| Neptúnium |
|
|
| Vzhľad |
| strieborný kov |
 |
| Všeobecné |
| Názov (lat.), značka, protónové číslo |
neptúnium (neptunium), Np, 93 |
| Umiestnenie v PSP |
7. perióda, blok f |
| Séria |
aktinoidy, kovy |
| Atómové vlastnosti |
| Atómová hmotnosť |
(237) g·mol−1 |
| Elektrónová konfigurácia |
[Rn] 5f4 6d1 7s2 |
| Atómový polomer |
155 pm |
| Kovalentný polomer |
190 pm |
| Chemické vlastnosti |
| Elektronegativita |
1,36 (podľa Paulinga) |
| Ionizačná energia(e) |
1: 604,5 kJ.mol−1 |
| Oxidačné číslo(a) |
III, IV, V, VI, VII |
Št. potenciál
(NpVII/NpO22+) |
0,59 V |
| Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok) |
| Skupenstvo |
pevné |
| Hustota |
20,45 kg·dm−3 |
| Teplota topenia |
910 K (636,85 °C) |
| Teplota varu |
4 273 K (3 999,85 °C) |
| Sk. teplo topenia |
3,20 kJ·mol−1 |
| Sk. teplo varu |
336 kJ·mol−1 |
| Tepelná kapacita |
29,46 J·mol−1·K−1 |
Tlak pary
| p(Pa) |
1 |
10 |
100 |
1 k |
10 k |
100 k |
| pri T(K) |
2 194 |
2 437 |
|
|
|
|
|
| Iné |
| Kryštálová sústava |
rombická (nad 280 °C tetragonálna, nad 313 °C kubická)
γ
|
| Magnetizmus |
paramagnetický |
| Elektrický odpor |
1,220 nΩ·m |
| Tep. vodivosť |
6,3 W·m−1·K−1 |
| Reg. číslo CAS |
7439-99-8 |
| Izotop(y) (vybrané) |
| Izotop |
Výskyt |
t1/2 |
Rr |
Er (MeV) |
Pr |
 235Np |
synt. |
396,1 d. |
α |
5,192 |
231Pa |
| 235Np |
synt. |
396,1 d. |
ε |
0,124 |
235U |
| 236Np |
synt. |
1,54x105 r. |
ε |
0,940 |
236U |
| 236Np |
synt. |
1,54x105 r. |
β- |
0,940 |
236Pu |
| 236Np |
synt. |
1,54x105 r. |
α |
5,020 |
232Pa |
| 237Np |
synt. |
2,144x106 r. |
SF
α |
4,959 |
233Pa |
|
|
Commons ponúka multimediálny obsah na tému neptúnium. |
| Pozri aj chemický portál |
Neptúnium Neptunium, chemická značka Np, (lat. Neptunium) je chemický prvok s protónovým číslom 93 a je prvým z radu transuránov a 5. prvkom z radu aktinoidov. Syntetizovaný bol v roku 1940 E.M. McMillanom a P.H. Abelsonom na Californskej univerzite v Berkeley. Neptúnium bolo syntetizované podľa schémy
.
Jadro 
pohltí neutrón, pričom sa premení na ťažší, ale nestabilný izotop uránu, ktorý sa 
-premenou premení na 
. Prvýkrát sa podarilo izolovať makroskopické množstvo neptúnia 
v roku 1944 L.B. Magnusonovi a T.J. La Champelovi. Neptúnium dostalo meno podľa poslednej planéty slnečnej sústavy Neptúna. Ide o umelý rádioaktívny kov striebornej farby.
Prvé pokusy na prípravu jeho izotopov boli vykonané skôr, v polovici 30. rokov 20. storočia. Navrhnutá metóda používala fakt, že zachytením neutrónov často vzniká beta-aktívny izotop a následne ťažší prvok.
Iné projekty [upraviť]
.
pohltí neutrón, pričom sa premení na ťažší, ale nestabilný izotop uránu, ktorý sa 
-premenou premení na 
. Prvýkrát sa podarilo izolovať makroskopické množstvo neptúnia 
v roku 1944 L.B. Magnusonovi a T.J. La Champelovi. Neptúnium dostalo meno podľa poslednej planéty slnečnej sústavy Neptúna. Ide o umelý rádioaktívny kov striebornej farby.
