Rádium

Tlak pary
	Rádium
88	francium ← rádium → aktínium
Vzhľad
	striebro-biely kov
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo	rádium (radium), Ra, 88
Umiestnenie v PSP	2. skupina, 7. perióda, blok s
Séria	kovy alkalických zemín, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(226) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 7s2
Kovalentný polomer	221 pm
Van der Waalsov pol.	283 pm
Iónový polomer; pre: Ra2+	143 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,9 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 509,3 kJ.mol−1; 2: 979,0 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II
Št. potenciál; (Ra2+/Ra)	-2,92 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	5,5 kg·dm−3
Teplota topenia	973 K (699,85 °C)
Teplota varu	2 010 K (1 736,85 °C)
Sk. teplo topenia	8,5 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	113 kJ·mol−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Elektrický odpor	1 nΩ·m
Tep. vodivosť	18,6 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS	7440-14-4
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému rádium.
Pozri aj chemický portál

Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránovej rude. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy rádioaktívneho žiarenia – alfa, beta a gama. Je takmer biely, ale na vzduchu rýchlo oxiduje a mení zafarbenie na čiernu.

Soli rádia farbia plameň sýto červeno.

Rádium bolo objavené v roku 1898 Mariou Curie-Skłodowskou a jej manželom Pierom v jáchymovskom smolinci. Až v roku 1910 izolovali nepatrné množstvo čistého prvku Maria Curie-Skłodowska a André Luis Debierne.

Výskyt v prírode [upraviť]

Pretože všetky izotopy rádia podliehajú pomerne rýchlo ďalšiemu rádioaktívnemu rozpadu, je obsah rádia v prírode mizivo malý. Všetky lokality s vyšším obsahom rádia sú pritom spojené so zvýšeným výskytom uránu a tória.

Známou lokalitou je Jáchymov v Česku (kde sa v siedmich tonách uránovej rudy nachádza približne gram rádia) a tiež napr. Kolorádo (carnotitové piesky), africké Kongo a v oblasť Veľkých jazier v Kanade.

Izotopy rádia a radón [upraviť]

V súčasnej dobe je známych 25 izotopov rádia, z toho 4 sa prirodzene objavujú v prírode. Všetky sú nestabilné a podliehajú ďalšej rádioaktívnej premene. Najvýznamnejšími sú izotopy ²²⁶Ra s polčasom rozpadu 1602 rokov a ²²⁸Ra s polčasom rozpadu 6,7 roku. Ďalšie dva prirodzené izotopy sú ²²³Ra a ²²⁴Ra.

Pri svojej rádioaktívnej premene vyžarujú atómy rádia intenzívne alfa, beta i gama žiarenie, navyše je však značná časť z nich prekurzorom ďalšieho nebezpečného prvku - radónu. Tento plynný prvok sa potom môže z miesta svojho vzniku šíriť vzduchom a pri dlhodobom styku zvyšuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny exponovaných osôb. Preto je potrebné pri stavbe obytných budov v oblastiach so zvýšeným výskytom uránu a tória v geologickom podloží dobre izolovať základy stavby a zamedziť tak možnému prenikaniu podzemného radónu do budovy.

Príprava, využitie a riziká [upraviť]

Elementárne rádium je možné pripraviť elektrolytickým rozkladom chloridu rádnatého. Priemyslovo sa však nikde nevyrába a to jednak kvôli svojmu mimoriadne nízkemu výskytu, a jednak kvôli zanedbateľnému praktickému významu a rizikovosti práce s týmto materiálom.

V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinových nádorov vkladali do nádoru malé množstvá solí rádia. Pretože je známe, že rakovinové bunky sú prednostne likvidované rádioaktívnym žiarením, viedol tento postup k zahubení väčšiny rakovinou napadnutých buniek vo svojom okolí. V súčasnosti sa na túto liečbu používajú skôr umelo pripravené rádioizotopy ako ⁶⁰Co a ¹³⁷Cs.

Je známy otrasný prípad smrteľného rakovinového ochorenia stoviek žien, ktoré pracovali v továrni vyrábajúcej náramkové hodinky. Na ciferníky týchto hodiniek sa tenkým štetcom nanášalo farbivo s obsahom rádia, ktoré v tme svetielkovalo (luminiscencia). Robotníčky občas oblizli špičku štetca, aby ju udržali dokonale ostrú. Mnoho z nich v nasledujúcich rokoch zomrelo na rakovinu hrtanu, štítnej žľazy a nádory v ústnej dutine.

Existuje podozrenie, že i objaviteľka rádia Maria Curie zomrela na následky každodenného styku so zvýšenými koncentráciami rádia pri pokusoch o jeho izoláciu.

Rádium

Obsah

Výskyt v prírode [upraviť]

Izotopy rádia a radón [upraviť]

Príprava, využitie a riziká [upraviť]

Iné projekty [upraviť]

Navigačné menu

Hľadať