Rádium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rádium
88 francium ← rádium → aktínium
Ba

Ra

 
Ra
Vzhľad
striebro-biely kov
rádium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo rádium (radium), Ra, 88
Umiestnenie v PSP 2. skupina7. periódablok s
Séria kovy alkalických zemín, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (226) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 7s2
Kovalentný polomer 221 pm
Van der Waalsov pol. 283 pm
Iónový polomer
pre: Ra2+
143 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,9 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 509,3 kJ.mol−1
2: 979,0 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II
Št. potenciál
(Ra2+/Ra)
-2,92 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 5,5 kg·dm−3
Teplota topenia 973 K (699,85 °C)
Teplota varu 2 010 K (1 736,85 °C)
Sk. teplo topenia 8,5 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 113 kJ·mol−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 819 906 1 037 1 209 1 446 1 799
Iné
Kryštálová sústava kubická, priestorovo centrovaná
Elektrický odpor 1 nΩ·m
Tep. vodivosť 18,6 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7440-14-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 223Ra stopy 11,43 d. α 5,99 219Rn
Radioactive.svg 224Ra stopy 3,6319 d. α 5,789 220Rn
Radioactive.svg 226Ra ~100 1 601 r. α 4,871 222Rn
Radioactive.svg 228Ra stopy 5,75 r. β- 0,046 228Ac
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému rádium.
Pozri aj chemický portál

Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránovej rude. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy rádioaktívneho žiarenia – alfa, beta a gama. Je takmer biely, ale na vzduchu rýchlo oxiduje a mení zafarbenie na čiernu.

Soli rádia farbia plameň sýto červeno.

Rádium bolo objavené v roku 1898 Mariou Curie-Skłodowskou a jej manželom Pierom v jáchymovskom smolinci. Až v roku 1910 izolovali nepatrné množstvo čistého prvku Maria Curie-Skłodowska a André Luis Debierne.

Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Pretože všetky izotopy rádia podliehajú pomerne rýchlo ďalšiemu rádioaktívnemu rozpadu, je obsah rádia v prírode mizivo malý. Všetky lokality s vyšším obsahom rádia sú pritom spojené so zvýšeným výskytom uránu a tória.

Známou lokalitou je Jáchymov v Česku (kde sa v siedmich tonách uránovej rudy nachádza približne gram rádia) a tiež napr. Kolorádo (carnotitové piesky), africké Kongo a v oblasť Veľkých jazier v Kanade.

Izotopy rádia a radón[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnej dobe je známych 25 izotopov rádia, z toho 4 sa prirodzene objavujú v prírode. Všetky sú nestabilné a podliehajú ďalšej rádioaktívnej premene. Najvýznamnejšími sú izotopy 226Ra s polčasom rozpadu 1602 rokov a 228Ra s polčasom rozpadu 6,7 roku. Ďalšie dva prirodzené izotopy sú 223Ra a 224Ra.

Pri svojej rádioaktívnej premene vyžarujú atómy rádia intenzívne alfa, beta i gama žiarenie, navyše je však značná časť z nich prekurzorom ďalšieho nebezpečného prvku - radónu. Tento plynný prvok sa potom môže z miesta svojho vzniku šíriť vzduchom a pri dlhodobom styku zvyšuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny exponovaných osôb. Preto je potrebné pri stavbe obytných budov v oblastiach so zvýšeným výskytom uránu a tória v geologickom podloží dobre izolovať základy stavby a zamedziť tak možnému prenikaniu podzemného radónu do budovy.

Príprava, využitie a riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Elementárne rádium je možné pripraviť elektrolytickým rozkladom chloridu rádnatého. Priemyslovo sa však nikde nevyrába a to jednak kvôli svojmu mimoriadne nízkemu výskytu, a jednak kvôli zanedbateľnému praktickému významu a rizikovosti práce s týmto materiálom.

V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinových nádorov vkladali do nádoru malé množstvá solí rádia. Pretože je známe, že rakovinové bunky sú prednostne likvidované rádioaktívnym žiarením, viedol tento postup k zahubení väčšiny rakovinou napadnutých buniek vo svojom okolí. V súčasnosti sa na túto liečbu používajú skôr umelo pripravené rádioizotopy ako 60Co a 137Cs.

Je známy otrasný prípad smrteľného rakovinového ochorenia stoviek žien, ktoré pracovali v továrni vyrábajúcej náramkové hodinky. Na ciferníky týchto hodiniek sa tenkým štetcom nanášalo farbivo s obsahom rádia, ktoré v tme svetielkovalo (luminiscencia). Robotníčky občas oblizli špičku štetca, aby ju udržali dokonale ostrú. Mnoho z nich v nasledujúcich rokoch zomrelo na rakovinu hrtanu, štítnej žľazy a nádory v ústnej dutine.

Existuje podozrenie, že i objaviteľka rádia Maria Curie zomrela na následky každodenného styku so zvýšenými koncentráciami rádia pri pokusoch o jeho izoláciu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]