Palivo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Briketa

Palivo môže byť:

  • v užšom zmysle (t.j. bez jadrového paliva):
    • (prírodná alebo synteticky vyrobená) látka (horľavina s prípadnými ďalšími látkami), ktorej spaľovaním možno získať teplo (prípadne aj svetlo) za ekonomicky a ekologicky (resp. ekonomicky a hygienicky) prijateľných podmienok, a to spravidla na kúrenie (ohrev), technologické účely alebo na transformáciu na mechanickú a elektrickú energiu [1][2][3][4]; palivo sa skladá z horľaviny a (pri nekvapalných palivách) často okrem toho z popola, resp. inej nehorľavej zložky, a vody [3]
    • látka/horľavina (v užšom zmysle len rastlinného alebo nerastného pôvodu) určená na získanie tepla (prípadne následne pohonnej energie) spaľovaním [5][6]; látka na spaľovanie [7]
    • prírodná horľavina, ktorej hospodárne využitie je ekonomicky únosné[8]
    • horľavina rastlinného alebo nerastného pôvodu[9]
    • nepresne: horľavina na kúrenie, kurivo [10][11]
  • v širšom zmysle (t.j. vrátane jadrového paliva):
    • (prevažne organická) látka, ktorá uvoľňuje teplo chemickou reakciou (napr. oxidáciou, t.j. spaľovaním) alebo jadrovou reakciou (jadrovým štiepením alebo jadrovou syntézou)[11]
    • látka spaľovaná alebo inak spotrebúvaná s cieľom získať z nej teplo[12]
    • látka oxidovaná (t.j. spaľovaná) alebo inak premieňaná v peci alebo tepelnom stroji s cieľom získať z nej využiteľné teplo alebo využiteľnú energiu[13]
  • v najširšom zmysle: V biochémii sa výraz palivo niekedy - skôr metaforicky - používa aj na označenie potravy alebo zložiek potravy ako zdroja energie pre telo.

Palivo v užšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Požiadavky na palivá[upraviť | upraviť zdroj]

Na palivá sú kladené základné požiadavky:

  • vytvoriť so vzduchom takú zápalnú zmes, ktorá zanechá po zhorení čo najmenej mechanicky alebo chemicky škodlivých látok.
  • maximálny obsah aktívnych látok, ktoré uvoľňujú teplo
  • minimálny obsah pasívnych látok, alebo látok, ktoré spaľovanie sťažujú

Okrem toho musia mať palivá aj vhodné fyzikálne vlastnosti:

  • dobrá výhrevnosť
  • dobrá zápalnosť
  • dostatočná rýchlosť spaľovania
  • vyhovujúce rozpätie zmiešavacieho pomeru
  • dobrá odparivosť
  • vhodná teplota bodu zápalu resp. samovznietenia
  • výhodné chemické zloženie a iné.

Pre ich praktické použitie musia spĺňať aj podmienky:

  • dostupnosti
  • nízkej ceny
  • bezpečnej dopravy
  • dobrej skladovateľnosti

Skupenstvá palív[upraviť | upraviť zdroj]

Palivá sú zastúpené všetkými tromi skupenstvami:

Uhľovodíkové palivá[upraviť | upraviť zdroj]

Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú uhľovodíkové palivá. Ťažia sa v prírode alebo sa vyrábajú v takom množstve, že sú dostatočným zdrojom tepelnej energie. Vyrábajú sa z ropy, zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá aj fosílne. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, alternatívne zdroje energie.

Uhľovodíkové palivá sú tvorené uhľovodíkmi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti:

  • spálením jedného kilogramu vodíka sa získa až 120,8 MJ tepelnej energie
  • spálením jedného kilogramu uhlíka sa získa 32,8 MJ tepelnej energie

Tieto palivá sú spravidla zmesou rôznych uhľovodíkov. Od ich pomerného zloženia závisia ich vlastnosti. Pokiaľ sú v palive zastúpené aj molekuly s viazaným kyslíkom, dosahuje sa kvalitnejšie spaľovanie, pretože takto uvoľnený kyslík je reaktívnejší, a reakcie prebiehajú aj v menej priaznivých podmienkach.

Uhľovodíkové palivá môžeme rozdeliť podľa pôvodu na primárne (prírodné suroviny) a ušľachtilé a ďalej podľa skupenstva:

Mendelejevov vzťah[upraviť | upraviť zdroj]

Ak je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť možno určiť pomocou Mendelejevovho vťahu - pozri článok Mendelejevov vzťah.

Jadrové palivo[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jadrové palivo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. palivo in: Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
  2. palivo in: Malá československá encyklopedie
  3. a b palivá in: Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka č. 133, 1982
  4. http://www.1911encyclopedia.org/Fuel
  5. palivo in: Krátky slovník slovenského jazyka
  6. palivo in: Příruční slovník jazyka českého
  7. fuel in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  8. http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685
  9. palivo in: Ottův slovník naučný
  10. Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968
  11. a b Paulička, I. et al.: Všeobecný encyklopedický slovník, 2002
  12. Columbia Encyclopaedia
  13. Daintith, J. ed.: Oxford Dictionary of Chemistry, 2008

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.