Gálium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gálium
31 zinok ← gálium → germánium
Al

Ga

In
Ga
Vzhľad
striebrobiely kov
gálium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo gálium (gallium), Ga, 31
Umiestnenie v PSP 13. skupina4. periódablok p
Séria kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 69,723 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Ar] 3d1 4s2 4p1
Atómový polomer 135 pm
Kovalentný polomer 122 pm
Kovový polomer 141 pm
Van der Waalsov pol. 187 pm
Iónový polomer
pre: Ga3+
62 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,81 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 578,8 kJ.mol−1
2: 1 979,3 kJ.mol−1
3: 2 963 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III
Št. potenciál
(Ga3+/Ga)
-0,53 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 5,91 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 302,9146 K)
6,095 kg·dm−3
Teplota topenia 302,9146 K (29,7646 °C)
Teplota varu 2 477 K (2 203,85 °C)
Sk. teplo topenia 5,59 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 254 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,86 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 310 1 448 1 620 1 838 2 125 2 518
Iné
Kryštálová sústava rombická
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 270 nΩ·m
Tep. vodivosť 40,6 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 1,2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 740 m·s−1
Youngov modul 9,8 GPa
Poissonovo č. 0,47
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Tvrdosť (Brinell) 60 MPa
Reg. číslo CAS 7440-55-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
69Ga 60,11 % stabilný s 38 neutrónmi
71Ga 39,89 % stabilný s 40 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému gálium.
Pozri aj chemický portál

Gálium (lat. Gallium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ga a protónové číslo 31. Je to vzácny mäkký strieborný kov, krehký, pevný len pri nízkych teplotách. Po ortuti má najnižšiu teplotu topenia.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Gálium je rozptýlené v nerastoch, ktoré obsahujú hliník, najmä v bauxitoch, v kremičitane turmalín, vo sfaleritoch a v popole uhlia. Jeho nerasty gallit a germanit sa vyskytujú zriedkavo v niekoľkých baniach južnej Afriky.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pretože nie je jedovaté, z jeho zliatin s cínom a bizmutom sa robia zubné plomby namiesto amalgámu.
  • Používa sa aj ako náplň teplomerov na meranie vysokých teplôt.
  • Pokovovaním skla alebo porcelánu sa vyrábajú vysokokvalitné zrkadlá.
  • Gálium ako prísada veľmi znižuje teplotu tavenia zliatin, ktoré sa používajú na výrobu uzáverov automatických požiarnych prístrojov.
  • Veľmi čisté gálium sa používa na výrobu polovodičových elektronických prvkov.
  • V množstve do 2% sa používa ako prísada do pájok.

Zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gáliumarzenid (GaAs) sa používa na výrobu LED diód, mikrovlnných diód a integrovaných obvodov.
  • Zliatina gália, india a cínu s bodom tavenia (pri ochladzovaní tuhnutia) -20 °C sa používa pod obchodným názvom Galinstan ako náhrada ortuti v medicínskych teplomeroch.
  • Predpokladá sa použitie tekutej zliatiny Ga-Sn ako chladiaceho média namiesto vody vo vodou chladených čipoch superpočítačov. Táto zliatina má 65 krát väčšiu tepelnú vodivosť ako voda.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]