Erbium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erbium
68 holmium ← erbium → túlium
 

Er

Fm
Er
Vzhľad
striebrobiely kov
erbium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo erbium (erbium), Er, 68
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantanoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 167,259 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f12 6s2
Atómový polomer 176 pm
Kovalentný polomer 189 pm
Iónový polomer
pre: Er3+
103 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,24 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 589,3 kJ.mol−1
2: 1 150 kJ.mol−1
3: 2 194 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,066 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 802 K)
8,86 kg·dm−3
Teplota topenia 1 802 K (1 528,85 °C)
Teplota varu 3 141 K (2 867,85 °C)
Sk. teplo topenia 19,90 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 280 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 28,12 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 504 1 663 1 885 2 163 2 552 3 132
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 0,860 nΩ·m
Tep. vodivosť 14,5 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 12,2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 830 m·s−1
Youngov modul 69,9 GPa
Pružnosť v šmyku 28,3 GPa
Objemová pružnosť 44,4 GPa
Poissonovo č. 0,237
Tvrdosť (Brinell) 814 MPa
Reg. číslo CAS 7440-52-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 160Er synt. 28,58 h. ε 0,330 160Ho
162Er 0,139 % stabilný s 94 neutrónmi
164Er 1,601 % stabilný s 96 neutrónmi
Radioactive.svg 165Er synt. 10,36 h. ε 0,376 165Ho
166Er 33,503 % stabilný s 98 neutrónmi
167Er 22,869 % stabilný s 99 neutrónmi
168Er 26,978 % stabilný s 100 neutrónmi
Radioactive.svg 169Er synt. 9,4 d. β- 0,351 169Tm
170Er 14,910 % stabilný s 102 neutrónmi
Radioactive.svg 171Er synt. 7,516 h. β- 1,490 171Tm
Radioactive.svg 172Er synt. 49,3 h. β- 0,891 172Tm
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému erbium.
Pozri aj chemický portál

Erbium Erbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Er a protónové číslo 68. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 2,6 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm erbia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]