Odpad

Odpad je aj kanál na odvod vody z vodných motorov alebo pôdy, opak náhonu, pozri odpad (kanál).

Odpadový kontajner

Kopa odpadu

Rôzny zmiešaný odpad

Odpad je vec, ktorej sa chce jej majiteľ chce zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany životného prostredia. Často sa pod týmto pojmom rozumie komunálny odpad.

Definícia odpadu

Podľa definície UNEP je odpad látka alebo predmet, ktorý bol alebo má byť odstránený pre jeho nepotrebnosť, alebo musí byť odstránený podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov.

Slovenská legislatíva pod pojmom odpad rozumie hnuteľnú vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Príloha č. 1 k zákonu č. 223/2001 medzi odpady radí napr. výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie, výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti, výrobky po záručnej lehote, znehodnotené alebo znečistené materiály, zariadenia, odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery, nepoužiteľné súčiastky, odpad z priemyselných procesov a podobne.

Zákon o odpadoch

Prvý zákon o odpadoch ako súbor nariadení a vyhlášok, smerníc, pokynov a výkladov pre nakladanie s odpadmi bol vydaný v roku 1991 Ministerstvom životného prostredia SR pod číslom 238/1991 Zb. Tento, ako prvý svojho druhu na Slovensku, ustanovil práva a povinnosti orgánov štátnej správy a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s odpadmi.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, bol zákon o odpadoch plne harmonizovaný s európskou legislatívou. Po desiatich rokoch bol teda novelizovaný a evidovaný už ako nový európsky zákon o odpadoch pod číslom 223/2001 Z.z.

Produkcia odpadu

Na Slovensku ľudia vyprodukujú asi 2,5 milióna ton „smetia“ ročne. V Bratislave pripadá na jedného obyvateľa 240 – 270 kg odpadu ročne. Je preto veľmi dôležité, aby sa odpad dal ďalej využiť.

Vo svete sa ročne použije 15 až 20 miliárd papierových plienok, na ktorých výrobu sa použije 1 miliarda stromov.??? Podľa odhadu by množstvo odpadu v USA mohlo poskytnúť toľko energie ako 100 miliónov ton uhlia. Väčšina skončí bez úžitku v zemi. Približne polovicu svetového odpadu z domácností tvorí papier. Kuchynský odpad predstavuje štvrtinu, plasty menej ako jednu desatinu. Nespáliteľného odpadu je len pätina. Väčšina odpadu sa teda hodí na recyklovanie.

Kategorizácia odpadov

V rámci nového zákona o odpadoch č.223/2001 Z.z. sa odpady zaraďujú do skupín, podskupín a druhov, označených šesťmiestnym číslom. Prvé dvojčíslie označuje skupinu, druhé podskupinu s tretie dvojčíslie druh odpadu.

Tieto sa evidujú v katalógu odpadov, čiže je vytvorený jednotný systém podrobného členenia odpadov. Úlohou je definovať rozsah vplyvu na zdravie ľudí, vplyvu na životné prostredie, alebo len samotné zatriedenie odpadu, evidovanie množstva vznikajúceho v jednotlivých kategóriách a slúži na identifikáciu odpadu.

Odpady sa podľa nového zákona delia na dva druhy:

• nebezpečné (N)
• ostatné (O)

Spracovanie odpadu

Odpad možno na základe zloženia rozdeliť na:

• papier – škatule, knihy, časopisy, zošity,
• sklo – porcelán, poháre, fľaše
• bio odpad – čaj, zvyšky z ovocia, vaječné škrupiny
• priemyselný
• poľnohospodársky
• rádioaktívny
• ostatné – plechy, lieky, staré farby, batérie, pneumatiky, papier potiahnutý fóliou z alobalu, motorový olej.

Triedením odpadu zvlášť na papier, sklo, textil a podobne možno uľahčiť následné spracovanie. Odpad sa môže spracovať nasledovným spôsobom: uložiť na skládku tzv. regulovanú, alebo spáliť v spaľovni. Organizácia, ktorá likviduje odpad v Bratislave, sa volá OLO (odvoz a likvidácia odpadu) a spaľovňa odpadu sa nachádza pri Slovnafte.

Nakoľko sa ročne neúmerne zvyšuje množstvo odpadu a tento ničí prírodu, presakuje do spodných vôd, ničí ovzdušie a ohrozuje aj ľudské zdravie.

Väčšina z viac ako 350 spaľovní, ktoré spaľovaním odpadu vyrábajú elektrinu, je v Európe a v Japonsku. Spaľovaný odpad ohrieva vodu a vodná para poháňa elektrické generátory. Za desať rokov prevádzky sa ušetrí až milión ton uhlia. Odpad sa tak môže spaľovať vo fabrikách namiesto uhlia či palivového oleja. Ťažké časti odpadov, tj. prevažne kovy, sa oddeľujú a zostávajúci odpad sa lisuje do valcovitého tvaru a predáva sa ako palivo. Dokonca i odpad uskladnený v nádržiach v zemi sa môže použiť ako palivo. Tlením sa z odpadu uvoľňuje metán – plyn s rovnakým zložením ako zemný plyn, ktorý sa nachádza v zemskej kôre. Z každej tony odpadov sa dá pripraviť až 400 metrov kubických metánu. Tento plyn sa dá uskladniť na výrobu tepla a elektriny.

Recyklovanie odpadu nemá význam len z ekonomického hľadiska, odľahne aj životnému prostrediu.

Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v mnohých podobách. Môžu sa recyklovať len na produkt s nižšou kvalitou – plastová fľaša od malinovky sa môže len vyčistiť, rozomlieť na malé kúsky a použiť ako vypchávka do kresiel. Značné množstvo plastového odpadu napriek tomu ostane nevyužité, pretože jeho zostatková cena je zanedbateľná.

Recyklácia kovov je v porovnaní s plastmi ekonomicky oveľa výhodnejšia. Čím je kov drahší, ako napríklad zlato a striebro, tým viac sa ho oplatí recyklovať. To platí aj o hliníku, pretože pri jeho výrobe z bauxitu sa vynakladá obrovské množstvo energie.

Odpadový papier sa rozmieľa na kašu, čistí, bielením sa zbavuje tlačiarenskej farby a špiny a rovnakým technologickým spôsobom ako pri dreve a handrovine sa z neho vyrába nový papier. V Japonsku predstavuje recyklovaný papier asi polovicu produkcie.

Takisto sklo sa oplatí recyklovať, ale najlepšie je vracať sklenené fľaše a používať ich toľkokrát, koľkokrát je to len možné. Vo Veľkej Británii putuje fľaša od mlieka priemerne 30x od zákazníka do mliekarne a späť. Sklo by sa malo triediť podľa farby, pretože zo zmesi farebných skiel možno vyrobiť len zelené sklo.

Vysoko rádioaktívny odpad je niekoľko tisíc rokov smrteľné nebezpečný. Preto sa ho zbavujeme formou uskladnenia, zatavuje sa do skla a uchováva v kontajneroch. V každej krajine je to však iná forma uskladnenia. Azda najlepší spôsob uloženia tohto odpadu je ten, keď sa rádioaktívny odpad zataví do sklených valcov a skladuje sa hlboko v zemi. Vo Francúzsku sa táto metóda používa už od roku 1978. Niektorý z rádioaktívnych odpadov by mohol presiaknuť na povrch najskôr za milión rokov. Za taký dlhý čas sa však rozpadne na relatívne neškodné látky. Odpad by mal byť ukrytý pod toľkými vrstvami, že jeho únik v zohľadňovanom časovom období by bol celkom nemožný.

Na mori dochádza k ekologickým katastrofám. Úniky ropy z tankerov spôsobujú úhyn morských živočíchov, odumiera fauna a flóra, voda je pokrytá súvislou vrstvou ropy.

Vznikajú rôzne organizácie na podporu ochrany prírody a nášho zdravia, jednou z nich je napr. Greenpeace.