Benzín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Benzín

Benzín je kvapalná zmes prchavých uhľovodíkov (hlavne alkánov, cykloalkánov, aromatických uhľovodíkov a alkénov) oddelená z ropy a ďalších prídavných látok (najčastejšie benzén a izooktán), ktoré zlepšujú jeho vlastnosti ako paliva. Zvyčajný počet atómov uhlíka v jednotlivých molekulách uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 5 až 12.

Benzín sa používa ako palivo pre väčšinu zážihových motorov. Najčastejšie sa vyrába frakčnou destiláciou z ropy.

Základné vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V tabuľke sú uvedené hodnoty typické pre konkrétne zloženie benzínu. Pri inom zložení sa môžu hodnoty odlišovať.

Parameter jednotka hodnota
hmotnostný podiel uhlíka kg.kg-1 85,5%
hmotnostný podiel vodíka kg.kg-1 14,5%
hustota kg.dm-3 0,72
teoreticky potrebné množstvo vzduchu m3.kg-1 12,7
dolná výhrevnosť benzínu kJ.kg-1 43545
výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom kJ.m-3 3433

Ďalšie vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Odparivosť a frakčné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto vlastnosti vyjadruje destilačná krivka – závislosť odpareného podielu paliva od teploty.

  • teplota začiatku destilácie (odparenie 10 % paliva) by nemala byť vyššia ako 80 °C, pre zabezpečenie dobrej štartovateľnosti motorov
  • teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50 % paliva) by nemala byť vyššia ako 105 °C, pre zabezpečenie rýchleho dosiahnutia prevádzkovej teploty motora
  • teplota konca destilácie (odparenie 90 % paliva) by nemala byť vyššia ako 190 °C, pre zabránenie kondenzácie ťažkých frakcií na vnútorných povrchoch motorov

Výparné teplo[upraviť | upraviť zdroj]

Výparné teplo benzínu závisí od teploty bodu varu a od hustoty. Pohybuje sa v rozsahu 315 – 335 kJ.kg-1. Benzín s vyšším výparným teplom viac ochladzuje nasávanú zmes, čím umožní lepšie naplnenie valcov motora.

Odolnosť proti detonačnému spaľovaniu[upraviť | upraviť zdroj]

Túto vlastnosť benzínu popisuje oktánové číslo. Čím je hodnota čísla vyššia, tým je možné benzín použiť pre motory s vyšším kompresným pomerom (vyšší výkon, vyššia účinnosť). Oktánové číslo závisí od zložiek paliva. Najmenšiu odolnosť proti detonáciám majú alkány, najväčšiu aromatické uhľovodíky. Odolnosť palív možno zvýšiť:

  • miešaním palív rôznych oktánových hladín,
  • pridaním antidetonačných prísad.

Oktánové čísla niektorých benzínov predávaných na Slovensku:

Oktánové číslo Označenie/obchodný názov Poznámka
91 Normál, Špeciál
95 Super
95 Natural 95, Natural 95 Plus bezolovnatý variant
98 Natural 98 bezolovnatý
100 Evo, V-POWER Racing obchodné názvy

Prísady[upraviť | upraviť zdroj]

Do benzínov sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. aditíva, ktoré zlepšujú ich vlastnosti, alebo plnia inú funkciu. Do benzínov sa obvykle pridávajú nasledovné aditíva:

  • na čistenie nasávacieho traktu
  • proti starnutiu benzínu
  • proti zamŕzaniu benzínu
  • proti korózii
  • proti hromadeniu statickej elektriny
  • farbivá
  • na zvýšenie odolnosti proti detonáciám

Antidetonačné prísady[upraviť | upraviť zdroj]

Do polovice 80. rokov 20. storočia boli obvykle do benzínov pridávané na tento účel zlúčeniny olova ako napríklad tetraetyl olova alebo tetrametyl olova, ktoré boli schopné zvýšiť oktánové číslo až o 10 jednotiek. S používaním zlúčenín olova sa úplne prestalo po preukázaní jeho toxického vplyvu na živé organizmy.

V súčasnosti sú takzvané bezolovnaté benzíny zložené zo zmesi vysokooktánových zložiek uhľovodíkov s vysokým podielom aromátov a izoparafínov. Dobrý účinok má aj používanie éterov a alkoholov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.