľný
Dospelý jedinec Passer montanus saturatus (Japonsko)
Dospelý jedinec Passer montanus saturatus (Japonsko)
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce (Neognathae)
Rad (ordo) Vrabcotvaré (Passeriformes)
Čeľaď (familia) Vrabcovité (Passeridae)
Rod (genus) Vrabec (Passer)
Druh (species) Vrabec poľný
(Passer montanus)
Vedecký názov
Passer montanus
Linnaeus, 1758
Synonymá:
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
Rozšírenie vrabca poľného
Rozšírenie vrabca poľného v Eurázii:

██ hniezdny areál

██ areál celoročného výskytu

██ areál prezimovania

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Passer montanus

Vrabec poľný (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy.

Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm. Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho dokážeme spoľahlivo rozoznať podľa hnedej hlavy a bielej tváre s čiernou škvrnou na lícach.

Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.

V rámci oblasti vrabce poľné hniezdia v porastoch medzi poľami, krovinách a lesíkoch alebo v záhradách na okrajoch dedín.

Vrabce poľné sú stále vtáky.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Kolónia vrabcov poľných pri kŕmidle

Vrabce poľné, ako aj iné vrabce, sú veľmi spoločenské vtáky. Na jeseň vytvárajú početné kŕdle a niekedy hniezdia aj spoločne v kolóniách.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, a semenami.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo vrabca poľného
Vrabec poľný hniezdiaci v štrbine v múre

Vrabec poľný hniezdi jednotlivo alebo v kolóniách. Hniezda si stavia hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Hniezdo je voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vyplňujúca celú dutinu. Býva vystlané perím.

Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 až 6 vajec, z ktorých sa za 12 až 14 dní vyliahnu mláďatá.

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiadúceho hmyzu, čím pomáhajú záhradkárom a pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nespôsobujú človeku žiadne škody.

Vrabce u nás ešte nie sú chránené, ale v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

Zdroje a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jurij Dmitrijev: Vtáky, LN, 1987

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]