Olovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Olovo
82 tálium ← olovo → bizmut
Sb

Pb

Fl
Pb
Vzhľad
sivý kov
olovo
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo olovo (plumbum), Pb, 82
Umiestnenie v PSP 14. skupina6. periódablok p
Séria kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 207,2 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f14 5d10 6s2 6p2
Atómový polomer 175 pm
Kovalentný polomer 146 pm
Kovový polomer 175 pm
Van der Waalsov pol. 202 pm
Iónový polomer
pre: Pb2+
120 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,33 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 715,6 kJ.mol−1
2: 1 450,5 kJ.mol−1
3: 3 081,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, IV
Št. potenciál
(-0.126)
Pb2+/Pb V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11,34 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 600,61 K)
10,66 kg·dm−3
Teplota topenia 600,61 K (327,46 °C)
Teplota varu 2 022 K (1 748,85 °C)
Sk. teplo topenia 4,77 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 179,5 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,650 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 978 1 088 1 229 1 412 1 660 2 027
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 208 nΩ·m
Tep. vodivosť 35,3 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 28,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 16 GPa
Pružnosť v šmyku 5,6 GPa
Objemová pružnosť 46 GPa
Poissonovo č. 0,44
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Tvrdosť (Brinell) 38,3 MPa
Reg. číslo CAS 7439-92-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 204Pb 1,4 % 1,4x1014 r. α 2,186 200Hg
Radioactive.svg 205Pb synt. 1,53x107 r. ε 0,051 205Tl
206Pb 24,1 % stabilný s 124 neutrónmi
207Pb 22,1 % stabilný s 125 neutrónmi
208Pb 52,4 % stabilný s 126 neutrónmi
Radioactive.svg 210Pb stopy 22,3 r. α 3,792 206Hg
synt.   β- 0,064 210Bi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému olovo.
Pozri aj chemický portál

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Olovo sa po resorbcii dostáva krvou do tkanív. V krvi sa viaže na bielkoviny. Najväčšie zásoby olova v tele sú v kostiach a mozgu. Olovo sa z tela vylučuje dlhodobo, zlúčeniny olova majú mutagénne účinky. Olovo má negatívne účinky na srdcovo-cievny systém, reprodukciu, imunitný systém a tráviaci trakt. Karcinogénne účinky zatiaľ niesu potvrdené ale ani vyvrátené. Vysoké koncentrácie spôsobujú slabosť v prstoch, zápästí alebo členkoch, stratu pamäti, chudokrvnosť a poruchy v krvnom obehu. Nezvratné poškodenie sa prejavuje symptómami akými je: poruchy krvi , u detí dochádza k vzniku mentálnej retardácii až k úmrtí .

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]